Eleonora Kastilska
kra?ovna Anglicka, grofka z Ponthieu
Panovanie
Korunovacia	19. august 1272
Biograficke udaje
Narodenie	1241 Kastilske kra?ovstvo
Umrtie	28. november 1290 (48 – 49 rokov) Harby , Anglicko
Pochovanie	Westminsterske opatstvo , Londyn , Anglicko
Rodina
Man?el	Eduard I.
Potomstvo	Eduard II. Eleonora Alfonz ...
Otec	Ferdinand III.
Matka	Johana
?al?ie tituly
Kra?ovna Anglicka
20. november 1272  – 28. november 1290
Grofka z Ponthieu
16. marec 1279  – 28. november 1290
Predchodca	Johana
Nastupca	Eduard II.
Odkazy
	Eleonora Kastilska (multimedialne subory na commons)
Historicky portal   Biograficky portal

Eleonora Kastilska (* 1241  – † 29. november 1290 , Harby ) bola grofka z Ponthieu a anglicka kra?ovna ako prva man?elka kra?a Eduarda I. . Man?elstvo bolo zrejme vydarene, o Eduardovom vz?ahu k Eleonore vypoveda, ?e ju s ob?ubou nazyval milovanou man?elkou ^[1] a po jej skone dal postavi? tzv. Eleonorine kri?e, ktore kopirovali cestu pohrebneho sprievodu do Londyna.

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Eleonora bola dcerou kastilskeho kra?a Ferdinanda III. a jeho druhej man?elky Johany z Ponthieu . Ponuka na soba? s anglickym naslednikom Eduardom vzi?la z iniciativy jeho otca Henricha III. ^[2] a Eleonorin brat Alfonz X. ju s podmienkou, ?e ?enich bude ma? dostato?ny pravidelny prijem, prijal.

Eduard, Eleonorin vrstovnik, sa vydal s honosnym sprievodom na kastilsky dvor a v Las Huelgas bol svojim buducim ?vagrom Alfonzom pasovany za rytiera. ^[3] 18. oktobra 1254 sa v Las Huelgas konala dynasticka svadba. Po ?iestich ty?d?och plnych svadobnych oslav sa novoman?elia vydali do Gaskonska.

Spolo?ne s Eduardovymi rodi?mi sa stretli s francuzskym pribuzenstvom na kra?ovskom dvore v Pari?i a potom sa usidlili v Bordeaux . Eduard sa v Guyenne stal nastupcom svojho stryka Simona z Montfortu , ktoreho miestni obyvatelia pre tvrdu vladu zatratili. ^[5]

Roku 1255 sa man?elia vratili z europskej pevniny do Anglicka, kde sa Eduard dostal do sporu s otcom. Tu sa tie? v lete 1256 stretli s Eleonorinym bratom Henrichom . Roku 1257 sa vzburili Walesania a nieko?ko rokov trvajuce politicke nepokoje nakoniec vyustili v zapase na bojovom poli. 14. maja 1264 v bitke pri Lewes sa podarilo Simonovi Montfortovi, vodcovi kra?ovskej opozicie zaja? kra?a, princa Eduarda a Richarda z Cornwallu a nechal ich uvazni?. Eleonora po dobu man?elovho vaznenia bola na ?estne slovo uvaznena vo Westminsterskom palaci. Eduardovi sa neskor podarilo z vaznenia uniknu? a 4. augusta 1265 porazil v?aka lesti stryka Simona pri Eveshame . O rok neskor sa Eleonore podarilo po troch dcerach kone?ne porodi? prveho syna.

Svata zem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po upokojeni atmosfery sa man?elia na pape?sku vyzvu vydali spolo?ne s francuzskym kra?om ?udovitom, ktory napriek podlomenemu zdraviu ^[6] tu?il po ?ireni pravej viery prostrednictvom kri?iackej vypravy . Aby mohol financova? naklady spojene s vypravou, musel sa Eduard zad??i? u samotneho ?udovita a po?iada? parlament o po?i?ku. Jeho dru?ina vraj nebola prili? po?etna a tvorila asi len 1 000 vojakov. Mnohi u?astnici vypravy boli Eduardovi blizki priatelia a rodinni prislu?nici, vratane jeho man?elky Eleonory. Povodnym cie?om vypravy bolo oslobodenie pevnosti v Akko , ale ?udovit sa odchylil a dorazil do Tunisu , kde sa jeho vojsku podarilo doby? Kartago. ?al?iemu uspechu sa postavila do cesty epidemia . ^[7]

V ?ase prichodu anglickej vypravy v maji 1271, bol ?udovit IX. a jeho syn Jan m?tvy. ^[8] Va??ia ?as? francuzskeho vojska sa vratila spa? do Francuzska, ale ?as? sa pridala k Eduardovi a jeho tisickam rytierom. ^[9] Princ pokra?oval do Akka, aby sa pripojil k deviatej kri?iackej vyprave . Kratko nato napadol mesto Quaqun. Roku 1272 sa Eduardovi podarilo so sultanom Bajbarsom uzavrie? desa?ro?ne primerie. ^[10] Eleonora po?as pobytu na vychode porodila dve dcery. Pri navrate na europsky kontinent zastihla cestujucich divoka burka, ktora zapri?inila stroskotanie lode. Z utrap kruciaty a stroskotania sa zotavovali na Sicilii, kde ich zastihla sprava o skone kra?a Henricha. ^[11]

Kra?ovska koruna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Eduard ako novy kra? zlo?il v Pari?i lennu prisahu novemu francuzskemu kra?ovi Filipovi III. , synovi svateho ?udovita.

Potom sa man?elia takmer rok zdr?iavali v Bordeaux ^[13] a a? 14. augusta 1274 boli vo Westminsterskom opatstve korunovani. V oktobri roku 1274 vykonal Eduard dokladnu kontrolu ?innosti kra?ovskych a panskych uradnikov a zneu?ivania uradnej moci. ^[14] Eleonora sa na man?elovej ?innosti vo ve?kej miere podie?ala ^[15] a poku?ala sa v?aka svojim rodovym zvazkom ovplyvni? dianie v Aragonsku, ^[16] kam sa francuzsky kra? Filip III. vydal na kri?iacku vypravu .

Eduard ?elil ?al?iemu waleskemu povstaniu a tie? zhor?ovaniu Eleonorinho zdravia, na ktorom sa zrejme podpisali po?etne porody. Chora kra?ovna sa rozhodla pre cestu na kontinent, chcela sa vrati? do Guyenne. So zastavkou na pari?skom dvore, kde Eduard vzdal hold novemu kra?ovi Filipovi IV. Peknemu , ^[17] sa vydali na ostrov Oleron a Talmont , ob?ubenej plantagenetskej rezidencie. Potom kra?ovna zakotvila na polostrove rieky Dordogne v Condate, kde mala sidlo so svojou malou zoologickou zahradou s papagajmi, gepardmi a tigrami. Tuto dobu travila uhladzovanim sporov medzi reho?nymi radmi a tie? vyjednavanim medzi aragonskym a sicilskym kra?om o prepusteni Aragoncami zajateho Karla zo Salerna . Dceru Eleonoru zasnubila s aragonskym princom Alfonzom a sama poslala po?adovane vykupne za cenneho zajatca.

Smr? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Roku 1289 sa kra?ovsky par vratil do Anglicka, kde sa Eleonorin zdravotny stav zhor?il. Eduard sa urychlene vratil z vypravy smerovanej k potla?eniu ?kotskeho povstania ^[18] a spolo?ne pomaly cestovali do Lincolnu. V Harby do?lo ku krize a Eleonora po prijati posledneho pomazania zomrela. Eduard bol cely ?as pri jej lo?ku a man?elia sa tak stihli po tridsa??es?ro?nom man?elstve rozlu?i?.

Tzv. Eleonorine kri?e boli postavene na miestach, kde pohrebny sprievod s kra?ovnej pozostatkami nocoval. Jednalo sa o Lincoln , Grantham , Stamford , Geddington , Northampton , Stony Stratford , Woburn , Dunstable , St Albans , Waltham , Westcheap a Charing . Telo zosnulej bolo najskor pochovane vo Westminsterskom opatstve do hrobu Eduarda Vyznava?a, kym nebol zhotoveny bronzovy nahrobok od majstra Viliama Torela, ktory je spolo?ne s nahrobkom Henricha III. jednym z prvych so skuto?nou podobou zosnuleho. ^[20] Kopia Torelovho nahrobku bola tie? v katedrale v Lincolne , kde boli ulo?ene vnutornosti kra?ovnej a ?al?i nahrobok bol tie? v dominikanskom kla?tore v Blackfriars v Londyne, kde bolo pochovane srdce. Spolo?ne s Eduardom bola v suso?i na prie?eli katedraly v Lincolne. ^[21]

Rodokme? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Pernoudova, Regine (2002), ?ena v dob? katedral , Praha: Vy?ehrad, ISBN 80-7021-544-5  
• Morgan, Kenneth O. (1999), D?jiny Britanie , Praha: Nakladatelstvi Lidove noviny, ISBN 80-7106-347-9  
• Bridge, Antony (1995), K?i?ove vypravy , Praha: Academia, ISBN 80-200-0512-9  
• Duggan, Alfred (1973), K?i?acke vypravy , Praha: Orbis  
• Hrochova, V?ra (1982), K?i?ove vypravy ve sv?tle soudobych kronik , Praha: Statni pedagogicke nakladatelstvi  

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Eleonora Kastilska (1241)

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Eleonora Kastilska (1241) na ?eskej Wikipedii.