Bratislavska modernizovana elektri?ka Tatra K2S pri Hlavnej stanici na linke
?liabkova ko?ajnica pre elektri?kove trate ? naj?astej?i typ ko?ajnic, pou?ivany v elektri?kovej doprave. Pou?ivaju sa aj profily podobne ko?ajniciam v ?elezni?nej doprave
Tra? medzi
Ko?icami
a hutnickou fabrikou
USS Ko?ice
, kde je pou?ity profil ko?ajnic ve?mi podobny ?elezni?nym ko?ajniciam
Pra?ska
elektri?ka
typu
T3
na linke 22 ? najstar?i doteraz prevadzkovany model elektri?iek v
?esku
a na
Slovensku
Elektri?kova doprava
je druh
ko?ajovej dopravy
pou?ivany v
mestskej hromadnej doprave
(MHD). V su?asnosti maju
elektri?ky
spravidla
elektricky pohon
, pri?om prud odoberaju z
trolejoveho vedenia
pomocou
pantografoveho zbera?a
.
Od
?elezni?nej dopravy
sa elektri?kova doprava odli?uje spravidla tym, ?e je ?astej?ie vedena po komunikaciach, predov?etkym v uliciach
mesta
, prevadzkovanim iba
osobnej dopravy
, men?imi vzdialenos?ami medzi zastavkami, ?ah?imi
vozidlami
, krat?ou maximalnou d??kou suprav, krat?imi intervalmi, inym sposobom riadenia prevadzky a odli?nym legislativnym ramcom upravujucim sposob schva?ovania a technicke po?iadavky. V niektorych ?tatoch je v?ak be?ne, ?e sa elektri?kovy system so ?elezni?nym prelinaju a niektore vozidla mo?u medzi nimi prechadza?.
Vyvoj elektri?kovej dopravy vo svete
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Prva linka konskej elektri?ky bola zriadena v roku
1832
v
New Yorku
. Od roku
1845
sa za?ali budova? elektri?kove linky aj v
Europe
. Najprv na nich jazdili elektri?ky na konsky pohon, neskor sa objavili parne vozidla.
Prva elektricka elektri?ka bola postavena v
Budape?ti
v roku
1887
.
Zlata era elektri?iek bola v 20. a? 30. rokoch 20. storo?ia, ke?
autobusy
boli len experimentalnou formou
dopravy
a elektri?ky tak nemali ?iadnu konkurenciu, okrem toho mesta rychlo rastli.
Po
druhej svetovej vojne
boli elektri?kove linky v mnohych mestach v Europe i Spojenych ?tatoch ru?ene a elektri?kova doprava bola vnimana ako nemoderny sposob dopravy, okrem ineho kvoli rychlemu rozvoju autobusov, sposobenemu zdokonalenim technologie spa?ovacieho motora. S Spojenych ?tatoch dokonca firma General Motors zalo?ila spolo?nos? National City Lines, ktora odkupovala prevadzkovate?ov elektri?kovej dopravy v jednotlivych mestach a elektri?ky nahradzovala autobusmi.
Po vojne v?ak nastal upadok elektri?kovej dopravy, hlavne s
USA
a v 70. rokoch aj v
?esko-Slovensku
. Ropna kriza v roku
1973
spustila eru renesancie elektri?iek (
1991
?trasburg
,
1998
Orleans
), ktora trva dodnes v
Zapadnej Europe
a prenika aj do USA (
San Diego
,
Los Angeles
,
Portland
). V niektorych americkych mestach su budovane systemy ?ahkej ?eleznice, ktore by boli v Europe ?i
Australii
pravdepodobne ozna?ene za elektri?kove linky.
V mnohych mestach v elektri?kovej doprave vidia jedno z vychodisk na rie?enie problemov vyvolanych individualnou
automobilovou dopravou
.
Vyvoj elektri?kovej dopravy na Slovensku a v ?esku
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Na
Slovensku
je elektri?kova doprava prevadzkovana v
Bratislave
a
Ko?iciach
.
Prva mestska ko?ajova doprava na Slovensku bola vybudovana v roku
1891
v Ko?iciach. V roku
1914
bola plne elektrifikovana. V Bratislave za?ala premava? prva linka elektrickej elektri?ky v roku
1895
. Od roku
1914
bola s prestavkou po?as prvej svetovej vojny a kratko po nej v prevadzke elektricka lokalna ?eleznica na trase Bratislava ?
Viede?
.
Prva linka konskej elektri?ky bola v
?esku
zriadena
17. augusta
1869
v
Brne
.
Belgicky
podnikate?
Edouard Otlet
23. septembra
1875
sprevadzkoval prvu linku konskej ?eleznice v
Prahe
. I?lo o tra? z
Karlina
na Narodnu triedu.
V prevadzke parnej elektri?ky patri v ?esku opa? prvenstvo Brnu. Parne elektri?ky tu po prvykrat zriadil viedensky podnikate? Lindeheim na prestavanej linke konskej ?eleznice Pisarky ? Kralovo Pole v roku
1884
. ?al?im ?eskym mestom s parnou elektri?kou bola
Ostrava
, kde bola
18. augusta
1894
sprevadzkovana linka P?ivoz ? Moravska Ostrava ? Vitkovice.
Prva pokusna elektricka elektri?kova linka v
Prahe
bola postavena v roku
1891
pri prile?itosti jubilejnej vystavy zasluhou
Franti?ka K?i?ika
. Ten aj financoval stavbu trate z Karlina na
Vyso?any
, ktora po svojom dokon?eni v roku
1896
od?tartovala budovanie rozsiahlej celomestskej siete.
V su?asnosti su elektri?kove linky v ?esku v prevadzke v Brne,
Liberci
s medzimestskou linkou do
Jablonca
,
Moste
a
Litvinove
, obe mesta su prepojene elektri?kovou dopravou,
Olomouci
, Ostrave,
Plzni
a Prahe.