|
|
Niektory z redaktorov po?iadal o reviziu tohto ?lanku.
Redaktor si napriklad nie je isty, ?i neobsahuje obsahove chyby alebo je dostato?ne zrozumite?ny.
Prosim, opravte a zlep?ite tento ?lanok. Po uprave ?lanku mo?ete tuto poznamku odstrani?.
|
Nosite? Nobelovej ceny
Enrico Fermi
(*
29. september
1901
,
Rim
,
Taliansko
? †
28. november
1954
,
Chicago
,
Illinois
,
USA
) bol taliansky
fyzik
znamy v?aka jeho vyskumu
jadrovych reakcii
. Zaoberal sa vyskumom
beta- a gama- ?iarenia
, podie?al sa na vyvoji prveho
jadroveho reaktora
a na roz?irovani a prehlbovani
kvantovej teorie
.
V roku
1938
ziskal
Nobelovu cenu za fyziku
za potvrdenie existencie novych
radioaktivnych prvkov
vytvorenych neutronovym o?arovanim a objav jadrovych reakcii sposobovanych o?iarenim
pomalymi neutronmi
. Potom emigroval do
USA
, aby sa jeho rodina vyhla prenasledovaniu zo strany
fa?istov
(jeho ?ena bola
?idovka
). V
Amerike
sa podie?al na
Projekte Manhattan
.
Narodil sa v Rime. Ke? jeho brat Giulio zomrel po malom
chirurgickom
zakroku v roku
1915
, 14-ro?ny Enrico sa dal na ?tudium
fyziky
, ?o bol jeho sposob vyrovnania sa so ?ia?om. Pod?a jeho neskor?ieho vyjadrenia, ka?dy de? kra?al pred nemocnicou, kde Giulio zomrel, a? kym nebol schopny sa ohliadnu? na tuto udalos? s odstupom.
Rodinny priate? Adolfo Amidei viedol ?tudium mladeho Fermiho k
algebre
,
trigonometrii
,
analytickej geometrii
,
analyze
a teoretickej
mechanike
. Amidei tie? navrhol Fermimu, aby nenav?tevoval
univerzitu
v Rime, ale prihlasil sa na presti?nu ?
Scuola Normale Superiore
“ v
Pise
, ?pecialnu univerzitu pre vybranych nadanych ?tudentov v roku
1918
. Fermi si viedol obzvla?? dobre a sku?ajuci na Scuola Normale pova?oval su?a?nu
esej
17-ro?neho Fermiho hodnu doktorskej sku?ky. Promoval v roku
1922
a ?al?i rok odi?iel na
University of Gottingen
, vtedaj?ie svetove centrum
kvantovej fyziky
. Fermiho v?ak ve?mi sklamala tym, ?o vtedy videl ako nadmerne formalny teoreticky ?tyl pod vplyvom
Maxa Borna
, a tak po ?iestich mesiacoch odi?iel na
University of Leiden
v
Holandsku
, aby pracoval s
Paulom Ehrenfestom
. Po?as svojho pobytu sa tam tie? stretol s
Albertom Einsteinom
.
Fermi ?tudoval
profesuru
na
Rimskej univerzite
La Sapienza
(prvu v oblasti teoretickej fyziky v Taliansku, ktoru pre?ho vytvoril profesor Orso Maria Corbino, riadite? Ustavu fyziky). Corbino ve?mi pomohol Fermimu pri vybere jeho timu, do ktoreho sa ?oskoro pridali vyznamne mozgy ako
Edoardo Amaldi
,
Bruno Pontecorvo
,
Franco Rasetti
a
Emilio Segre
. Len pre teoreticke ?tudie sa
Ettore Majorana
tie? zu?astnil na tom, ?o bolo ?oskoro prezyvane ?
Via Panisperna boys
“ (pod?a nazvu ulice, kde mal ustav svoje laboratoria).
Skupina pokra?ovala vo svojich dnes slavnych experimentoch, ale v roku
1933
Rasetti odi?iel z Talianska do
Kanady
a
Spojenych ?tatov
, Pontecorvo do
Francuzska
, Segre ?iel u?i? do
Palerma
.
Po?as ich prace v Rime Fermi a jeho skupina vyznamne prispeli mnohym praktickym a teoretickym aspektom fyziky. Medzi ne patria napriklad
Fermiho-Diracovo rozdelenie
, teoria
beta rozpadu
a objav pomalych neutronov, ktore sa ukazali ako podstatne pre ?innos?
jadrovych reaktorov
.
Nobelova cena a projekt Manhattan
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Fermi (v?avo dolu), Szillard (druhy sprava dolu), a zvy?ok timu.
Fermi zostal v Rime do roku
1938
.
V roku
1938
ziskal
Nobelovu cenu za fyziku
za ?demon?traciu existencie novych radioaktivnych prvkov produkovanych o?arovanim neutronmi a za suvisiaci objav jadrovych reakcii sposobenych pomalymi neutronmi“.
Potom ako obdr?al cenu v
?tokholme
emigroval so svojou ?enou Laurou a de?mi do
New Yorku
, ke??e
fa?isticka
vlada v Taliansku zaviedla
protisemitske zakony
a Fermiho ?ena, Laura Capon, bola ?idovka. ?oskoro po prichode do New Yorku za?al pracova? na
Columbia University
.
Na Columbii overil prvotny experiment
jadroveho ?tiepenia
Otta Hahna
a
Fritza Strassmana
(s pomocou Bootha and Dunninga). Fermi potom za?al ?tudie, ktore viedli k postaveniu prveho jadroveho ?lanku.
Fermi si spomenul na za?iatok projektu v prejave v roku
1954
, ke? odi?iel do dochodku ako Prezident
Americkej fyzikalnej spolo?nosti
: ?Ve?mi ?ivo si spominam na prvy mesiac, januar
1939
, kedy som za?al pracova? v Pupinovych laboratoriach, preto?e veci nadobudli rychly vyvoj. V tomto obdobi bol
Niels Bohr
na predna?ke na
Princeton University
a spominam si, ako jedneho popoludnia pri?iel
Willis Lamb
ve?mi vzru?eny a povedal, ?e Bohrovi u?li jeho ve?ke spravy. Ve?kymi spravami bol objav ?tiepenia a najmen?i na?rt vykladu o ?om. Potom, o nie?o neskor v rovnakom mesiaci, sa uskuto?nilo vo
Washingtone
stretnutie, kde sa prvykrat diskutovalo o novo objavenom fenomene ?tiepenia polo?artovnym sposobom ako o mo?nom zdroji
jadrovej energie
.“
Po
znamom liste
podpisanom
Albertom Einsteinom
(prepisanym
Leoom Szilardom
) prezidentovi
Rooseveltovi
v roku
1939
, udelilo namornictvo
Columbia University
prvy grant na Atomovu energiu v hodnote 6 000 USD. Peniaze sa pou?ili na ?tudie, ktore viedli k prvemu
jadrovemu reaktoru
? masivnemu ??lanku“ z
grafitovych
tehal a
uranoveho
paliva, ktory bol spusteny
2. decembra
1942
v
University of Chicago
. Tento experiment bol mi?nikom v honbe za energiou a reprezentoval Fermiho genia. Ka?dy krok bol starostlivo naplanovany, ka?dy vypo?et dokladne vykonany Fermim. Ke? ?lovek prvykrat dosiahol prvu udr?ate?nu jadrovu re?azovu reakciu, uskuto?nil sa kodovany telefonat jednemu z veducich osob Projektu Manhattan,
Jamesovi Conantovi
: 'Taliansky navigator pristal v novom svete… Domorodci boli ve?mi priate?ski'. ?lanok s re?azovou reakciou bol dole?ity nielen pre jeho pomoc pri vyskume vlastnosti ?tiepenia ? potrebnych pre pochopenie fungovania
jadrovej bomby
? ale aj preto, ?e slu?il ako prototyp masivnych reaktorov, ktore boli neskor vytvorene na Hanford, Washington, pou?ite na mno?ive reaktory obohatene
plutonium
potrebne pre bomby pou?ite pri
Trinity teste
a
Nagasaki
. Nakoniec bola praca Fermiho a Szilarda na reaktore pou?ita pri
Projekte Manhattan
.
Stal sa naturalizovanym ob?anom USA v roku
1944
.
Ke? Fermi v roku
1954
adresoval APS, povedal okrem ineho, ?Tak to nas vracia k
Pearl Harbor
. V tom ?ase som odi?iel z Columbia University a po nieko?kych mesiacoch dochadzania medzi Chicagom and New Yorkom som sa nakoniec ods?ahoval do Chicaga, aby som pokra?oval v tamoj?ej praci a odvtedy sa praca na Columbii s nieko?kymi vynimkami sustredila na fazu
isotope separation
projektu jadrovej energie, ktory za?ali Booth,
Dunning
a
Urey
okolo roku
1940
“.
Fermi sa pova?uje za jedineho fyzika
dvadsiateho storo?ia
, ktory exceloval teoreticky aj experimentalne (pozri
link
v kapitole 'Referencie'). Znamy historik fyziky, C. P. Snow, o ?om hovori, ?Keby sa Fermi narodil o nieko?ko rokov skor, je celkom mo?ne si ho predstavi? ako objavite?a Rutherfordoveho atomoveho jadra a potom povodcu Bohrovej teorie atomu vodika. Ak to znie ako
hyperbola
, ?oko?vek o Fermim bude znie? ako hyperbola“. Fermiho zru?nosti a uspech pramenili rovnako z jeho ocenenia umenia mo?neho ako aj vrodenej schopnosti a inteligencie. Nemal rad komplikovane teorie a hoci mal ve?ke matematicke schopnosti, nikdy ich nepou?il, ak sa dalo k vysledku dospie? ove?a jednoduch?im sposobom. Bol znamy tym, ?e vedel ziska? rychle a presne rie?enia problemov, ktore
inym ?u?om sposobovali problemy. Priklad tohto je mo?ne vidie? po?as prveho testu jadrovej bomby v
Novom Mexiku
16. jula
1945
. Ke? ho zasiahla narazova vlna, Fermi pustil kusky papiera. Odmeral vzdialenos?, o ktoru boli odfuknute, a porovnanim s vopred vypo?itanou tabu?kou vedel odhadnu? energeticky potencial bomby. Odhadol ho na 10 kiloton TNT. Odmerany vysledok bol 18.6. (Rhodes, str. 674). neskor bola tato metoda ziskania rychlej a presnej odpovede obalkovymi vypo?tami neformalne znama ako ?Fermiho metoda“.
Fermiho najodzbrojujucej?im rysom bola jeho ve?ka rezervovanos? a jeho schopnos? vykonava? akuko?vek pracu, ?i kreativnu alebo rutinnu. Bola to tato kvalita, ktora ho urobila ob?ubenym medzi ?u?mi v?etkych vrstiev, od dr?ite?ov Nobelovej ceny po technikov. Henry DeWolf Smyth, predseda princetonskeho Ustavu fyziky, raz pozval Fermiho na nejake experimenty s princetonskym
cyklotronom
. Ke? raz kra?al do laboratoria, videl Smyth uznavaneho vedca pomaha? ?tudentovi presunu? stol pod vedenim ineho ?tudenta! Inokedy ho veduci
DuPont
nav?tivil na Columbii. Potom, ako ho nemohol najs? v laboratoriu ani v urade, bol prekvapeny, ke? na?iel dr?ite?a Nobelovej ceny v dielni ako strihal plechove platy ve?kymi no?nicami.
Ke? odoslal jeho slavny dokument o
beta rozpade
presti?nemu ?asopisu
Nature
,
redaktor
?asopisu ho zamietol, preto?e ?obsahoval ?pekulacie, ktore boli prili? vzdialene realite“. A tak bola Fermiho teoria publikovana v
talian?ine
a
nem?ine
predtym ako v
angli?tine
.
Nikdy nezabudol na tuto skusenos?, kedy predbehol svoju dobu a zvykol hovori? tym, ktorych mal pod patronatom: ?Nikdy nebu?te prvi; pokuste sa by? druhi“.
29. novembra
1954
Fermi zomrel vo veku 53 rokov na
rakovinu ?aludka
v
Chicagu
a bol tam pochovany na
Oak Woods Cemetery
. Ako napisal
Eugen Wigner
: ?Desa? dni predtym, ako Fermi zomrel, mi povedal 'Dufam, ?e to nebude trva? dlho.' Dokonale sa poddal svojmu osudu“.
- Laura Fermi:
Atoms in the Family: My Life with Enrico Fermi
(Chicago: University of Chicago Press, 1954)
ISBN 0-226-24367-2
- Richard Rhodes:
The Making of the Atomic Bomb
(New York: Simon and Schuster, 1986).
- C. P. Snow: ?The Physicists“ (Toronto: Little, Brown, 1981)
- Fermi's audio biography at the University of Chicago website. (
http://www-news.uchicago.edu/fermi/resources.html
)