Drevo je hromadne ozna?enie pre kmene , konare a korene stromov a krov bez povrchovych pletiv (a spravidla bez drene). Z botanickeho h?adiska to zodpoveda ?asti cievnych zvazkov (pevnemu pletivu) rastlin , ktore maju drevnatu stonku. Rastliny s drevnatymi stonkami su kry, korunne stromy alebo ihlanovite stromy. Taktie? drevnatie str?e? (str?e? – biologicky stred stromu) buku.

Prirastky dreva za jedno ro?ne obdobie tvoria letokruhy .

Poloha dreva v stonke a ?asti dreva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jednotlive ?asti stonky (u zlo?itej?ich rastlin) zvonka smerom dnu su:

• kora : krycie pletivo
• lyko : vodive pletivo, presnej?ie sitkovice
• kambium (miazgovy kruh): delive pletivo
• drevo:
  • vodive pletivo, presnej?ie cievy, cievice a ?ivi?niky.
  • vystu?ne pletivo (sklerenchymaticke vlakna), presnej?ie libriformove vlakna u listnatych a letne cievice u ihli?natych drevin
  • zasobne pletivo (parenchymaticke vlakna)
• str?e? : zasobne pletivo

Drevo vznika z kambia (lyko je z felogenu). Ihli?nate dreviny maju jednoduch?iu ?trukturu dreva ako listnate, preto?e listnate sa vyvinuli z ihli?natych.

Z h?adiska veku ma drevo tieto ?asti:

• jadro (star?ia, vnutornej?ia ?as?, ?asto tmav?ia) av?ak po ?ase na vzduchu bledne.
• be? (mlad?ia, vonkaj?ia ?as?), ktora ma jednotny tvar po celom kmeni.

Zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozli?ujeme ?tyri urovne poznania dreva:

• makroskopicka ?truktura ? urove? ?isteho dreva, ro?nych kruhov a chyb dreva.
• mikroskopicka ?truktura ? urove? buniek, tacheidy a trachee.
• submikroskopicka ?truktura ? stavba bunkovej steny dreva, vrstvy dreva s1, s2, s3, libriformne vlakna.
• chemicka ?truktura ?  celuloza , hemiceluloza , lignin

Makroskopicka ?truktura [ upravi? | upravi? zdroj ]

O Makroskopickej ?trukture dreva rozhoduje:

• usporiadanie anatomickych elementov (buniek v dreve)
• morfologia
• extraktivne latky (farba)
• smer prerezavania buniek (rez)

Str?e? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Str?e? je biologicky stred (nie v?dy aj geometricky), pozostatok primarneho predl?ovacieho rastu stromu. Priemer 2 ? 5 mm na prie?nom reze. Pova?ujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhovy ( brest ), trojhranny ( buk ), hviezdicovy ( dub ), lalo?naty ( borovica ), pa?hranny ( topo? ).

Str??ove lu?e [ upravi? | upravi? zdroj ]

V prie?nom reze stromu vytvaraju vejarovito ulo?ene ?iary od stredu kolmo k obvodu kme?a . Ich ulohou je rozvadza? asimilaty , vodu , zasobne latky a mineralne latky v prie?nom smere kme?a stromu. Plnia funkciu vodivu a zasobnu. Su farebne odli?ne od okoliteho dreva a vytvaraju na radialnom reze lesklej?ie plo?ky. Na tangencialnom reze su makroskopicky vidite?ne v podobe jemnych zvislych ?iarok, farebne odli?nych od okoliteho dreva.

Str??ove ?kvrny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Su dosledkom po?kodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami much rodu Agromyza , ktore tam kladu vaji?ka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa tato rana zaceli a je v dreve rozoznate?na pod?a tmaveho sfarbenia.

Ro?ny kruh [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: ro?ny kruh

Ro?ny kruh je vrstva dreva prirastena za jeden rok (vegeta?ne obdobie). Rok = vegeta?ne obdobie (rastie) + vegeta?ny pokoj (odpo?iva).

Vegeta?ne obdobie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Menia sa podmienky ako vlhkos? pody a vzduchu, teplota, d??ka a intenzita slne?neho svitu. V zavislosti na meniacich sa podmienkach sa meni aj kvantita a kvalita novovytvorenych buniek.

U drevin rastucich v miernom pasme su rozoznate?ne dve kvalitativne rozdielne vrstvy:

• jarne drevo ? svetle, skore, vodive (prudi nim voda z kore?ov do koruny), red?ie, tvori sa v prvej polovici vegeta?neho obdobia
• letne drevo ? tmave, neskore, 3x hustej?ie ako jarne, pevnej?ie tvrd?ie, tvori sa v druhej polovici vegeta?neho obdobia, letne drevo ma vy??ie hodnoty fyziologickych a chemickych vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujucu absolutna ?irka LD a aj % jeho zastupenia v RK (drevo ihli?natych stromov obsahuje 30 ? 45 % LD v RK, drevo listnatych stromov obsahuje 30 ? 45 %)

Prechod medzi jarnym a letnym drevom je ostry, skokovity a u listnatych drevin pozvo?ny.

Be?, zrele drevo, jadro [ upravi? | upravi? zdroj ]

• be? ? fyziologicky aktivna ?as? kme?a so ?ivymi bunkami a vodivou funkciou
• jadro ? stredova, farebne odli?ena, neaktivna zona s m?tvymi bunkami, plni len staticku funkciu
• zrele drevo ? stredova, farebne odli?ena zona s ?iasto?ne ?ivymi bunkami

?ivicove kanaliky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Anatomicky utvar v dreve, v ktorom sa tvori ?ivica (letne drevo). Nachadzaju sa len v niektorych ihli?natych drevinach, napr. borovica , limba , smrek . Pod?a umiestnenia sa delia na:

• horizontalne
• vertikalne

?ivica, ktora ich vypl?uje, zvy?uje odolnos? dreva, vyhrevnos?, zni?uje nasiakavos? a s?a?uje povrchovu upravu. Podiel ?ivice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jed?a maju takmer rovnake drevo, len jed?a nema ?ivicove kanaliky), 1 % borovica.

Cievy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozd??ne usporiadane vodive pletiva v dreve listnatych drevin (ihli?nany nemaju cievy). Nachadzaju sa ako v kruhovito-porovitych, tak aj v roztruseno-porovitych.

• jarne drevo ? priemer ciev 0,2 ? 0,4 mm
• letne drevo ? priemer do 0,1 mm

Usporiadanie ciev na prie?nom reze, je dole?ite pre identifikaciu dreva.

Farba dreva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zavisi od:

• druhu dreviny (be?ova, jadrova)
• ?erstvosti rezu (napr. jel?a sa dlh?ie po spileni sfarbi na oran?ovo)
• vlhkosti dreva
• technologickeho spracovania (su?enie, parenie, termowood, povrchove upravy)

Vo?a dreva [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ?ivicova ? smrek, borovica, smrekovec
• kysla ? jed?a
• horka ? jadrove dreviny (duby, agat, orech...)
• ples?ova ? breza, lipa

Hustota, tvrdos? dreva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je dana podielom bunkovych stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.

• ?ahke drevo: 300 ? 450 kg/m ³
• stredne ?a?ke drevo: 450 ? 650 kg/m ³
• ?a?ke drevo: 650 ? 800 kg/m ³

Tvrdos? je umerna hustote dreva.

Delenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a druhu dreviny [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ihli?nate drevo
  • jadrove (borovica, smrekovec, tis..)
  • zrelodrevne (smrek, jed?a..)
• listnate drevo :
  • kruhovito porovite drevo (dub, cer, agat, jase?, brest..)
  • prechodne porovite drevo (orech, ?ere??a..)
  • roztruseno porovite drevo (buk, je??a, hrab, javor, breza, lipa, v?ba, topo?..)

Alternativne mo?no listnate drevo rozdeli? na:

• be?ove (javor, je??a, hrab, breza..)
• jadrove (dub, brest, agat, jase?, ?ere??a, orech, topo?, v?ba..)
• zrelodrevne (buk, lipa..)

alebo

• tvrde drevo (dub, brest, jase?, agat, orech, buk..)
• makke drevo (lipa, v?ba, topo?..)

Pod?a krokov vyroby [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po spileni sa strom upravuje na :

• gu?atina
• vyrez
• porez
• rezivo
• dielec
• vyrobok

Vlastnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Drevo je najstar?i kon?truk?ny material ?loveka. Jeho vlastnosti zavisia od druhovych vlastnosti dreviny, stanovi?tnych podmienok (vy?ka, poda, svetelne podmienky, veterne podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.

Drevo je pru?ne a nestraca teplom nosnos? (?iarupevne). Vyborne izoluje pred teplom a vibraciami. V drevenych interieroch je ?loveku spravidla prijemne a aj pekne vyzeraju.

Ma rozne farby pod?a druhu stromu.

drevo zo smreka	drevo z borovice	drevo z ?ere?ne
drevo z palisandra	drevo z jel?e	drevo z buka

Preh?ad drevin [ upravi? | upravi? zdroj ]

vlastnosti vybratych drevin (pod?a Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de
druh dreva	hustota dreva (kg/m³)	koeficient zoschnutia		pevnos? (N/mm²)				E-Modul (N/mm²)	trieda odolnosti DIN EN 350-2
		radial	tangen.	?ah (axial)	tlak (axial)	ohyb (kri?om)	posuv (axial)
smrek	470	0,15	0,32	80	40	68	7,5	10.000	4
borovica	520	0,15	0,30	100	45	80	10	11.000	3 ? 4
Smrekovec	590	0,20	0,44	105	48	93	9	12.000	3 ? 4
Breza	650	-	-	137	60	120	12	14.000	5
Buk	690	0,19	0,34	135	60	120	10	14.000	5
Dub	670	0,15	0,26	110	52	95	11,5	13.000	2
jase?	690	0,19	0,34	130	50	105	13	13.000	5
agat	730	-	-	148	60	130	16	13.500	1 ? 2
mahagon sipo	590	0,22	0,25	110	58	100	9,5	11.000	2
Azobe	1060	0,32	0,42	180	95	180	14	17.000	1

Zosychanie dreva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Schopnosti dreva zmen?ova? pri vysychani svoje rozmery hovorime zosychanie . Zosychanie neprebieha v dreve po celu dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vypari v?etka vo?na kapilarna voda a za?ne sa vyparova? voda hygroskopicka (z bunkovych stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkos? dreva odpoveda bodu nasytenia vlakien (20 ? 30 %). Ako ukazali vyskumne prace, jednotlive prvky dreva sa pri zosychani spravaju roznym sposobom. Priemery ciev a parenchymaticke bunky sa oby?ajne zmen?uju v tangencialnom smere a nepatrne sa zva??uju v radialnom smere. Drevne vlakna usychaju rovnako v tercialnom aj radialnom smere. Dre?ove lu?e v smere ?irky vysychaju viac ne? v pozd??nom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo v?etkych smeroch rovnake. Najmen?ie zosychanie pozorujeme v smere d??ky vlakien a najva??ie v tangencialnom smere.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Drevo
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Drevo
• Wikislovnik ponuka heslo drevo