한국   대만   중국   일본 
Elektri?kova doprava ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Elektri?kova doprava

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Bratislavska modernizovana elektri?ka Tatra K2S pri Hlavnej stanici na linke
?liabkova ko?ajnica pre elektri?kove trate ? naj?astej?i typ ko?ajnic, pou?ivany v elektri?kovej doprave. Pou?ivaju sa aj profily podobne ko?ajniciam v ?elezni?nej doprave
Tra? medzi Ko?icami a hutnickou fabrikou USS Ko?ice , kde je pou?ity profil ko?ajnic ve?mi podobny ?elezni?nym ko?ajniciam
Pra?ska elektri?ka typu T3 na linke 22 ? najstar?i doteraz prevadzkovany model elektri?iek v ?esku a na Slovensku

Elektri?kova doprava je druh ko?ajovej dopravy pou?ivany v mestskej hromadnej doprave (MHD). V su?asnosti maju elektri?ky spravidla elektricky pohon , pri?om prud odoberaju z trolejoveho vedenia pomocou pantografoveho zbera?a .

Od ?elezni?nej dopravy sa elektri?kova doprava odli?uje spravidla tym, ?e je ?astej?ie vedena po komunikaciach, predov?etkym v uliciach mesta , prevadzkovanim iba osobnej dopravy , men?imi vzdialenos?ami medzi zastavkami, ?ah?imi vozidlami , krat?ou maximalnou d??kou suprav, krat?imi intervalmi, inym sposobom riadenia prevadzky a odli?nym legislativnym ramcom upravujucim sposob schva?ovania a technicke po?iadavky. V niektorych ?tatoch je v?ak be?ne, ?e sa elektri?kovy system so ?elezni?nym prelinaju a niektore vozidla mo?u medzi nimi prechadza?.

Vyvoj elektri?kovej dopravy vo svete [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva linka konskej elektri?ky bola zriadena v roku 1832 v New Yorku . Od roku 1845 sa za?ali budova? elektri?kove linky aj v Europe . Najprv na nich jazdili elektri?ky na konsky pohon, neskor sa objavili parne vozidla.

Prva elektricka elektri?ka bola postavena v Budape?ti v roku 1887 .

Zlata era elektri?iek bola v 20. a? 30. rokoch 20. storo?ia, ke? autobusy boli len experimentalnou formou dopravy a elektri?ky tak nemali ?iadnu konkurenciu, okrem toho mesta rychlo rastli.

Po druhej svetovej vojne boli elektri?kove linky v mnohych mestach v Europe i Spojenych ?tatoch ru?ene a elektri?kova doprava bola vnimana ako nemoderny sposob dopravy, okrem ineho kvoli rychlemu rozvoju autobusov, sposobenemu zdokonalenim technologie spa?ovacieho motora. S Spojenych ?tatoch dokonca firma General Motors zalo?ila spolo?nos? National City Lines, ktora odkupovala prevadzkovate?ov elektri?kovej dopravy v jednotlivych mestach a elektri?ky nahradzovala autobusmi.

Po vojne v?ak nastal upadok elektri?kovej dopravy, hlavne s USA a v 70. rokoch aj v ?esko-Slovensku . Ropna kriza v roku 1973 spustila eru renesancie elektri?iek ( 1991 ?trasburg , 1998 Orleans ), ktora trva dodnes v Zapadnej Europe a prenika aj do USA ( San Diego , Los Angeles , Portland ). V niektorych americkych mestach su budovane systemy ?ahkej ?eleznice, ktore by boli v Europe ?i Australii pravdepodobne ozna?ene za elektri?kove linky.

V mnohych mestach v elektri?kovej doprave vidia jedno z vychodisk na rie?enie problemov vyvolanych individualnou automobilovou dopravou .

Vyvoj elektri?kovej dopravy na Slovensku a v ?esku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na Slovensku je elektri?kova doprava prevadzkovana v Bratislave a Ko?iciach .

Prva mestska ko?ajova doprava na Slovensku bola vybudovana v roku 1891 v Ko?iciach. V roku 1914 bola plne elektrifikovana. V Bratislave za?ala premava? prva linka elektrickej elektri?ky v roku 1895 . Od roku 1914 bola s prestavkou po?as prvej svetovej vojny a kratko po nej v prevadzke elektricka lokalna ?eleznica na trase Bratislava ? Viede? .

Prva linka konskej elektri?ky bola v ?esku zriadena 17. augusta 1869 v Brne . Belgicky podnikate? Edouard Otlet 23. septembra 1875 sprevadzkoval prvu linku konskej ?eleznice v Prahe . I?lo o tra? z Karlina na Narodnu triedu.

V prevadzke parnej elektri?ky patri v ?esku opa? prvenstvo Brnu. Parne elektri?ky tu po prvykrat zriadil viedensky podnikate? Lindeheim na prestavanej linke konskej ?eleznice Pisarky ? Kralovo Pole v roku 1884 . ?al?im ?eskym mestom s parnou elektri?kou bola Ostrava , kde bola 18. augusta 1894 sprevadzkovana linka P?ivoz ? Moravska Ostrava ? Vitkovice.

Prva pokusna elektricka elektri?kova linka v Prahe bola postavena v roku 1891 pri prile?itosti jubilejnej vystavy zasluhou Franti?ka K?i?ika . Ten aj financoval stavbu trate z Karlina na Vyso?any , ktora po svojom dokon?eni v roku 1896 od?tartovala budovanie rozsiahlej celomestskej siete.

V su?asnosti su elektri?kove linky v ?esku v prevadzke v Brne, Liberci s medzimestskou linkou do Jablonca , Moste a Litvinove , obe mesta su prepojene elektri?kovou dopravou, Olomouci , Ostrave, Plzni a Prahe.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]