Tchang Tang Chao 唐 ←   ←   618 ? 907   →   →
Geografia Najva??i uzemny rozsah ?iny za vlady dynastie Tchang
Hlavne mesto	?chang-an
Obyvate?stvo
Po?et obyvate?ov	80 milionov v 9. storo?i
Narodnostne zlo?enie	?i?ania , Ujguri , Nestoriani
Jazyky	?in?tina ,
Nabo?enstvo	Budhizmus , Konfucianizmus , Taoizmus
?tatny utvar
?tatne zriadenie	Autokracia
Mena	?inske peniaze
Vznik	18. jun 618
Zanik	6. april 907
Predchadzajuce ?taty: dynastia Suej Ju?ne a severne dynastie Nastupnicke ?taty: Obdobie piatich dynastii a desiatich kra?ovstiev Dynastia Sung

Tchang alebo Tchangovci bola cisarska dynastia , ktora vladla v ?ine v rokoch 618 a? 907 . Vlada dynastie Tchang nasledovala po takmer 30-ro?nej vlade dynastie Suej . Jej zakladate?om a prvym cisarom bol guverner Tchaj-juanu v provincii ?an-si Li Juan , ^{[1] :519} ktory zvrhol posledneho vladcu dynastie Suej.

Charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

?ina po?as vlady dynastie Tchang patrila, spolu so svojim takmer milionovym hlavnym mestom ?chang-an a s 80 milionmi obyvate?ov, medzi naj?udnatej?ie ri?e vtedaj?ieho sveta. Obdobie dynastie Tchang bolo obdobim, kedy mimoriadne prekvitali rozli?ne druhy umenia a ?inska technika a veda dosiahla novy vrchol. Obdobie aj zlatym vekom ?inskej literatury. Bol vynajdeny proces drevotla?e . ^{[ chyba zdroj ]}

V obdobi tejto dynastie sa rozvinula vyroba lie?iv z bylin, bola objavena vyroba porcelanu , kovovych zliatin, farbiv, kompas a strelny prach . ^{[1] :99}

Budhizmus sa definitivne zakorenil v ?inskej spolo?nosti a jeho nabo?enska podoba sa vyrazne po?in?tila. Na zabezpe?enie spo?ahliveho chodu ?tatu bol obnoveny system ?tatnych cisarskych sku?ok , ktory dodaval vlade spo?ahlivych a vernych uradnikov u? za dynastie Sung.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Potom, ako odstranil posledneho suejskeho cisara, sa novym cisarom, zakladate?om dynastie Tchang, v roku 618 vyhlasil Li Juan, jeden zo suejskych generalov zapojenych do bojov s turkickymi kme?mi. V roku 619 zaviedol system troch druhov dani: za obilie, za pracu a za latky. V roku 624 vyhlasil zakony o pode zoh?ad?ujuce do?ivotnu dr?bu pody. ^{[1] :519}

V roku 627 ho vystriedal druhy cisar dynastie, Tchaj-cung , ktory bol jeden z najuspe?nej?ich cisarov dynastie Tchang. Za jeho vlady sa za?alo v ?ine obdobie prosperity a rozmachu. Tchaj-cung vykonal mno?stvo dole?itych reforiem vo vojenskej oblasti i obchode. Za jeho vlady do?lo k vyznamnemu uzemnemu rozmachu, na juhu bol k ri?i pripojeny severny Vietnam , na zapade rozsiahle oblasti v Strednej Azii a po dlhych bojoch na severovychode ri?e aj Korea . Tchanska metropola ?chang-an sa v obdobi medzi rokmi 600 - 900 po Kr. stala najva??im mestom vtedaj?ieho sveta. Tchaj-cung obsadil uzemia okolo Hodvabnej cesty a otvoril tak pre ?inu obchod so zapadnou Aziou. ^{[1] :94-95}

V obdobi vlady Tchaj-cunga sa rozvijala aj kultura a umenie. Tchanska poezia sa stala vzorom dokonaleho basnictva po nasledujuce staro?ia.

Na sklonku ?ivota cisara Tchaj-cunga ziskavala dominantnu moc jedna z jeho konkubin, ktora po jeho smrti roku 647 vladla ako cisarovna Wu Ce-tchien do roku 705 . ^{[1] :99}

Za vlady ?tvrteho cisara Kao-cunga dosiahla tchanska ri?a najva??i uzemny a kulturny rozmach, zarove? sa v?ak za?ali hromadi? zava?ne problemy. Neumerna uzemna expanzia nadmerne vy?erpavala ?tatnu pokladnicu. Ministerstva sa za?ali stava? ?a?kopadnymi a neefektivnymi in?tituciami s predimenzovanou a neefektivnou byrokraciou, dvorania a generali sa ?oraz viac zapajali do bezvyslednych vzajomnych sporov. Nespokojnos? s vnutornou situaciou vyvolala v roku 755 vzburu generala turkickeho povodu An Lu-?ana , ktory sa zmocnil oboch hlavnych miest a ktora bola potla?ena a? s pomocou ujgurskych oddielov. Povstanie ri?u va?ne oslabilo. Boje proti regionalnym vojenskym miestodr?ite?om v?ak pokra?ovali a ri?a sa postupne hospodarsky aj vojensky vy?erpala. Krajina stratila kontrolu nad vzdialenej?imi oblas?ami ri?e a ?as? realnej politickej moci musela by? odovzdana armade. Presadzovanie nariadeni centralnej vlady sa stavalo ?oraz ?a??im a spory medzi roznymi skupinami hodnostarov sa vyostrovali. Ro?nicke povstania, ktore vypukali pravidelne nieko?ko desa?ro?i, viedli k poklesu po?tu obyvate?stva a nasledne k padu oslabenej dynastie roku 907 , predstavovanej u? len trinas?ro?nym cisarom. ^{[ chyba zdroj ]}

Administrativa a sprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Administrativa a spravovanie rozsiahlej ri?e mala na starosti vrstva vzdelanych uradnikov. Vlada krajiny sa ?lenila na ?es? ministerstiev na ?ele s ministrom. Zlep?il sa vyber dani a vytvoril sa dokonaly da?ovy system, ktory tento vyber zaznamenaval. S umyslom zlep?enia vyberu dani a naplanovania jeho ka?doro?neho vyberu sa v obdobi dynastie Tchang konali prve s?itania obyvate?stva s presnymi udajmi o majetku a vy?ky dane ka?deho obyvate?a. Pod?a s?itania z roku 754 bolo v krajine 1859 mestskych sidel, krajina sa delila na 321 prefektur. 90% obyvate?ov krajiny ?ilo stale na vidieku.

Nabo?enstvo a filozofia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V obdobi dynastie Tchang sa v ?ine definitivne upevnil budhizmus . Vladcovia dynastie Tchang boli nakloneni budhistickemu nabo?enstvu a podporovali preklad budhistickej nabo?enskej literatury zo sanskritu do ?in?tiny . V tomto obdobi vznikajuce budhisticke kla?tory za?ali v krajine zohrava? vyznamnu ulohu ako centra kultury a umenia. Tie? vlastnili rozsiahle pozemky a ich bohatstvo a vplyv na vnutorne dianie v krajine neustale stupal.

Postavenie budhizmu, ako preferovaneho ?tatneho nabo?enstva za?alo slabnu? po tom, ?o sa ri?a ocitla vo va?nych vnutornych ?a?kostiach. Budhizmus za?al by? spajany s vladnucou ?oraz viac nepopularnou cisarskou dynastiou a skorumpovanou formou vlady a vodcovia, ktory chceli dynastiu Tchang zvrhnu? prenasledovali aj budhizmus. ?ireniu budhizmu neprospievalo ani ?tatnej pokladnici, preto?e majetky budhistickych kla?torov a budhisticki mnisi boli vy?ati z platenia dani, ?o predstavovalo ve?ke straty pre ?tatnu pokladnicu. Roku 845 cisarovna Wu Ce?tchien nariadila zatvori? 4600 budhistickych kla?torov a vy?e 260 tisic mnichov a mni?ok sa muselo vzda? kla?torneho ?ivota.

Nabo?enskym rivalom budhizmu bolo tradi?ne ?inske nabo?enstvo taoizmus a konfucianizmus , ktory po pade dynastie Chan upadal a prestal by? oficialnou ideologiou ?tatu nasledujucich ?tatov. Jeho vplyv v obdobi ri?e Tchang v?ak zna?ne posilnilo znovu zavedenie ?tatnych sku?ok z odboru konfucianskych klasikov v 7. storo?i . V 8. storo?i sa v suvislosti s narastanim vnutro?tatnych problemov krajiny za?alo ?oraz va??ie mno?stvo vzdelancov a oby?ajnych ?udi obraca? na konfucianizmus s nadejou na rychle ozdravenie ?tatu a za?ali pozera? s de?pektom na vplyv budhizmus a taoizmus na cisarsky dvor a krajinu a za?ali im pripisova? podiel na upadku ?tatu. Taoizmus viac mysticky zamerany ako konfucianizmus ziskal v obdobi vlady dynastie Tchang silny vplyv na cisarskom dvore najma v prostredi ?ien a man?eliek cisarov.

Okrem tychto nabo?enstiev existovala v tomto obdobi v krajine aj nabo?enska komunita nestorianov , vychodnych kres?anov.

?chang-an, hlavne mesto ?iny [ upravi? | upravi? zdroj ]

?chang-an bol hlavnym mestom ?iny u? za predo?lych dynastii a po?as dynastie Tchang bol opatovne zvoleny za hlavne mesto krajiny. Uzemie mesta malo pribli?ne ?tvorcovy charakter ? 10 km z vychodu na zapad a 8 km zo severu na juh. Cisarsky palac stal v severozapadnom kute mesta. Hlavnym vchodom do mesta bola brana Mingde, od ktorej sa tiahla ?iroka mestska trieda cez cele mesto a? do severnej ?asti mesta, kde sidlili administrativne organy ?tatu. Do severnej ?asti sa vstupovalo cez osobitu branu Chentian. V celom meste stalo 118 budhisticky chramov, 41 taoistickych kla?torov, 38 konfucianskych svaty?, 7 chramov pre ne?inske nabo?enstva, okrem toho 12 ve?kych hostincov s ubytovanym a 6 mestskych pohrebisk. Roku 662 bola cisarska rezidencia premiestnene do palaca Ta-ming v severnej ?asti mesta.

?chang-an bol najva??im mestom svojej doby a aj s predmestiami mal takmer 2 miliony obyvate?ov. Okrem ?i?anov v ?om ?ili desiatky inych narodnostnych a nabo?enskych skupin. Bol hlavnym mestom ri?e, administrativnym centrom, z ktoreho sa spravovala rozsiahla ri?a a bol aj kulturnym centrom. Ekonomickym centrom krajiny v?ak nebol ?chang-an, ale mesto Jang-?ou le?iace na rieke Jang-c’-?iang .

Bohatstvo mesta Jang-?ou spo?ivalo v obchode so so?ou , na ktory malo ako jedine mesto v celej ri?i obchodne privilegium.

Ka?dodenny ?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dynastia Tchang bola prvym obdobim v ?inskych dejin, v ktorom existoval dostato?ny po?et ?udi zabezpe?enych majetkovo nato?ko, ?e aj travenie vo?neho ?asu sa stalo istym druhom umenia. Obdobie dynastie Tchang je idealnym obdobim rozvoja ?portu. Rozvijala sa lukostre?ba , po?ovnictvo , konske polo , kohutie zapasy a podobne.

Vladni uradnici mali ?tatom garantovane vo?ne dni. Ka?de 3 roky mali pravo na 30 dni vo?na, aby mohli nav?tivi? svojich rodi?ov. V pripade svadby v rodine mali pravo na 9 dni dovolenky, v pripade svadby v ?ir?ej rodine ziskali 5 dni vo?na.

Po?as dynastie Tchang sa ?udia zapajali do slavenia rozli?nych sviatkov a karnevalov , niektore z nich mali celo?tatny charakter. Medzi rokmi 628 a? 758 sa uskuto?nilo 69 celo?tatnych oslav. V pripade vyznamneho vojenskeho vi?azstva, bohatej urody, ale aj dlheho sucha a obdobia hladu, cisar nariadil uskuto?nenie nabo?enskej slavnosti, ktorym sa malo pre kra?ovstvo ziska? priaze? od nadprirodzenych sil. Pitie alkoholu a vina po?as oslav je hlboko zakorenene v ?inskej spolo?nosti.

Umenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dynastia Tchang predstavuje v ?inskych dejinach vrchol umeleckej tvorivosti, preto nie je prekvapujuce, ?e aj literarna tvorba za dynastie Tchang tvori jednu najvyznamnej?ich ?asti ?inskeho literarneho dedi?stva. Najvyznamnej?im ?anrom v tejto dobe je poezia . V jednom kompendiu basni z tohto obdobia sa vyskytuje viac ako 40 000 basni. Reprezentativny vyber toho najlep?ieho z poezie dynastie Tchang ponuka antologia basni pod nazvom Tristo basni dynastie Tchang .

Postavenie ?ien [ upravi? | upravi? zdroj ]

Postavenie ?ien v obdobi dynastie Tchang bolo charakterizovane ve?kou vo?nos?ou a slobodou konania, ktore si u?ivali najma ?eny z vy??ich spolo?enskych vrstiev. V ni??ich spolo?enskych vrstvach bolo rodove rozdelenie a de?ba spolo?enskych uloh a prace vypuklej?ia. V tomto obdobi tvorili svoje diela vyznamne ?inske basni?ky, maliarky a na tron sa dostala aj prva ?inska cisarovna Wu Ce-tchien .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bibliografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Farringtonova, Karen, Atlas svetovych ri? , Bratislava : SPN ? Mlade leta, 2004, ISBN 8010002712
• FAIRBANK, John King. D?jiny ?iny . Preklad Martin Hala, Jana Hollanova, Olga Lomova. Praha : NLN, Nakladatelstvi Lidove noviny, 1998. 656 s. (D?jiny stat?.) ISBN 80-7106-249-9 .
• LI??AK, Vladimir. D?jiny ?iny, Taiwanu a Tibetu v datech . 1. vyd. Praha : Libri , 2008. 782 s. ISBN 978-80-7277-364-0 .
• Larousse, Tvorcovia svetovych dejin , Bratislava : Mlade leta , 2002, ISBN 8006012644

?al?ia literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• KAMENAROVI?, Ivan P. Klasicka ?ina . Preklad Anna Hanova. Praha : NLN, Nakladatelstvi Lidove noviny, 2001. 281 s. ISBN 80-7106-397-5 .