Emil Novotny
(*
7. september
1903
,
Ru?omberok
? †
20. januar
1988
,
Nitra
) bol
vojak
, vyznamny slovensky dostojnik z povolania, jeden z mala dostojnikov generalneho ?tabu slovenskej armady v I. ?SR, prislu?nik
?esko-slovenskej
a neskor
slovenskej armady
, na?elnik ?tabu po?nej armady v r. 1939, zastupca velite?a Vzdu?nych sil, vojensky pedagog a zastupca velite?a slov. Vysokej vojennej ?koly, naposledy v hodnosti podplukovnika generalneho ?tabu. Bol u?astnikom
2. svetovej vojny
. Vyznamne sa podie?al na vzniku a vybudovani slov. brannej moci.
Narodil sa v Ru?omberku, bol
slovenskej
narodnosti,
rimskokatolickeho vierovyznania
. Vyrastal v skromnych pomeroch, v rodine robotnika. Jeho otcom bol Jan Novotny, pochadzajuci povodne z
?iech
a matkou Anna, rodena Drahuradova.
Po absolvovani 6 tried ?udovej ?koly s vyu?ovacim jazykom
ma?arskym
?tudoval ?tyri ro?niky na gymnaziu v Ru?omberku, no neskor pre nedostatok finan?nych prostriedkov musel prestupi? na obchodnu akademiu v
Dolnom Kubine
, na ktorej po absolvovani troch ro?nikov v roku
1923
uspe?ne zmaturoval. Jazykovo bol nadany, ovladal
francuzsky
,
nemecky
,
rusky
, ma?arsky a
rumunsky
jazyk.
V roku
1923
bol riadne odvedeny ako schopny vykonu vojenskej slu?by. Prejavil zaujem sta? sa dostojnikom z povolania a po uspe?ne zvladnutych prijimacich sku?kach sa stal d?om 1. 10. 1923 vojenskych akademikom vo Vojenskej akademii v
Hraniciach
, ako jeden z mala Slovakov. Na VA ?tudoval dva roky s predur?enim ako buduci dostojnik pechoty. VA uspe?ne ukon?il d?a 15. 8.
1925
, kedy bol z VA slavnostne vyradeny a bol menovany poru?ikom pechoty.
Dostojnikom ?eskoslovenskej armady
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Ako ?erstvy poru?ik pechoty bol premiestneny d?om 15. 8.
1925
k pe?iemu pluku 4 ?Prokopa Velikeho“ v
Hradci Kralove
, k jeho 6. po?nej rote ako velite? ?aty. Od augusta 1925 do oktobra
1926
absolvoval aplika?nu ?kolu pre dostojnikov pechoty z povolania v
Miloviciach
. D?om 1. 10.
1929
bol povy?eny do hodnosti
nadporu?ika
pechoty. V roku
1930
bol premiestneny k pe?iemu pluku 11 ?Franti?ka Palackeho“ v
Pisku
, opa? ustanoveny do funkcie velite?a ?aty u 6. po?nej roty. Ako schopny dostojnik okrem funkcie velite?a ?aty vykonaval aj ?al?ie zodpovedne funkcie, absolvoval rozne odborne kurzy, pri?om od oktobra 1930 bol ustanoveny stalym u?ite?om na ?kole pre vychovu dostojnikov pechoty v zalohe 5. divizie.
?tudium na Vysokej ?kole vojnovej v Prahe
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Ako schopny a nadany dostojnik sa rozhodol pre zvy?enie svojho vojensko-odborneho vzdelania a podal si prihla?ku na Vysoku ?kolu vojnovu v
Prahe
. Na zaklade vybornych vysledkov prijimacich sku?ok bol na VV? prijaty a od 18. 6.
1932
sa stal ?tudentom ?koly. V I. ro?niku absolvoval sta?e u utvarov viacerych druhov zbrani, v II. a III. ro?niku V?V absolvoval naro?ne teoreticke ?tudium. Po?as ?tudia na V?V uspe?ne absolvoval kurz pre leteckych pozorovate?ov zbrani pri Leteckom u?ili?ti v
Prost?jove
, po ukon?eni ktoreho bol od 1. 10.
1934
menovany leteckym pozorovate?om ?tabu, v roku
1934
bol taktie? povy?eny do hodnosti
kapitana
pechoty. V lete
1935
uspe?ne ukon?il ?tudium na pra?skej V?V.
Slu?ba u ?tabov vy??ich velite?stiev
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Po absolvovani V?V bol prideleny k ?tabu 12. divizie v
U?horode
a d?om 1. 10.
1935
bol menovany po?nym leteckym pozorovate?om ?tabu. Na ?tabe 12. divizie vykonaval funkciu prednostu 2. (spravodajskeho) oddelenia, bol zaradeny aj u ?al?ich oddeleni. V juli
1936
bol preradeny do kategorie dostojnikov generalneho ?tabu. Od oktobra 1936 do marca
1939
vykonaval funkciu prideleneho dostojnika opera?neho oddelenia velite?stva VII. zboru v
Banskej Bystrici
. V roku
1937
bol povy?eny do hodnosti ?tabneho kapitana generalneho ?tabu.
V ramci v?eobecnej mobilizacie ?eskoslovenskej armady v roku
1938
vykonaval funkciu prednostu 2. (spravodajskeho) oddelenia ?tabu VII. zboru ?Hurban“ so stanoviskom velite?a vo
Vrab?och
. Vo vykone tejto funkcie sa po?as mobilizacie ve?mi dobre osved?il.
Od januara do marca 1939 vykonaval funkciu pridelenca pra?skeho MNO pri Krajinskej vlade
Karpatskej Ukrajiny
(povodny nazov Podkarpatska Rus) v
Chuste
. S diviziou sa zu?astnil ustupovych bojov, ke? proti nej uto?ila ma?arska armada pri obsadzovani Karpatskej Ukrajiny d?a 14. 3. 1939 a v nasledujucich d?och.
Po rozpade ?SR a vzniku
Slovenskeho ?tatu
d?a 14. 3.
1939
sa stal prislu?nikom slovenskej armady. Po reorganizacii slovenskej armady bol v maji 1939 premiestneny k MNO a bol menovany do funkcie podna?elnika ?tabu HVV. V maji 1939 bol povy?eny do hodnosti
majora
generalneho ?tabu.
Zu?astnil sa ?a?enia slovenskej armady proti
Po?sku
v dobe od 28. 8. do 8. 10. 1939, kedy vykonaval funkciu na?elnika ?tabu po?nej armady ?Bernolak“. Aj tu sa ve?mi dobre osved?il.
Vo februari
1940
bol ustanoveny zastupcom velite?a Vysokej vojennej ?koly v
Bratislave
, no zakratko bol vymenovany vojenskym
ata?e
v
Rumunsku
. V Rumunsku pobudol len kratko, od oktobra 1940 do jula
1942
vykonaval funkciu na?elnika ?tabu velite?stva Vzdu?nych zbrani v
Tren?ine
, zarove? vykonaval aj funkciu zastupcu ?efa Vzdu?neho uradu. V novembri 1940 bol povy?eny do hodnosti
podplukovnika
generalneho ?tabu.
Na frontoch 2. svetovej vojny a v zazemi
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Od juna
1941
sa zu?astnil ?a?enia slovenskej armady proti
ZSSR
ako na?elnik ?tabu opera?neho velite?stva Vzdu?nych zbrani ?LIPA“. Neskor v novovytvorenom ?tabe VZ ?VIKTOR II“ vykonaval funkciu na?elnika ?tabu a zastupcu velite?a VZ. Na Slovensko sa vratil 28. 10.
1941
.
Po navrate z frontu znovu vykonaval funkciu na?elnika ?tabu VVZ v Tren?ine. V juli 1942 bol opatovne poslany do po?a, k Rychlej divizii ako jej na?elnik ?tabu. Tu zotrval a? do 11. 12. 1942. S RD sa zu?astnil ?a?kych bojov na
Kaukaze
a bojov o Rostov.
Po navrate z po?a u? nebol ustanoveny do funkcie zodpovedajucej jeho vzdelaniu a hodnosti z dovodu nezhod s najvy??imi armadnymi predstavite?mi, predov?etkym ministrom NO generalom I. triedy
Ferdinandom ?atlo?om
a generalom II. triedy Augustinom Malarom. Napriek tomu, ?e bol erudovanym a skusenym star?im dostojnikom generalneho ?tabu s frontovymi skusenos?ami, bol po premiestneni k MNO od marca
1943
ustanoveny do podradnej funkcie prednostu Vojenskeho dopravneho uradu a ?efa Civilnej protileteckej ochrany.
Ke??e pplk. g?t. E. Novotny nevidel v armade svoju ?al?iu perspektivu, po?iadal e?te v roku 1943 o superarbitra?ne konanie zo zdravotnych dovodov, pre va?ne zdravotne problemy so sluchom v dosledku lietania. Nakoniec bol komisiou superarbitrovany ako neschopny vojenskej slu?by, bol prepusteny z vojenskej ?innej slu?by a prelo?eny do vyslu?by.
U? ako civilista pracoval ako administrativny riadite? v leteckej tovarni v
Tren?ianskych Biskupiciach
a? do novembra
1944
. Po za?ati
SNP
podaval povstaleckym jednotkam potrebne informacie a inu pomoc. Samotneho SNP sa nemohol zu?astni? pre zly zdravotny stav.
Napriek tomu, ?e bol u? vy?e roka penzionovany, po potla?eni SNP bol bratislavskou vladou ako pplk. g?t. v. v. d?om 1. 3. 1945 do?asne povolany do vojenskej ?innej slu?by po?as brannej pohotovosti ?tatu a zarove? bol ustanoveny velite?om Civilnej protileteckej ochrany so sidlom velite?stva v Bratislave. Z tejto funkcie v?ak kratko na to, po mesiaci dezertoval.
Od novembra roku
1946
bol zamestnany ako riadite? ?SA v Prahe. Na funkcii riadite?a ?SA zotrval a? do oktobra
1948
, kedy bol odvolany v ramci ?istiek noveho
komunistickeho re?imu
, ktory sa za?al zbavova? tzv. ?nepriate?ov re?imu“ zaradenych v ?tatnych slu?bach. E?te po?as ?innosti v ?SA bol v roku
1947
nakratko povolany do ?innej slu?by v ?eskoslovenskej armade, ako pplk. g?t., no nasledne bol zo zdravotnych dovodov opatovne prelo?eny do vyslu?by.
V nasledujucich rokoch vymenil viacero povolani. V rokoch
1949
a?
1951
pracoval ako uradnik v
Matici Slovenskej
v
Martine
, v rokoch 1951 a?
1953
ako uradnik v Investi?nej banke v
?iline
, neskor pracoval v ?al?ich podnikoch ako uradnik alebo skladnik. V roku
1956
bol prepusteny z politickych dovodov zo zamestnania v spolo?nosti Geologicky prieskum v
Tur?ianskych Tepliciach
a viackrat vy?etrovany pre slu?bu v slovenskej armade. Neskor pracoval ako robotnik v celulozke v rodnom Ru?omberku.
- BAKA, Igor. Politicky system a re?im Slovenskej republiky v rokoch 1939-1940. Bratislava: VHU, 2010;
- CSEFALVAY, Franti?ek a kol. Vojenske dejiny Slovenska. V. zvazok. 1939-1945. Bratislava: Magnet press Slovakia, 2008,
- CSEFALVAY, Franti?ek a kol. Vojenske osobnosti dejin Slovenska 1939 ? 1945. Bratislava: VHU, 2013,
- ?APLOVI?, Miloslav. Postavenie a profesionalny rast slovenskych dostojnikov v ?eskoslovenskej armade 1920-1939. In: Vojenska osveta 2006. s. 58-68,
- HRONSKY, Marian ? KRIVA, Anna ? ?APLOVI?, Miloslav. Vojenske dejiny Slovenska 1914-1939. IV. zvazok. Bratislava: MO SR, 1999,
- KATREBA, Zoltan. Poznamky k vojenskym opatreniam Slovenskej republiky pred vypuknutim vojny so Sovietskym zvazom. In: CSEFALVAY, Franti?ek ? PU?IK, Miloslav (ed.). Slovensko a druha svetova vojna. Zbornik prispevkov z medzinarodnej vedeckej konferencie v Bratislave 29.-31.5.2000 organizovanej VHU a HU SAV. Bratislava: MO SR, 2000. s. 226- 233,
- KOR?EK Jan. Slovenska republika 1943 ? 1945. Bratislava: MO SR, 1999,
- LACKO, Martin. Proti Po?sku. Odraz ?a?enia roku 1939 v dennikoch a kronikach slovenskej armady. Bratislava: UPN, 2007,
- KOZOLKA, Jaroslav. Vysoka vojenna ?kola 1940 ? 1942. I. ?as?. In: Vojenska historia, 2015, ro?. 19, ?. 3, s. 85-106,
- SEGE?, Vladimir a kol. Slovensko. Vojenska kronika. Bratislava: Perfekt, 2007,
- ?UMICHRAST, Peter. Sprava o tovarni na dopravne prostriedky v Tren?ianskych Biskupiciach (1945).In: Vojenska historia, ro?.13, 2009, ?. 3. s 77- 95,
- ?UMICHRAST, Peter ? KLABNIK, Viliam. Slovenske letectvo 1939 ? 1944. 2 diel. Bratislava: Magnet press Slovakia, 2000,
- ?UMICHRAST Peter. Vznik a po?iatky vojenskeho letectva za prvej Slovenskej republiky. str. 191-198. In: SEGE?, Vladimir ? ?E?OVA, Bo?ena (ed.). Miles Semper Honestus. Zbornik ?tudii vydany pri prile?itosti ?ivotneho jubilea Vojtecha Dangla. Bratislava: VHU, 2007,
- Vojensky historicky ustav ? Vojensky historicky archiv Bratislava,
- Vojensky ust?edni archiv ? Vojensky historicky archiv Praha.