Duchovenstvo
(ine nazvy:
klerus, klerici, duchovni, duchovny stav
) je suhrn osob vykonavajucich nabo?enske funkcie v ur?itej cirkvi ako povolanie.
Pojem povodne pochadza z kres?anskeho nabo?enstva, ale dnes sa analogicky pou?iva aj na ine nabo?enstva.
V marxistickej historiografii je to privilegovany
stav feudalnej spolo?nosti
, ktoreho vladnuce postavenie sa opieralo o vlastnictvo rozsiahlych pozemkovych
fondov.
Z poh?adu katolikov je to suhrn osob, ktore boli predmetom zvla?tneho svatenia, maju duchovnu moc, ktoru ostatni veriaci nemaju, a su hierachicky organizovani pod?a istych principov. Na ?ele hierarchie stoji pape?. Duchovnym sa mo?e sta? len katolicky kres?an mu?skeho pohlavia.
Pod?a su?asnych predpisov je klerikom len absolvent vysvatenia za
diakona
,
k?aza
alebo
biskupa
. Pod?a star?ich predpisov (do roku
1972
) sa za klerikov pova?ovali osoby, ktore prijali
tonzuru
, ?tvoricu ni??ich svateni (dvernik, lektor, exorcista, akolyta) a poddiakonat.
Pape?
, prvy biskup a naslednik
apo?tola Petra
, odvodzuje svoju autoritu z
Kristovej
vole. Je biskupom rimskej diecezy a kontroluje dianie v
katolickej cirkvi
. Sidli vo
Vatikane
.
Kardinali
volia pape?a a su jeho poradcami. Posobia po celom svete a informuju pape?a o potrebach cirkvi.
Biskupi
, naslednici
apo?tolov
, su zodpovedni za miestne cirkvi. Pape? ich ob?as zvolava na zhroma?denia ?
koncily
, a tam rozhoduju o ?al?ej orientacii svetovej cirkvi. Posledny bol
Druhy vatikansky koncil
. Suhrn biskupov vytvara
episkopat
.
Katolicki
k?azi
su v stalom kontakte s laikmi. Od
10. storo?ia
su
rimskokatolicki
k?azi viazani
celibatom
.
Reho?nici a reho?ni?ky
sa z vernosti k evanjeliu zriekaju sveta a venuju sa
modlitbe
. Dobrovo?ne prijimaju chudobu a poslu?ne idu tam, kam ich po?lu ich predstaveni. Pod?a cirkevneho prava platneho do roku
1983
sa niekedy zara?ovali do kleru ako ?pecificka skupina, inokedy nie. Od roku 1983 sa zara?uju do kleru len ti reho?nici, ktori su diakonmi, k?azmi alebo biskupmi.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.