Edvard Bene?
2. a 4. prezident ?esko-Slovenska
V urade 18. december 1935  – 5. oktober 1938
Toma? Garrigue Masaryk Emil Hacha
V urade 4. april 1945  – 7. jun 1948 (v exile 21. jul 1940 - 2. april 1945 )
Emil Hacha Klement Gottwald
5. predseda vlady ?esko-Slovenska
V urade 26. september 1921  – 7. oktober 1922
Jan ?erny Antonin ?vehla
Biograficke udaje
Narodenie	28. maj 1884 Ko?lany , Rakusko-Uhorsko
Umrtie	3. september 1948 (64 rokov) Sezimovo Usti , ?esko-Slovensko
Politicka strana	?eska strana pokrokova ?eskoslovenska strana narodn?-socialni
Alma mater	Filozoficka fakulta Karlovej univerzity
Profesia	vysoko?kolsky u?ite?
Narodnos?	?eska
Rodina
Man?elka	Hana Bene?ova ( 1909 - 1948 )
Odkazy
	Edvard Bene? (multimedialne subory)
Politicky portal   Biograficky portal

Prof. , PhDr. , JUDr. Edvard Bene? (*  28. maj 1884 , Ko?lany  – †  3. september 1948 , Sezimovo Usti ) bol ?esky politik , diplomat, pravnik a filozof, ktory zastaval popredne miesto v  prvom ?esko-slovenskom odboji a nasledne viacere vrcholove ?tatne funkcie v  ?esko-Slovensku ? funkciu ministra zahrani?nych veci v rokoch 1918  – 1935 , predsedu vlady v rokoch 1921  – 1922 a prezident v rokoch 1935  – 1938 a 1939  – 1948 , pri?om v rokoch 1939  – 1945 bol veducim predstavite?om druheho ?esko-slovenskeho odboja (od roku 1940 oficialne titulovany ako prezident). Po?as prvej ?eskoslovenskej republiky bol ?lenom ?eskoslovenskej strany narodne socialistickej . Patril k zastancom ideologie ?echoslovakizmu .

?ivot a politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

1884 – 1914: Mlados? a ?tudia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Edvard Bene? sa narodil v Ko?lanoch pri Plzni ako najmlad?i syn ro?nika Mat?ja Bene?a a Anny Petronily (10. die?a). Jeden z jeho surodencov sa neskor stal politikom, volal sa Vojta Bene?. V mladosti ?tudoval najprv na gymnaziu v Prahe -Vinohradoch ( 1896  – 1904 ; byval v dome rodiny Oli?ovych, spriatelenej s jeho priate?kou a neskor man?elkou Hanou [1] Archivovane 2007-09-27 na Wayback Machine ), po maturite na Filozofickej fakulte pra?skej Karlovej univerzity . Od roku 1904 ?tudoval vo Francuzsku na Sorbonne a Slobodnej ?kole politickych vied ( Ecole Libre des sciences politiques ), v roku 1907 v Berline . V roku 1906 sa v Pari?i zasnubil s jeho buducou ?enou Hanou a zmenil si meno z Eduard na Edvard. ^[2]   ?tudia Edvard Bene? zakon?il v roku 1908 v Dijone doktoratom prav s doktorskou pracou na temu " Problem rakousky a otazka ?eska, Studie o politickych bojich slovanskych narod? v Rakousku ", o rok neskor potom v Prahe zlo?il rigorozne sku?ky. 6. novembra 1909 si vzal za ?enu Hanu Bene?ovu (rodenu Annu Vl?kovu). Svadba bola na pra?skych Vinohradoch v kostole sv. ?udmily. Tri roky vyu?oval na obchodnej akademii v Prahe, od roku 1912 , po tom, ako sa habilitoval v obore filozofie, predna?al ako docent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Po?as obdobia Rakusko-Uhorska nemala ?eska univerzita ani jej Filozoficka fakulta svoju vlastnu budovu a predna?ky i seminare sa konali na roznych miestach v Prahe. Edvard Bene? predna?al v Krakovskej ulici, v Klementine.

1914 – 1918: Prva svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vypuknuti prvej svetovej vojny organizoval ?esky vnutorny odboj proti Rakusko-Uhorskej monarchii v organizacii Maffie . Zais?oval spojenie odboja s T. G. Masarykom , ktory bol v exile vo ?vaj?iarsku . 1. septembra 1915 odi?iel do zahrani?ia, kde spolupracoval s Masarykom a M. R. ?tefanikom ^[1] . V Pari?i organizoval zahrani?ny protirakusky odboj a reorganizoval kuriernu slu?bu pre spojenie s domacim odbojom. Usporiadal cyklus predna?ok o Slovanstve na pari?skej Sorbonne a propagoval ?esko-slovensky politicky program radom ?lankov vo francuzskych novinach. V roku 1916 sa Edvard Bene? podie?al na ustanoveni ?eskoslovenskej narodnej rady, v ktorej zastaval miesto generalneho tajomnika. Spolo?ne so ?tefanikom ziskal suhlas dohodovych mocnosti na zakladanie ?esko-slovenskych vojenskych jednotiek a prispel tak ku vzniku samostatnych legii vo Francuzsku, Rusku a Taliansku , ktore sa uspe?ne zapojili do bojov prvej svetovej vojny. Dole?itym vysledkom Bene?ovej diplomacie bolo uznanie ?eskoslovenskej narodnej rady ako predstavite?ky noveho ?tatu Francuzskom, Ve?kou Britaniou a Talianskom.

1918 – 1938: Medzi dvoma vojnami [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vyhlaseni zvrchovanosti ?esko-slovenskej republiky 28. oktobra 1918 bol menovany ministrom zahrani?ia vo vlade Karla Krama?a , domov sa vratil v septembri 1919 . V Pari?i okrem ineho dohodol nove hranice ?tatu na juhu Slovenska (pozri aj Pari?ska mierova konferencia, 1919 ). Edvard Bene? pomahal zaklada? Spolo?nos? narodov , bol jej podpredseda, ?len Rady a predseda ( 1935 ). Presadzoval politiku kolektivnej bezpe?nosti. Od po?iatku sa orientoval na povojnovu europsku ve?moc Francuzsko, s ktorym v roku 1924 ?esko-Slovensko uzavrelo spojenecku zmluvu, a na krajiny Balkanu , Rumunsko a Juhoslaviu , s ktorymi zmluvne vytvoril obranny system, tzv. Malu dohodu .

V rokoch 1921  – 22 zastaval Edvard Bene? funkciu ?esko-slovenskeho predsedu vlady , poslancom parlamentu bol v rokoch 1919  – 26 a 1929  – 35. Bol ?lenom a podpredsedom ?s . strany narodne socialistickej a vyznamne ovplyv?oval jej politiku. Po abdikacii T. G. Masaryka zo zdravotnych dovodov (Masaryk mal v tom ?ase u? 85 rokov) bol zvoleny 18. decembra 1935 za hlavu ?tatu. V rovnakom roku uzavrelo ?esko-Slovensko prostrednictvom Bene?a spojenecku zmluvu so Sovietskym zvazom (po jeho prijati do Spolo?nosti narodov) a s Francuzskom. Vojensku pomoc Sovietskeho zvazu v pripade konfliktu zmluva viazala na predchadzajucu pomoc Francuzska. Najneskor od roku 1927 bol slobodomurarom . V roku 1935 formalne vystupil z ?s. strany narodne socialistickej , strana ho v?ak stale pova?ovala za svojho privr?enca; Bene? odmietal marxizmus a bo??evizmus , ale socializmus (vlada ro?nikov a robotnikov) mu bol sympaticky.

1938 – 1948: Od Mnichova po nastup komunizmu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po prijati Mnichovskeho diktatu z 30. septembra 1938 Bene? 5. oktobra abdikoval na funkciu ?esko-slovenskeho prezidenta a 22. oktobra odletel pravidelnou linkou do Londyna . Neskor odcestoval do Spojenych ?tatov, kde predna?al na univerzite v Chicagu. V roku 1939 v Pari?i Bene? zalo?il ?eskoslovensky narodny vybor , ako organ zahrani?neho odboja (zanikol 9. jula 1940 ). Po okupacii ?eskych krajin a vyhlaseni Slovenskeho ?tatu v marci 1939 prehlasil Mnichovsky diktat za neplatny a zaslal protest proti nemeckej okupacii ?iech a Moravy vladam hlavnych europskych mocnosti i USA. V juli 1940 , u? v Londyne vytvoril exilovu ?tatnu reprezentaciu, tzv. do?asne ?tatne zriadenie ( prozatimni ?s. statni z?izeni ) a prevzal funkciu exiloveho ?esko-slovenskeho prezidenta. Ve?ka Britania uznala ?esko-slovensku exilovu reprezentaciu u? 21. juna 1940.

V roku 1941 Bene? autorizoval Operaciu Antropoid , atentat na zastupujuceho ri?skeho protektora Heydricha uskuto?neny 27. maja 1942. I?lo o ojedinelu diverznu akciu proti nepriate?ovi na okupovanych uzemiach. Nasledkom atentatu a Heydrichovej smrti v juni 1942 v?ak nacisti vypalili obce Lidice a Le?aky a zaviedli stanne pravo. Nasledkom nemeckych represalii zahynulo asi 15000 obyvate?ov Protektoratu . Aj nasledkom tejto akcie vlady Francuzska (exilova vlada) a Ve?kej Britanie prehlasili Mnichovsku dohodu za neplatnu (e?te v roku 1942 ).

V priebehu vojny Bene? dosiahol uznanie exilovej vlady v?etkymi spojencami. 12. decembra 1943 uzavrel v Moskve novu spojenecku zmluvu so Sovietskym zvazom. Tam tie? za?al rokova? s ?esko-slovenskymi komunistami o povojnovej podobe ?esko-Slovenska (pozri aj Heliodor Pika ). Na jar 1945 Bene? odcestoval cez Moskvu na oslobodene uzemie republiky; v Ko?iciach vymenoval prvu povojnovu vladu, ktora prijala 5. aprila Ko?icky vladny program , 16. maja pricestoval do Prahy. 28. oktobra bol potvrdeny vo funkcii prezidenta a nasledne bol opa? zvoleny 19. juna 1946 .

Po?as okupacie a neexistencie parlamentu vydavala exilova vlada prezidentske dekrety, ktore Bene? ako najvy??i ?inite? ?tatu podpisoval a po ktorom su ?asto nepresne nazyvane ? Bene?ovymi dekretmi “. Povojnove dekrety, ktorymi sa upravovalo znarodnenie priemyslu, konfi?kacia majetku Nemcov, Ma?arov, zradcov a kolaborantov su dodnes kontroverzne. Organizacie vyhnancov sa zatia? marne sna?ia o zru?enie tychto legislativnych noriem.

Bene?ova nerozhodnos? vo februari 1948 u?ah?ila komunistom prevzatie moci v krajine. Jedini, kto sa za Bene?a otvorene postavil, boli ?tudenti, ktori boli nasledne surovo zbiti na Nerudovej ulici ^[2] . Po?as politickej krizy, vyvolanej komunistami, mu na protest ministri demokratickych stran (okrem Jana Masaryka ) ponukli svoju demisiu. Bene? ich demisiu po komunistickom natlaku 25. februara prijal a poveril zostavenim novej vlady predsedu KS? Klementa Gottwalda . Nova Gottwaldova vlada u? bola – a? na Jana Masaryka – komunisticka. V maji sa prezident komunistom pokusil vzoprie?, ke? odmietol podpisa? novu ?esko-slovensku ustavu vlady predsedu KS? K. Gottwalda , tzv. Ustava 9. maja ^[3] .

D?a 3. septembra 1948 Edvard Bene? zomrel v Sezimovom Usti.

Lex Bene? [ upravi? | upravi? zdroj ]

V aprili 2004 schvalila Poslanecka snemov?a Parlamentu ?R opakovane, napriek predchadzajucemu vetu Senatu zakon 292/2004 Zb. tvoreny vetou ?Edvard Bene? se zaslou?il o stat.“ Vaclav Klaus ho nevetoval, ale ani nepodpisal, ?o vyvolalo iste spory, ?i ma na take konanie pod?a ustavy pravo.

Ocenenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• v roku 1937 mu Pravnicka Fakulta Univerzity Komenskeho udelila titul ? Doctor honoris causa “ v oblasti filozofie . ^[4]

Vybrane dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 1909: Otazka narodnostni
• 1927 ? 28: Sv?tova valka a na?e revoluce (l. – lll.)
• 1944: Uvahy o slovanstvi
• 1946: Demokracie dnes a zitra
• 1946: ?est let exilu a druhe sv?tove valky
• 1947: Pam?ti
• 1947: Od Mnichova k nove valce a k novemu vit?zstvi
• 1948: Mnichovske dny

Vz?ah k Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bene? bol hlavnym predstavite?om ?echoslovakizmu (raz sa vyjadril, ?e o nejakych Slovakoch pod?a neho ?nemo?e by? ani re?i“) a odmietal akeko?vek snahy o svojbytnu slovensku politiku. Pre tento postoj mal u? na konci prvej svetovej vojny ve?ky konflikt so ?tefanikom , tento postoj nepriamo urychlil rozpad ?esko-Slovenska od roku 1938, a pre tento postoj mal aj po?as druhej svetovej vojny neustale konflikty so Slovakmi v odboji (napr. v ?eskoslovenskom narodnom vybore) aj v Slovenskej narodnej rade , hlavne s Milanom Hod?om a ?tefanom Osuskym . V decembri 1943 po?as nav?tevy v Moskve pri prile?itosti podpisu ?eskoslovensko-sovietskej zmluvy na jednej strane presadil zaradenie ?lanku 4 o nezasahovani do vnutornych zale?itosti druhej strany do tejto zmluvy, na druhej strane si pri rokovaniach s Molotovom dokonca ?objednal“ sovietsky natlak na povojnovu ?eskoslovensku vladu, aby prisne potrestala v?etkych ?tych na Slovensku“, ktori sa previnili ?spolupracou s Nemcami na fronte a poskytovanim koncesii“, aby sa nedalo namieta?, ?e ?esi potrestali Slovakov, ^{[5] :387 [6] :490} ?im sam po?iadal sovietsku vladu o prve poru?enie ?lanku 4. ^{[7] :71} Vznik slovenskych narodnych organov pripu??al len pod tlakom (ako napriklad na konci druhej svetovej vojny).

Citaty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Stalin : ?Ja viem, ?e vy, ?echoslovaci, nam Rusom nedoverujete. Ani vy, dr. Bene?, nam nedoverujete!“
  Bene?: ?Ano!“
  Stalin: ?Av?ak ja vas uis?ujem, ?e dodr?ime zmluvu, ktoru sme s vami uzavreli ? ?e ?esko-Slovensko bude slobodna a nezavisla krajina a ?e my nebudeme zasahova? do va?ich vnutornych zale?itosti. Ako to budete robi?, take to budete ma?.“
  (Stalinov pripitok na ve?eri na Bene?ovu po?es?, ke? sa na jar 1945 vracal z londynskeho exilu cez Moskvu do ?esko-Slovenska [2] Archivovane 2008-01-05 na Wayback Machine )

• Bene?: ?Dlho som veril, ?e aspo? Gottwald mi neklame, ale teraz vidim, ?e klamu v?etci bez vynimky, ...,kto je komunista, je klamar – je to spolo?ny rys v?etkych komunistov, a najma ruskych. Mojou najva??ou chybou bolo, ?e som do konca odmietal veri?, ?e ma i Stalin chladnokrvne a cynicky klamal, ako v roku 1935, tak i neskor, a ?e jeho uis?ovanie m?a i Masaryka bolo umyselnym a cie?avedomym podvodom.
  (z rozhovoru s pani Posse-Brazdovou v Sezimovom Usti 19. augusta 1948; Taborsky, str. 271)

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• HAVLI?EK, Franti?ek: Eduard Bene? : ?lov?k, sociolog, politik. Praha : PROSPEKTRUM, 1991. 192 s. ISBN 80-85431-20-3

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Edvard Bene?

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Bene?ov prejav v roku 1939 ^{[ nefunk?ny odkaz ]}
• Okamihy s Eduardom Bene?om Archivovane 2008-06-06 na Wayback Machine
• BENE?, Edvard. ?tefanik a jeho odkaz : p?edna?ka k desatemu vyro?i jeho smrti. Praha : ?IN, 1929. 66 s. dostupne online v Digitalnej kni?nici UKB