Dortmund
mesto
Mesto Dortmund
Vlajka Erb
Povod nazvu: z lat. Tremonia
?tat	Nemecko
Spolkova krajina	Severne Porynie-Vestfalsko
Vladny obvod	Arnsberg
Mestsky okres	Dortmund
Dia?nica	A 1 , A 2 , A 40 , A 42 , A 44 , A 45
Rieky	Emscher , Ruhr
Nadmorska vy?ka	86  m n. m.
Suradnice	51°30′50″S 7°27′50″V  /  51,513889°S 7,463889°V  / 51.513889; 7.463889
Najvy??i bod	Klusenberg
- vy?ka	254,33  m n. m.
Najni??i bod	Dortmund-Derne
- vy?ka	49,5  m n. m.
Rozloha	280,401  km²  (28 040  ha )
Obyvate?stvo	580 444  ( 31. 12. 2010 ) [1]
Hustota	2 070,05 obyv./ km²
Prva pis. zmienka	880  ?  885
Primator	Ullrich Sierau ( SPD )
?asove pasmo	SE? ( UTC +1)
- letny ?as	SEL? ( UTC +2)
PS?	44135 a? 44388
Tel. predvo?ba	+49 (0)231
Kod	05 9 13 000
E?V	DO
Poloha mesta Dortmund v ramci Nemecka
Poloha mesta Dortmund v ramci spolkovej krajiny Severne Porynie-Vestfalsko
Wikimedia Commons: Dortmund
Webova stranka: http://www.dortmund.de
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Dortmund ( lat. Tremonia ) je nemecke ve?komesto, mestsky okres na zapade Nemecka, v spolkovej krajine Severne Porynie-Vestfalsko a zarove? najva??ie mesto Vestfalska a Poruria . Symbolmi mesta su byvala priemyselna budova a teraj?ie umelecko-kulturne centrum Dortmunder U , kostol Reinoldikirche a televizna ve?a Florianturm . Pychou mesta je futbalove dru?stvo BV Borussia Dortmund .

Mesto sa z priemyselnej metropoly vyvinulo na jedno z najvyznamnej?ich miest v oblasti slu?ieb a technologii, ktore je zname pois?ovnictvom a maloobchodom . ?al?ie nove firmy a pobo?ky tu vznikaju hlavne v oblasti logistiky, informa?nej techniky a techniky mikrosystemov. Dortmund ma napriek z va??ej ?asti ukon?enej re?trukturalizacii, jednu z najvy??ich mier nezamestnanosti v zapadnej ?asti Nemecka. Prezyva sa "Zelena metropola" , preto?e ve?ku plochu tvoria vodne komunikacie, agrikultura a zelene miesta v podobe priestrannych parkov, akymi su napriklad mestske parky Westfalenpark alebo Romberpark . Je to ve?ky kontrast vo?i ?a?be uhlia, ktora v meste prebieha dlh?ie ako 100 rokov.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto je polo?ene vo vy?ke 86 m n. m., jeho koordinaty su 51° 30′ 50″ severnej ?irky, 7° 27′ 50″ vychodnej d??ky ^{[pozn 1]} a tym sa nachadza v strede ^[2] spolkovej krajiny Severne Porynie-Vestfalsko . V Dortmunde ako aj v celom Nemecku plati stredoeuropsky ?as, stredny slne?ny ?as vo?i nemu zaostava 30 minut a 7,7 sekund. Mesto Dortmund le?i na juhozapade plo?iny Westfalische Bucht; na ju?nom vybe?ku Severonemeckej ni?iny na hranici so Stredonemeckou vrchovinou ; z juhu sa dvihaju vybe?ky pohoria Sauerland a pohoria Ardeygebirge , ku ktoremu sa ako jeho najsevernej?ie vyvy?ena ?as? zara?uje vybe?ok Dortmunder Rucken na vychode mesta. Za nim le?i ako ?as? roviny Hellwegborde , rovina Werl-Unnaer Borde , zo severu hrani?ia udolie rieky Lippe a kopcovita krajina Lipper Hohen regionu Munsterland . Zapad definuje uzemny priestor Porurie, do ktoreho vychodnej, vestfalskej ?asti Dortmund patri. Dormund je sice najva??im mestom a centrom v tejto ?asti, ale geograficky zaujima skor okrajovu polohu na severovychode Poruria . Jadro mesta le?i na hranici medzi severnou rovnou a ju?nou kopcovitou krajinou, na takzvanej ceste Westfalischer Hellweg a mesto ma i patri?ny podiel v prirodnych ?astiach rovin Hellwegborden a prirodnej ?asti Westenhellweg . Nako?ko horny tok rieky Emscher preteka cez Dortmund, je aj mesto su?as?ou severnej?ie polo?enej prirodnej ?asti Emscherland . Na juhu, pod hradom Hohensyburg tvori hranicu mesta stredny tok rieky Ruhr , do ktorej sa na hagenskom uzemi vlieva rieka Lenne a tvori priehradu Hengsteysee . V dortmundskom mestskom pristave za?ina, na sever veduci Dortmundsko-em?sky prieplav ^[3] .

Rozloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uzemie mesta zabera 280,401 km². ^[4] Tym je Dortmund pod?a rozlohy na 24 mieste medzi najva??imi mestami a obcami, medzi ve?komestami na deviatom mieste. V Severnom Poryni-Vestfalsku su rozlohou va??ie ako Dortmund len mesta Kolin nad Rynom , Munster a mesto Schmallenberg . Najsevernej?i bod Dortmundu le?i medzi mestskou ?as?ou Dortmund-Groppenbruch a Lunen-Brambauer (51° 36′ 5″ s.?., 7° 25′ 11″ v.d.), najju?nej?i je odtia? vzdialeny 21 km pri vlyve rieky Lenne (51° 25′ 1″ s.?., 7° 29′ 38″ v.d.), najvychodnej?i bod Dortmundu le?i severne od letiska v mestskej ?asti Dortmund-Wickede a hrani?i s Unna-Massen (51° 31′ 44″ s.?., 7° 38′ 20″ v.d.), najzapadnej?i bod je odtia? 23 kilometrov v mestskej ?asti Holte na hranici s mestom Bochum (51° 30′ 32″ s.?., 7° 18′ 12″ v.d.). Zhruba sa tieto osi daju predstavi? ako diagonaly ?tvorca, ktory predstavuje uzemie mesta. Najvy??ia vyvy?enina Dortmundu je kopec Klusenberg (254,33 m n. m.) v mestskej ?asti Dortmund-Syburg , najni??i bod (49,5 m n. m.) sa nachadza v mestskej ?asti Dortmund-Derne .

Susedne obce [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na 21 kilometroch hrani?i Dortmund v okrese Recklinghausen s mestami Castrop-Rauxel a na zapade s mestom Waltrop na severozapade. Od severu na juhovychod je Dortmund obklopeny na 76 kilometroch okresom Unna s mestami Lunen na severe, Kamen na severovychode, Unna na vychode, obcou Holzwickede a mestom Schwerte (obidve na juhovychode). Na to nadvazuje len 2 kilometre dlha hranica mesta s mestom bez okresu Hagen na juhu. Na dortmundskom juhozapade nara?a mesto na okres Ennepe-Ruhr-Kreis s mestami Herdecke a Witten . Presne na zapade le?i mesto Bochum a mestska hranica k nemu tvori desa?kilometrovy usek. Hranice mesta Dortmund maju dokopy d??ku 126 kilometrov.

Klima [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dortmund, tak ako cele Nemecko, le?i v miernej klimatickej zone . Mesto patri do Nemeckeho severozapadneho klimatickeho priestoru a le?i medzi dvomi klimatickymi oblas?ami, klimatickou oblas?ou Sauerland a klimatickou oblas?ou Munsterland a tym padom v prechodnej oblasti oceanskeho a kontinentalneho podnebia . Charakteristicke su mierne zimy a chladnej?ie leta. Stredna medziro?na teplota dosahuje 9 ? 10 °C a mno?stvo zra?ok v ro?nom priemere 750 mm. Mno?stvo zra?ok je po?as celeho roka rovnomerne, v zime dominuje trvaly da??, v lete krat?ie, ale vydatnej?ie da??ove zra?ky. Maximalne mno?stvo zra?ok byva v mesiaci jul s 80 ? 90 mm a minimalne mno?stvo v mesiaci februar s 40 ? 50 mm. Smer vetra je preva?ne juhozapad. Vykyvy teploty v rozsahu 20 °C su skor men?ie, najchladnej?i mesiac je januar s ?6 a? ?11 °C a najteplej?ie je v auguste s 10 a? 35 °C. V meste sa vytvaraju tzv. tepelne ostrovy , ktore su typicke pre mestsku klimu a husto obyvane oblasti.

Politicka geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dortmund je z historickeho poh?adu ?as?ou Vestfalska, dnes le?i v spolkovej krajine Severne Porynie-Vestfalsko . Mesto je samostatny mestsky okres a le?i v uzemnom rozsahu vladneho obvodu Arnsberg . Dortmund patri do krajinneho spolku Landschaftsverband Westfalen-Lippe a do regionalneho spolku Regionalverband Ruhr . Popritom je ?lenom vo viacerych u?elovych spolkoch ako dopravny spolok Verkehrsverbund Rhein-Ruhr , vodarensky spolok Ruhrverband , vodohospodarske dru?stvo Emschergenossenschaft a vodohospodarske dru?stvo Lippeverband . Dortmund je oberzentrum Severneho Porynia-Vestfalska a ?as? europskeho metropolitneho regionu Rhein-Ruhr.

Mesto sa ?leni na celkovo dvanas? mestskych obvodov. Su to tri obvody v centre mesta Innenstadt-West , Innenstadt-Nord a Innenstadt-Ost a ich obklopujuci kruh obvodov v smere hodinovych ru?i?iek (za?inajuc na severe) Dortmund-Eving , Dortmund-Scharnhorst , Dortmund-Brackel , Dortmund-Aplerbeck , Dortmund-Horde , Dortmund-Hombruch , Dortmund-Lutgendortmund , Dortmund-Huckarde und Dortmund-Mengede . V ka?dom obvode sa konaju komunalne vo?by do obvodneho zastupite?stva, z ktoreho radov je voleny obvodny starosta. V okrajovych obvodoch sa nachadzaju obvodne spravne urady.

V ramci mestskych obvodov sa mesto deli na ?al?ich 62 tzv. ?tatistickych obvodov (?tatisticky obvod je uzkopriestorove rozdelenie pre zjednodu?enie zobrazovania rozdielnych ?tatistickych udajov pre dany obvod). ?tatisticke obvody sa delia na 170 ?tatistickych podobvodov. Mimo mestskych obvodov v centre mesta toto rozdelenie ?asto zodpoveda obciam pri?lenenym k mestu, ktore v minulosti boli samostatne. Zarove? existuje ?al?ie neoficialne rozdelenie na mestske ?asti.

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V decembri v roku 2010 ?ilo v meste Dortmund 580 444 ?udi. Dortmund je tesne pred mestom Glasgow medzi najva??imi mestami Europskej unie na tridsiatomosmom mieste. Je osmim najva??im mestom Nemecka a v spolkovej krajine Severne Porynie-Vestfalsko je po meste Kolin nad Rynom a Dusseldorf na tre?om mieste. Patri do europskeho metropolitneho regionu Rhein-Ruhr , ktory tvori po Moskovskej oblasti , Ve?kom Londyne , regione Ile-de-France / Pari? a Istanbulskej provincii piatu najva??iu aglomeraciu v Europe. V tomto metropolitnom regione je Dortmund ?as?ou Poruria a hlavne na zapade plynulo splyva s ostatnymi mestami Poruria. Iba v oblasti regionalneho spolku Regionalverband Ruhr , zo zakona povinneho komunalneho spolku, ?ije okolo 4,95 milionov obyvate?ov. Ak k obyvate?om v meste pripo?itame obce s ktorymi Dortmund susedi priamou hranicou, zah??a toto uzemie 1,65 miliona obyvate?ov (s obcami Bergkamen , Herne , Wetter skoro dva miliony obyvate?ov). Z daneho po?tu obyvate?ov vyplyva hustota obyvate?stva 2070 obyv./km². Dortmund je v celonemeckom meradle pod?a po?tu obyvate?stva na 7. mieste. Hustota obyvate?stva sa v ramci uzemia mesta vyrazne li?i: jednak je osidlena pribli?ne 1/6 mestskeho uzemia, ?im pre tuto oblas? vychadza udaj 12 632 obyv./km² a jednak byva mimo oblasti centra mesta zna?ne menej ?udi na km² ako v centre a hustota obyvate?stva zo severu na juh a zo zapadu na vychod mesta ubuda. Hodnoty v roku 2006 siahali od 3 000 obyv./km² v ?tatistickom podobvode Syburg (mestsky obvod Dortmund-Horde ) po 45 100 obyv./km² v ?tatistickom podobvode Nordmarkt-Sudost (mestsky obvod Innenstadt-Nord ).

Z 581 308 obyvate?ov ( 2009 ) tvorili 51,03 % ?eny a 48,97 % mu?i. U? od stredoveku bol Dortmund mestom pris?ahovalcov, ale za?iatkom idustrializacie sa po?et pris?ahovani enormne zvy?il. Medzi tymito pris?ahovalcami bolo ve?a po?skych pris?ahovalcov , v Nemecku prvych skupin po nemecky nehovoriacich pris?ahovalcov ineho vierovyznania, ktori sa nakoniec asimilovali. ?al?ie cielene naverbovania zahrani?nych pracovnych sil ( nem. Gastarbeiter ) sa uskuto?nili v 60. rokoch 20. storo?ia ako nasledok deficitu pracovnych sil v montannom priemysle . Tomu zodpoveda i dne?ny, pod?a ?tatistickeho krajinneho uradu oficialny 15,7 % podiel cudzincov v meste k roku 2009 . V ramci spolkovej krajiny Severne Porynie-Vestfalsko je to jeden z najvyraznej?ich vysledkov, ale v porovnani s inymi zapadonemeckymi ve?komestami ide o priemernu hodnotu. Medzi ?enami podiel predstavuje 14,6 % a medzi mu?mi 16,86 %. ^[5] . Vyjadrene v absolutnej hodnote ide o 92 778 ?udi zo 140 roznych ?tatov ?ijucich v Dortmunde. Pod?a prieskumov mesta ( 2007 ), pochadza 27,2% cudzincov z europskej unie, 35 % je tureckej ?tatnej prislu?nosti, 7,4 % po?skej ?tatnej prislu?nosti a 4,8 % tvori grecka ?tatna prislu?nos?. Rok predtym malo ?al?ich 61 945 obyvate?ov sice nemecku ?tatnu prislu?nos?, ale pochadzali z rodin pris?ahovalcov, ?o znamena, ?e oni alebo ich rodi?ia nemali nemecku ?tatnu prislu?nos? od narodenia. Podobne ako v hustote obyvate?stva sa na mestskom uzemi prejavuju zna?ne rozdiely. V mestskom obvode Innenstadt-Nord ( 2005 ) ?ila pribli?ne 1/3 v?etkych cudzincov Dortmundu. Na? hrani?iace podobvody takisto vykazuju viac ako 30 %-tne podiely cudzincov. ?al?ie ?a?iska osidlenia cudzincami su Scharnhorst-Ost so 14,4 % a Clarenberg v mestskej ?asti Dortmund-Horde s 30,2 %. Je napadne, ?e v mnohych mestskych ?astiach ako Asseln , Bittermark a Hochsten je podiel cudzincov medzi obyvate?mi nezvy?ajne nizky. Medzi narodnos?ami ?ijucimi v Dortmunde su ve?ke rozdiely, tak?e napriklad podiel ob?anov z Europskej unie je na okraji mesta zna?ne vy??i. Vynimo?nu skupinu tvoria na univerzite imatrikulovani, zahrani?ni ?tudenti, ktori pochadzaju preva?ne z Azie a Afriky a v meste su iba na kratke obdobie. Dokopy bolo na univerzitach a vysokych ?kolach v Dortmunde v zimnom semestri 2008/2009 zapisanych 30 564 ?tudentov. Pritom musime zoh?adni?, ?e ve?ka ?as? ?tudentov byva mimo mesto a denne do ?kol dochadza. Naopak ?ije v Dortmunde mnoho ?tudentov, ktori ?tuduju na ?kolach mimo Dortmundu. 45,1% obyvate?ov je vydatych/o?enenych, 39,3 slobodnych, 8,1 ovdovenych a 7,4 % rozvedenych.

Ku d?u 30. septembra 2006 poberalo 86 120 Dortmun?anov socialne davky pod?a zakonnika Zweites Buch Sozialgesetzbuch (Podpora v nezamestnanosti II, Socialne davky), ?o predstavuje 14,7 % celkoveho obyvate?stva. Medzi zapadonemeckymi mestami ide o jedno z najvy??ich ?isel. Tyka sa to mnohych deti, 30,4 % dortmundskych deti ?ije v rodinach bez alebo bez dostato?neho prijmu z pracovnej ?innosti. Medzi percentualnych po?tom prijmate?ov ?tatnej podpory su v mestskych obvodoch opa? zna?ne vykyvy. V mnohych severnych ?astiach ako Dortmund-Eving , Dortmund-Lindenhorst a Dortmund-Nette je podiel poberate?ov ?tatnej podpory a nezamestanych vysoky. V ?astiach Innenstadt-Nord a Scharnhorst Ost predstavuje tento podiel viac ako 20 %. Napriek tomu su na severe mesta tie? ?asti s nizkou nezamestanos?ou a vysokym priemerom zarobkov ako napriklad Dortmund-Husen , Dortmund-Kurl und Dortmund-Brechten . Na juhu Dortmundu vladne vysoka nezamestnanos? iba v Dortmund-Horde a na vychode Dortmundu iba v Dortmund-Wickede . Vekovy priemer obyvate?ov Dortmundu predstavuje 43 rokov. Kvocient mladych, teda pomer obyvate?ov mlad?ich ako 20 rokov k produktivnemu obyvate?stvu predstavuje 34,5 % a kvocient starych ?udi, teda pomer osob star?ich ako 60 rokov ?ivota k produktivnemu obyvate?stvu 47,0 % a pomer zavislosti produktivnej ?asti obyvate?stva k neproduktivnej ?asti je 5:4. ^[6] Ide o podobne hodnoty, ktore su prizna?ne pre cele Nemecko.

Po?et obyvate?ov Dortmundu roky neprestajne klesa, v rokoch 2008 a 2009 to bolo o asi 2500 respektive 3100 obyvate?ov. Prirodzeny vyvin obyvate?stva je silne negativny, na 1000 obyvate?ov pripada 8,2 novorodencov, miera umrtnosti predstavuje 11 osob na 1000 obyvate?ov, ?o z ?asti vyrovnava prebytok z pris?ahovanych a ods?ahovanych obyvate?ov (841 obyvate?ov v roku 2006 ). Priemerny po?et deti sa v roku 1978 vy?il zo 1,25 na 1,46 v roku 1997 . Odvtedy opa? klesol na 1,33 v roku 2009 .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Stopy osidlenia na uzemi dne?neho mesta Dortmund siahaju do bronzovej doby . Prva pisomna zmienka je okolo 880 ako Throtmanni ^[7] a v roku 990 su spomenute dortmundske trhove prava. V 11. storo?i sa pod?a legendy Reinoldus stal ochrancom a patronom Dortmundu. Po Ve?kej noci v roku 1152 zvolal v Dortmunde kra? a neskor?i cisar Fridrich I. Barbarossa svoj prvy dvorny snem, na ktorom sa zu?astnili kolinsky arcibiskup Arnold II. , saske knie?a Heinrich Lev , knie?a Welf VI. a Albrecht I. Medve? . Kra? sa takto prvykrat prejavil ako panovnik v saskej ?asti ri?e. V roku 1293 mesto ziskalo prava na varenie piva. V 13. storo?i sa Dortmund stal hanzovym mestom. V roku 1389 Dortmund vytrval v spore s kolinskym arcibiskupom a grofom z grofstva Mark a ich spojencom. V podoryse mesta Dortmund zohrava vynimo?nu ulohu obchodna cesta Hellweg. Nasledkom tridsa?ro?nej vojny stratil Dortmund na svojom vyzname. Do roku 1793 po?et obyvate?ov klesol na 4500 ?udi. Do roku 1802 bol Dortmund patriaci k ri?kemu kraju Niederrheinisch-Westfalischer Reichskreis ri?ske mesto , potom mesto pre?lo ako exklava pod spravu knie?atstva Oranien-Nassau . V roku 1806 sa Dortmund ako ?as? francuzskeho ve?knie?atstva Berg ( lat. Ducatus Montensis ) stal prefekturou administrativnej ?asti Departement Ruhr . Po vi?azstve Pruska nad Napoleonom pripadol v roku 1815 Dortmund pruskej provicii Provinz Westfalen . V jej ramci sa stal Dortmund v roku sidlom krajinskeho okresu vo vladnom obvode Arnsberg , z ktoreho sa vy?lenil v roku 1875 ako samostatny mestsky okres . Od polovice 18. storo?ia za?al v Dortmunde prostrednictvom ?a?by uhlia a spracovanim ocele ?al?i rozmach a jeho premena na priemyselne mesto. Od otvorenia ?eleznice Coln-Mindener Eisenbahn v roku 1847 je Dortmund jednym z najdole?itej?ich dopravnych uzlov Poruria . ?al?im vyznamnym prinosom pre ekonomiku mesta bolo otvorenie prieplavu Dortmundsko-em?sky prieplav v roku 1899 a tym aj pristavu mesta. V roku 1905 sa za?lenenim obce Korne spustila vlna za?lenovania, ktora dosiahla svoj vrchol v roku 1928 prostrednictvom zakona o novom komunalnom usporiadani, po ktorom sa za?lenila obec Horde, ktora mala vlastne mestske prava od roku 1340 . Ako vyznamne centrum Poruria bolo mesto po?as 2. svetovej vojny ?astym cie?om spojeneckych naletov , bombardovanim boli zni?ene pribli?ne dve tretiny domov a v centre mesta bolo 98 % obyvate?nych ploch zni?enych. V roku 1950 sa narodil 500 000 obyvate? mesta.

Meno mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvykrat je Dortmund spomenuty medzi rokomi 880 v kla?tornom supise pody Werdener Urbar ^[7] . Latinsky zapis znie: "In Throtmanni liber homo Arnold ⅷ den nob solvit." a znamena "V Throtmanni nam slobodny mu? Arnold zaplatil 8 pfenigov." . Potom existuje ve?ke mno?stvo roznych mien s rovnakym kme?ovym zakladom. Ich konkretne pou?itie v zdrojoch je svojvo?ne a nahodne. Rok po svojom pobyte v Dortmunde, kra? Fridrich I. Barbarossa kolinskemu arcibiskupovi Arnoldovi II. vystavil listinu, na ktorej je pou?ite latinske ozna?enie "in burgo Tremonia" teda "v meste Tremonia" . Ozna?enie Tremonia nie je odvodene od Throtmanni. Pod?a domnienky, sa toto ozna?enie pou?ivalo pre jeho znelu podobu a jeho domnely vyznam. Meno mesta by sa potom skladalo zo slov tres alebo tria (tri) a moenia (mur), ?o by spojene pribli?ne znamenalo mesto troch murov. S vyskytom nemeckych zdrojov v 14. storo?i bola stara forma nanovo objavena a re?ovo rozvinuta. Vo vestfalskom dialekte bola skratena na [dyœ?pm]. [dyœ?pm] sa v dne?ku pou?iva zriedka, prile?itostne sa pou?iva latinsky nazov Tremonia. Pri h?adani vyznamu slova Dortmund sa vychadza z determinativneho kompozita , teda zlo?eneho slova v ktorom jedna ?as? je ur?ovacia (determinans) a druha tvori zaklad (determinatum). Ur?ovacim slovom je pravdepodobne germanske *þrut-, *þr?t- vo vyzname hrdlo/hrtan/farynx. Vyznam zakladneho slova je nejasny. Pod?a teorie je to starosaske slovo opisujuce vodstvo -manni, -menni, -minni . Pod?a inej teorie je to germanske *-munt vo vyzname kopec/vyvy?enina. Pod?a prvej teorie by meno bolo "sidlo pri kloktajucej vode" a pod?a druhej *Throdmend- "kopec s ryhou, vyvy?enina so zarezom". Pri oboch pomenovaniach ide o geograficku zvla?tnos?, ktora je prestavana a v dne?nej dobe sa neda rozpozna? alebo ? pod?a druhej teorie ? podava dokaz o hrade, severne od hradieb mesta, so zarezom rieky Kuckelke. Existencia takehoto hradu je sporna. Kronikari neskoreho stredoveku spominaju ?udovo- etymologicky vyklad, pod?a ktoreho existovali dve dediny, novy a stary Dorp, ktore le?ali okolo hradu Munda. Medzi Sasmi a Rimanmi alebo aj Frankami sa o tento hrad strhol spor. Bojovi pokrik trucide bol interpretovany ako truz (vzdor) alebo trot a uto?nici pod?a toho posme?ne nazvany Trotmanni ("vzdorovatelia"). Toto ozna?enie pre?lo na pomenovanie mesta.

Za?le?ovanie obci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do mesta Dortmund boli za?lenene nasledovne obce:

• 1. aprila 1905 obec Korne
• 10. juna 1914 krajinske obce Deusen , Dorstfeld , Eving , Huckarde , Kemminghausen , Lindenhorst , Rahm a Wischlingen
• 1. aprila 1918 obce Brackel a Wambel
• 1. aprila 1928 mesto Horde a krajinsky okres Dortmund s obcami Altenderne (Nieder- und Oberbecker), Asseln , Bodelschwingh , Bovinghausen , Brechten , Bruninghausen , Dellwig-Holte , Ellinghausen , Grevel , Groppenbruch , Holthausen , Hostedde , Husen , Kirchderne , Kirchlinde , Kley , Kurl , Lanstrop , Lutgendortmund , Marten , Mengede , Nette , Oespel , Oestrich , Schwieringhausen , Westerfilde , Westrich a Wickede
• 1. augusta 1929 ?asti obci Solde a Somborn ako aj krajinsky okres Horde s obcami Aplerbeck , Barop , Benninghofen , Berghofen , Eichlinghofen , Hacheney , Kirchhorde , Lucklemberg , Menglinghausen , Niederhofen , Persebeck , Salingen , Schuren , Syburg , Wellinghofen , Wichlinghofen
• V ramci komunalneho za?le?ovania v Severnom Poryni-Vestfalsku prostrednictvom zakona Ruhrgebiet-Gesetz sa 1. januara 1975 do mesta Dortmund za?lenili obce Holzen a Lichtendorf . Niektore parcely tychto obci pre?li na mesto Schwerte . Do Dortmundu sa e?te za?lenilo nieko?ko parciel mesta Westhofen , za?leneneho do mesta Schwerte a prostrednictvom zakona Sauerland/Paderborn-Gesetz nieko?ko parciel obce Garenfeld , za?lenej do mesta Hagen .

Vyvoj obyvate?stva [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1895 prekro?il po?et obyvate?ov mesta prvykrat hranicu 100 000 obyvate?ov. Tym sa Dortmund stal ve?komestom. Po za?leneni mesta Horde a krajinskych okresov Dortmund und Horde ?ilo v meste Dortmund 536 000 obyvate?ov. Nasledkom druhej svetovej vojny zni?eny Dortmund sa vy?udnil. V aprili 1945 sa napo?italo 340 000 obyvate?ov. Potom sa v meste usidlili ?udia a ute?enci, ktori boli evakuovani do dedinskeho prostredia v okoli. Po?et obyvate?stva razne stupol. V roku 1965 bol dosiahnuty rekordny po?et 657 804 obyvate?ov. Po?et obyvate?ov sa odvtedy zni?oval a 30. juna 2009 malo mesto Dortmund po nieko?kych desa?ro?iach zrazu menej obyvate?ov ako mesto Dusseldorf , teda 582 184. Tym sa stalo tretim najpo?etnej?im mestom v spolkovej krajine Severne Porynie-Vestfalsko. Celkovy po?et obyvate?ov sa od januara 2004 (589 661) do juna 2010 (580 688) zni?il o pribli?ne 9000 obyvate?ov. Od rekordneho po?tu v roku 1965 to znamena 12% pokles (77 000 obyvate?ov). Renomovane prognozy 0,8% narastu sa nevyp??aju.

Nabo?enstva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Merane na po?te obyvate?ov sa 34,6 % obyvate?ov hlasi k protestantskej cirkvi a 29,6 % ku katolickej cirkvi. ?idovska viera je zastupena 0,7 %. Zvy?nych 34,8 % oficialny ?tatisticky urad mesta Dortmund neza?lenil; z nich su pribli?ne 25 % bez nabo?enstva a pod?a povodu obyvate?stva 6 ? 8 % islamskeho nabo?enstva.

Kres?anstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od svojho zalo?enia patril Dortmund pod Arcibiskupstvo Kolin nad Rynom ako sidlo archidiakonatu (cirkevna administrativna zlo?ka biskupstva deliaca sa na dekanaty). Od roku 1523 sa ujala reformacia . Typicky protestantsky obrad sa za?al praktizova? od roku 1562 . Odvtedy bolo mesto preva?ne protestantske. Slobodnemu ri?skemu mestu Dortmund prinale?alo pravo o nabo?enskych nale?itostiach rozhodova? samostatne a od roku 1570 mesto dostalo vlastnu novu protestantsko-cirkevnu administrativnu jednotku Kirchenregiment . V meste prevladalo luteranske vierovyznanie. Reformovane ( kalvinisticke ) vierovyznanie bolo do roku 1786 nepripustne. V roku 1625 rada mesta zalo?ila Dortmundsku superintedenturu, z ktorej sa neskor po prechode mesta do Pruska stala cirkevna administrativna jednotka cirkevny zbor ( Kirchenkreis ) v ramci Evanjelickej cirkvi Prusko , respektive jeho vestfalskeho provin?neho konzistoria. Neskor sa cirkevny zbor Kirchenkreis Dortmund rozdelil na ?tyri samostatne celky. V dne?nej dobe tvoria cirkevny zbor Kirchenkreis Dortmund-Mitte-Nordost (22 nabo?enskych obci), cirkevny zbor Kirchenkreis Dortmund-Sud (14 nabo?enskych obci) a cirkevny zbor Kirchenkreis Dortmund-West (14 nabo?enskych obci) so susediacim cirkevnym zborom Kirchenkreis Lunen (5 nabo?enskych obci) cirkevny spolok Verband der evangelischen Kirchengemeinden und Kirchenkreise in Dortmund und Lunen , evanjelicku cirkev miest Dortmund a Lunen Evangelische Kirche in Dortmund und Lunen v ramci vestfalskej evanjelickej cirkvi Evangelische Kirche von Westfalen .

Po zavedeni reformacie ostalo v Dortmunde nieko?ko katolikov, ktory na?alej patrili pod Arcibiskupstvo Kolin nad Rynom . Spo?iatku im pre bohoslu?obne ukony ostal iba kla?torny kostol Klosterkirche . V roku 1616 dostal farne prava aj kla?tor dominikanov Dominikanerkloster . Po roku 1803 boli katolicke kla?torne kostoly sekularizovane alebo zni?ene. Kostol dominikanskeho kla?tora sa zachoval ako kostol Propsteikirche . V roku 1821 boli katolici pridru?eny k biskupstvu resp. Arcibiskupstvu Paderborn . V roku 1832 sa Dortmund stal sidlom katolickeho dekanatu . Nasledkom intenzivneho pris?ahovalectva do oblasti v 19. storo?i a za?iatkom 20. storo?ia , hlavne z pozna?skej oblasti (vtedaj?ej Provinz Posen patriacej do Nemeckeho cisarstva ), po?et katolikov vyrazne stupol.

Popri krajinsko-evanjelickych a katolickych obciach existuju v Dortmunde rozne slobodne cirkvi, medzi nimi nieko?ko nabo?enskych obci baptistov , Bratska jednota baptistov , slobodna evanjelicka obec Freie evangelische Gemeinde Dortmund-Korne a evanjelicko-metodisticka cirkevna obec Evangelisch-methodistische Kirche Dortmund-Mitte . V Dortmunde je zastupena aj starokatolicka cirkev , pravoslavna cirkev , srbska pravoslavna cirkev a macedonska pravoslavna cirkev. Dortmund je sidlo nemeckej komisie pravoslavnej cirkvi Kommission der Orthodoxen Kirche in Deutschland . Popri tychto existuju ?al?ie nabo?enske spolo?enstva s korenmi v kres?anstve, Svedkovia Jehovovi a Cirkev Je?i?a Krista Svatych neskor?ich dni (mormoni). Mormoni v Dortmunde prevadzkuju genealogicky vyskumny ustav. Dortmund je sidlo krajinskej novoapo?tolskej cirkvi Neuapostolische Kirche Nordrhein-Westfalen a na uzemi mesta spravuju 29 nabo?enskych obci.

Islam [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najvyznamnej?ie nekres?anske nabo?enske zoskupenie Dortmundu je islam . Sved?ia o tom mnohe me?ity a modlitebne (predov?etkym v obyvate?mi tureckeho povodu husto obyvanom severnom centre mesta ). V su?asnosti existuje v Dortmunde pribli?ne 30 me?itnych spolkov , ktore od roku 2007 dodato?ne s u?as?ou celonemeckych islamskych organizacii, zastupuje dortmundska rada moslimov Rat der Muslime in Dortmund .

Islamske ?truktury maju povod v zdru?eniach zalo?enych pracovnymi migrantmi zva??a tureckeho povodu. V roku 1966 zalo?ene zdru?enie tureckych zamestnancov z Dortmundu a okolia Verein Turkischer Arbeitnehmer in Dortmund und Umgebung zalo?ilo v byvalom evanjelickom obecnom dome v mestskom obvode Dortmund-Innenstadt-Nord v roku 1973 prve islamske modlitebne miesto. V strede sedemdesiatich rokov boli zalo?ene po?etne spolky zalo?ene na rovnakej nabo?enskej identite. Islamske nabo?enske obce nezriedka podporoval urad pre nabo?enske zale?itosti Amt fur Religiose Angelegenheiten ( turecky : Diyanet ??leri Ba?kanlı?ı , skratka: D?B ), ktory do nemeckych me?itnych spolkov od za?iatku 1970-tich vysielal v Turecku vyu?enych islamskych teologov .

Medzi rokmi 1979 a 1983 existovala, ako nezavisle zastre?ujuce zdru?enie spolkov islamskych obci v Dortmunde, dortmundska islamska obec Islamische Gemeinde Dortmund . Toto zdru?enie spolkov bolo v roku 1983 rozpustene, nako?ko sa pripravovalo zalo?enie tzv. nadacie Diyanet-Stiftung , ktore inicioval ata?e pre nabo?enske otazky z tureckeho ve?vyslanectva. Nadacia sa nakoniec nerealizovala a islamske nabo?enske obce sa pridru?ili k turecko-islamskej unii ustavu pre nabo?enstvo Turkisch-Islamische Union der Anstalt fur Religion (turecky: Diyanet ??leri Turk ?slam Birli?i , skratka: D.I.T.I.B.). Pod D.I.T.I.B. v su?asnosti spada 10 nabo?enskych obci.

Popri me?itnych spolkoch orientovanych na narodnych danostiach Turecka existuju v Dortmunde ?al?ie islamske nabo?enske obce, napriklad islamske zdru?enie Islamische Gemeinschaft Milli Goru? a alevitisticka nabo?enska obec Alevitische Gemeinde s ?al?imi spiritualnymi smermi.

Ke? sa v 1990-tich rokoch ukazalo, ?e pracovny migranti natrvalo ostanu v Nemecku, malo to vplyv aj na me?itne spolky. Dovtedy pozvo?ne organizovane spolky pre?li na nemecky pravny system o spolkoch a ich cie?om sa stala verejnoprospe?na ?innos?. Spolky a modlitebne pre?li zo zadnych dvorov do prednych domov. Islam sa zvidite?nil. Celonemecky trend, stava? reprezentativne me?ity, je pritomny aj v Dortmunde.

?idovske nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pisomne je dolo?ena aj pritomnos? ?idovskeho osidlenia v stredovekom Dortmunde. ?idia tam mali vlastnu modliteb?u s mikvou . Po pogromach v 16. storo?i sa vo va??om po?te za?ali ?idia usidlova? za?iatkom 19. storo?ia . V roku 1985 vznikol ako centralne a reprezentativne modlitebne miesto syndagoga Alte Syndagoge . Nasilne vys?ahovanie za ?ias narodneho socializmu a holokaust drasticky zdecimovali ?idovske obyvate?stvo Dortmundu. V 90. rokoch 20. storo?ia sa po pris?ahovany ?idov z uzemia byvaleho Sovietskeho Zvazu ?idovska obec zna?ne rozrastla. V dne?nej dobe ?idovska ortodoxna obec zah??a 4200 ?lenov. Okrem syndagogy obec prevadzkuje matersku ?kolku. ?idovska ?as? dortmundskeho hlavneho cintorina Hauptfriedhof Dortmund sa v dne?ku opa? aktivne vyu?iva. Dortmund je sidlo krajinskeho spolku ?idovskych obci Landesverband der Judischen Gemeinden von Westfalen-Lippe.

?al?ie nabo?enske zoskupenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Dortmunde existuju dve nabo?enske obce thajskeho budhizmu Wat Pah Analayo a Wat Dhammabharami . Popri tychto dvoch nabo?enskych obciach, ktore sa orientuju na odno?i budhizmu Theravada , existuje centrum, ktore zastupuje formu Vad?rajana . Toto spada pod budhisticky spolok Buddhistischer Dachverband Diamantweg e. V. Pre hinduisticku nabo?ensku obec v Dortmunde ?ijucich Tamilov je vyznamny chram Sri-Kamadchi-Ampal-Tempel v ne?alekom meste Hamm . Okrem toho v Dortmunde existuje nabo?enska obec bahajskej viery .

Interreligiozny dialog [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povod interreligiozneho dialogu v Dortmunde sa da h?ada? v roku 1969 v ob?ianskom zoskupeni Arbeitskreis fur Religion und Weltanschauung , ktore iniciovalo zdru?enie Rheinisch-Westfalische Auslandsgesellschaft . V 90. rokoch 20. storo?ia sa uskuto?nili prve kontakty medzi kres?anskymi a islamskymi nabo?enskymi obcami v ramci ob?ianskeho zoskupenia Arbeitskreis Kirche und Moschee . Tieto zoskupenia funguju dodnes. Od roku 1993 sa interregiligoznemu dialogu medzi moslimami a kres?anmi venuje vzajomne kres?anmi a islamistami iniciovane zoskupenie Dortmunder Islamseminar . Spoluna?ivaniu medzi kres?anmi a ?idmi sa v Dortmunde venuje spolo?nos? Gesellschaft fur christlich-judische Zusammenarbeit Dortmund e. V.

Politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto Dortmund je mestsky okres vo vladnom obvode Arnsberg v spolkovej krajine Severne Porynie-Vestfalsko a rozhoduje organmi samospravy mesta. Pod?a zakona o komunalnych vo?bach v krajine Severne Porynie-Vestfalsko Gesetz uber die Kommunalwahlen im Lande Nordrhein-Westfalen , obecneho usporiadania pre krajinu Severne Porynie-Vestfalsko Gemeindeordnung fur das Land Nordrhein-Westfalen a mestskeho nariadenia mesta Dortmund su to mestske zastupite?stvo a primator. Ka?dych pa? rokov volia ob?ania Dortmundu do ?estnej (neplatenej) uradnej funkcie ^{[pozn 2]} 82-?lenne zatupite?stvo mesta Dortmund a jedneho riadne plateneho primatora. Mestske zastupite?stvo do ?estnej (neplatenej) uradnej funkcie dodato?ne voli e?te dvoch zastupujucich starostov primatora. Primator dohliada na spravu mesta, vedie zasadania mestskeho zastupite?stva a reprezentuje mesto. Primator je povinny vykonava? ustanovenia zastupite?stva. Mestske zastupite?stvo okrem toho voli jedneho riadite?a mesta a deva? mestskych poslancov ako zastupcov primatora pre spravu mesta. V dvanastich mestskych obvodoch sa okrem toho do ?estnej (neplatenej) uradnej funkcie voli 19-?lenne obvodne zastupite?stvo, ktore z vlastnych radov voli obvodneho starostu (do roku 2008 sa tato funkcia ozna?ovala obvodny prednosta) a jedneho alebo viacerych zastupcov obvodneho starostu. V deviatich mimomestskych obvodoch sa nachadzaju obvodne mestske urady.

Popri organoch mestskej samospravy sa v Dortmunde priamou vo?bou volia 4 poslanci do krajinskeho parlamentu Severneho Porynia-Vestfalska v Dusseldorfe a dvaja poslanci do spolkoveho parlamentu Bundestag . Do Europskeho parlamentu sa poslanci volia vylu?ne prostrednictvom volebnych zoznamov.

Politicke dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Samosprava mesta Dortmund ma dlhu tradiciu. Pribli?ne od roku 1240 je dolo?ena existencia kra?om uznanej mestskej rady, v roku 1288 bol prvykrat spomenuty starosta a v roku 1504 pre?li na mesto z Grofstva Dortmund , ktore mesto obklopovalo, zvy?ne mestske prava. V dobe slobodneho ri?skeho mesta (ergo od ca 1504 do roku 1803 ) mesto spravovala 18-?lenna a neskor 12-?lenna patricijska rada, ktora mala v priebehu ?asu rozne zlo?enie. Jej funk?ne obdobie trvalo najprv 1 rok, pri?om sa ?lenovia menili formou turnusu, tak?e paralelne existovala ?stara rada“ a ?nova rada“ teda ?zasadajuca rada“. Od konca 15. storo?ia boli ?lenovia do mestskej rady voleny na celo?ivotne obdobie. Dvaja zo ?iestich najvy??ich radnych panov mali titul ?starosta“. Siedme miesto bolo vyhradene pre predsedu sudu Femegericht . Po roku 1803 prevzal spravu mesta oran?sky mestsky magistrat a vo francuzskom obdobi mesto spravovala municipalna rada na ?ele s tzv. maire . Po roku 1815 ke? bol Dortmund prusky, bol v ?om starosta a obecne zastupite?stvo. Zavedenim mestskeho nariadenia v roku 1835 viedol spravu mesta magistrat a kolegium mestskych zriadencov na ?ele so starostom. Od roku 1860 sa zaviedol pre ozna?enie hlavy mesta titul primator. V obdobi narodneho socializmu primatora dosadila nacisticka strana NSDAP . Po druhej svetovej vojne primatora dosadila vojenska vlada britskej armadnej zony a v roku 1946 zaviedla komunalnu ustavu pod?a britskeho vzoru. Potom bola v meste volena mestska rada (za?iatkom sa volilo pod?a britskeho volebneho prava va??iny), ktorej ?lenovia sa volali mestsky zmocnenci. Tato rada zo svojich radov volila primatora ako predsedu a reprezentatora mesta, ktory pracoval v ramci ?estnej uradnej funkcie. Po?al?ie tato rada zo svojich radov volila vrchneho riadite?a mesta, ktory riadil mestsku spravu. V roku 1999 sa tento podvojny system riadenia zru?il a odvtedy ostala iba platena funkcia primatora.

V politickej krajine Dortmundu najdeme v?etky va??ie politicke strany. Ako ?isto komunalne politicke zoskupenia funguju Burgerliste fur Dortmund , ktore bolo v mestskej rade zastupene vo frakcii s FDP a Linke Bundnis Dortmund , v mesteskej rade od roku 2007 do roku 2009 vo frakcii s politickou stranou Die Linke . Dominujuce postavenie ma strana SPD  ? nepretr?ite od roku 1946 je primator mesta dosadzovany z radov tejto socialno-demokratickej strany a do roku 1999 mala tato strana aj absolutnu va??inu v mestskej rade. Poslanci na krajinskej a spolkovej urovni su dosadzovany z radov strany SPD, ktora be?ne dosahuje volebne vysledky okolo 50%. V tejto suvislosti Herbert Wehner Dortmund pomenoval srdcova komora socialnej demokracie.

Erb a farby mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Erb mesta vyobrazuje na zlatom podklade vpravo h?adiaceho, jednohlaveho, hohenstaufskeho , ri?sko-mestskeho ?ierneho orla. Jeho zobak a pazury su vystu?ene ?ervenou farbou. Pe?a? mesta ma toto?ny motiv s dodato?nym napisom "Stadt Dortmund" (slov. Mesto Dortmund ). Potom ako sa Dortmund v 13. storo?i vyvinul na ri?ske a hanzove mesto, zaviedol sa v jeho erbe a pe?ati ri?sky orol ako imperiapny symbol cisarskeho mesta. Najstar?ia znama pe?a? mesta Dortmund z roku 1241 vyobrazovala ve?u za mestskymi murami, vyobrazenie ri?skeho orla ako symbol mesta sa objavuje o nie?o neskor vo vyobrazeni erbu. Na obraze pe?ate sa orol zjavil najprv na men?ej overovacej (tajnej) pe?ati, malej pe?ati mestskej rady. Pred pou?itim ri?skeho orla v cisarskom erbe stredoveku a raneho novoveku mal dortmundsky orol povodne strieborne pozadie. Za?iatkom 16. storo?ia sa v smenovej knihe isteho Hermanna Bota objavilo pou?itie dne?nych farieb. Napriek tomu sa na oficialnom erbe dlho pou?ival strieborny orol. V roku 1946 bolo definitivne prevzate historicke weimarske ri?ske zafarbenie so zlatym ?titom. V roku 1871 boli do erbu pridane dva levy ako opory erbu a koruna nad ?titom. V roku 1888 resp. 1908 boli tieto symboly opa? odstanene.

Farby vlajky mesta su ?ervena a biela vo vodorovnych pasoch. Popri erbe a farbach mesta existovalo od roku 1994 logo, pozostavajuce zo ?tyliyzovanych pismen DO v doprava otvorenom polkruhu deviatich tmavomodrych pa?ramennych hviezd. Hviezdy sa smerom dolu zmen?ovali. Zvisla ?iara v pismene D je navrchu pred??ena a kratko prekri?ena a symbolizuje meststku ve?u Florianturm. Dve zakrivene ?iary nad pismenom O symbolizuju vystavnu halu Westfallenhalle. Na jar v roku 2005 sa mesto vratilo k tradi?nym farbam a symbolom. Pre sympatizujucich ob?anov a firmy, ktory chcu demon?trova? spojitos? s mestom, je k dispozicii logo so siluetou mesta a viacerych markantnych budov.

Partnerske mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dormund udr?uje sedem oficialnych medzinarodnych mestskych partnerstiev a jedno vnutro?tatne mestske partnerstvo s mestom Zwickau .

Preh?ad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Amiens , Francuzsko , 1960 Leeds , Ve?ka Britania , 1969 Bufallo , USA , 1977 Netanja , Izrael , 1981

Novy Sad , Srbsko , 1982 Rostov nad Donom , Rusko , 1978 Si-an , ?ina , 1992 Zwickau , Nemecko

Vznik partnerstiev [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najstar?ie mestske partnerstvo pozostava k mestu Amiens vo Francuzsku . Prve kroky k takemuto mestskemu partnerstvu vzi?li zo sukromnych kontaktov jedneho starostu a uvah zahrani?neho in?titutu Auslandinstitut v roku 1952. Od roku 1957 do?lo k intenzivnej?ej vymene vz?ahov medzi tymito mestami a d?a 2. aprila 1960 bolo toto partnerstvo proklamovane dortmundskou mestskou radou. Kontakty oh?adom partnerstva k mestu Leeds v Spojenom Kra?ovstve vznikli e?te skor. Koncom roku 1949 vojenska vlada britskeho sektoru Control Commission for Germany/British Element navrhla vymenu vz?ahov medzi vtedaj?im administrativnym uzemim West Riding of Yorkshire a vladnym obvodom Arnsberg . Tieto oblasti maju vzajomnu ?trukturalnu podobnos?. Na pracovnej nav?teve viacerych starostov v oblasti West Riding of Yorkshire v roku 1957 sa zva?ovalo mestske partnerstvo. Vz?ahy medzi tymito mestami sa nasledne preh?bili a d?a 2. juna 1969 mesto Dortmund podpisalo dohodu o vzajomnom mestskom partnerstve. Tieto dve partnerstva, ako s mestom Amiens tak s mestom Leeds, boli pozna?ene dozvukmi vojny a vznikli iba s politickou vo?ou, ?e podobne udalosti sa u? nikdy nesmu opakova?.

Snaha vychadzajuca z my?lienky posilni? kulturu nemeckej komunity v americkom meste Buffalo vo federalnom ?tate New York viedla k uzneseniu o mestskom partnerstve d?a 4. jula 1970. K tomuto partnerstvu prispeli hlavne aktivity vychadzajuce z americkej strany v roku 1950 a ich roz?ireniu v 70. rokoch 20. storo?ia. Presne o rok neskor mestska rada mesta Dortmund uzniesla partnerstvo s mestom Rostov nad Donom vtedaj?ieho ZSSR (dnes Rusko ). Kvoli ve?kej geografickej vzdialenosti a patri?nosti k roznym politickym blokom, bolo toto partnerstvo od svojich za?iatkov vynimo?ne. K intenzivnym vz?ahom medzi mestami pri?lo a? po skon?eni Studenej vojny . Mestske partnerstvo s izraelskym mestom Netanja, bolo uznesene mestskou radou mesta Dortmund d?a 12. jula 1980. Toto partnerstvo sa zaklada na pozvanke na nav?tevu mesta byvalych ?idovskych ob?anov Dortmundu z roku 1972, ktory predtym odtia? museli utiec?. Nasledne bola vo?i izraelskemu spolku miest zo strany Dortmundu vyslovena ?iados? o vytvorenie spolo?neho partnerstva s nejakym mestom. Kratko nato prejavil starosta mesta Netanja o taketo partnerstvo zaujem. Z toho dodato?ne vzniklo ?al?ich 6 dortmundskych ?kolskych partnerstiev.Partnerstvo s mestom byvalej Juhoslavie Novi Sad (dnes Srbsko ) podobne ako ruske partnerstvo vzi?lo z podujatia dortmundskych medzinarodnych dni Dortmunder Auslandskulturtage . Po ukon?eni tohto podujatia starosta mesta Novi Sad oznamil, ?e sa zo strany juhoslovanskeho konzulatu zva?uje mestske partnerstvo. D?a 26. marca 1981 mesto Dortmund podpisalo dohodu o vzajomnom partnerstve. Najmlad?ie mestske partnerstvo mesta Dortmund je partnerstvo s ?inskym mestom Si-an a zaklada sa na obchodnych vz?ahoch fimy ThyssenKrupp Uhde GmbH a partnerstve Technickej univerzity Dortmund so si-anskou univerzitou. Vo februari 1964 mesto Dortmund rozhodovalo o viacerych ?iadostiach pre mestske partnerstva, ale nakoniec sa na zaklade u? pozostavajucich kontaktov a dobreho dopravneho napojenia rozhodlo pre partnerstvo s mestom Si-an. Nasledne sa vzajomne kontakty miest zintenzivnili a 1. aprila 1989 ?udovy snem mesta Si-an podpisal vyhlasenie o partnerstve miest. Kvoli maskaru na Namesti nebeskeho pokoja nepotvrdilo mesto Dortmund toto partnerstvo oficialne, tak?e formalne partnerstvo pozostava a? od 27. juna 1991.

Dodato?ne k tymto bilateralnym vz?ahom je mesto Dortmund ?lenom v spolku Eurocities a v spolku United Cities and Local Gouverments. Historicke vz?ahy k druhym mestam existuju v spolku Neue Hansa , zakladajucom sa na starych hanzovych tradiciach. Od 14. januara 2008 je mesto Dortmund ?lenom hnutia Dohovor primatorov a starostov .

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Televizia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto Dortmund je od roku 2012 dejiskom serialu nemeckej ?tatnej televiznej stanice ARD  ?  Miesto ?inu .

Divadla [ upravi? | upravi? zdroj ]

Divadlo zalo?ene v roku 1904 ponuka balet, operu divadlo a divadlo pre deti a mlade?. Na pozemku byvalej synagogy boli po druhej svetovej vojne postaveny operny dom, divadlo a divadelna scena nanovo, ?o zarove? bolo najvyznamnej?im symbolom obnovy vojnou zni?eneho mesta. Pamatny kame? pred opernym domom pripomina zni?enie synagogy po?as Kri?ta?ovej noci . Divadlo pre deti a mlade? Theater Sckellstraße ma svoju scenu v rovnomennej ulici v bezprostrednej blizkosti parku Westfalenpark . Ansambel Fletch Bizzel bol zalo?eny v roku 1979. Od roku 1985 ma Divadlo Fletch Bizzel vlastnu scenu na namesti Alfons-Spielhoff-Platz. Popri vlastnych inscenaciach divadlo ponuka detske a babkove divadelne predstavenia. K divadlu patria ?al?ie posobiska ako galeria, divadelna die??a, fungujuca ako miesto divadelnej vyu?by. V byvalom elektri?kovom depe v ulici Immermannstraße v mestskom obvode Dortmund-Innenstadt-Nord si svoje posobisko na?lo divadlo Theater im Depot . Divadlo funguje ako miesto slobodneho divadelneho umenia a od januara 2001 ponuka divadelne predstavenia z vlastnej produkcie. Nezavisle divadelne skupiny bez vlastnej sceny tu taktie? maju svoj domov. Divadelna tvoriva die??a s kurzami a workshopmi ponuka pre amaterskych a za?inajucich hercov rozmanity program. Sukromne divadlo Theater Olpketal je domovska javisko dortmundskeho originalneho umelca menom Bruno Knust , prezyvaneho Gunna . Z rozhlasu a televizie znamy Gunna sa venuje produkciam silne okorenenych temami lokalneho koloritu, opakujucimi sa temami Poruria, jeho obyvate?ov a futbalu. Bruno Knust taktie? pi?e pravidelnu rubriku v denniku Ruhr Nachrichten . Najkraj?iu prirodnu sceneriu ma prirodne javisko Naturbuhne Hohensyburg v strede lesa Syburger Wald na upati kopca Hohensyburg . V letnych mesiacoch sa tu od roku 1952 uskuto??uju rozmanite predstavenia amaterskych hercov. Od roku 2003 sa predstavenia v zimnych mesiacoch konaju vo vlastnom ?tudiu divadla. Tane?na ?kola Schule fur Tanzkunst tvori tane?ne divadlo Tanztheater Cordula Nolte . Vystupenia sa uskuto??uju na sukromnej ?tudiovej scene v historickej budove telocvi?ne v ulici Rheinische Straße. Abolventi divadelnej ?koly Theaterschule La Bouche tvoria slobodne divadlo Roto-Theater. Divadelna ?kola a divadlo maju svoju scenu v mestskom obvode Dortmund-Innenstadt-Nord. Najmen?ie (45 miest) dortmundske divadlo je nostalgicke babkove divadlo Nostalgisches Puppentheater v parku Westfalenpark . ?al?ie dormundske javiska su Harenberg City-Center , Fritz-Henßler-Haus , Marchenbuhne a Aula am Ostwall .

Muzea [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na uzemi mesta Dortmund je viac ako dvadsa? muzei. ?trnas? muzei su mestske zariadenia, Nemecka vystava bezpe?nosti prace DASA je nemecke spolkove zariadenie, Ba?a Zollern je priemyselne muzeum krajinskeho spolku Landschaftsverband Lippe , Koksare? Hansa je muzeum nadacie pre starostlivos? o priemyselne kulturne pamiatky Stiftung Industriedenkmalpflege a Borusseum je sukromne a vlastne muzeum futbaloveho klubu Borussia Dortmund . Sukromne muzea a muzea vedene dobrovo?nymi ob?ianskymi zdru?eniami su Automobilove muzeum , Muzeum lekarnictva , Muzeum ?iraf a muzeum lokalneho banictva Bergbaumuseum BUV-Kleinzeche . ?al?ie muzea v meste su ?kolske muzeum , Prirodovedne muzeum , Pivovarnicke muzeum , muzeum oceliarstva Hoesch Museum a Detske muzeum , ktore sa zaobera temami kulturnej roznorodosti.

Muzeum umenia a kulturnych dejin [ upravi? | upravi? zdroj ]

Muzeum umenia a kulturnych dejin je jedno z najznamej?ich dortmundskych muzei. Stoji na?avo od ?iernej modernej budovy hlavnej mestskej kni?nice, ne?aleko hlavnej ?elezni?nej stanice. Ide o muzeum zalo?ene ob?anmi pred 125-timi rokmi a tym o najstar?ie muzeum svojho druhu v Poruri . Muzeum sa od roku 1983 nachadza v historickej budove byvalej mestskej ?porite?ne z roku 1924, postavenej v ?tyle art deco . Je to kombinacia muzea umenia a historie a ponuka stalu expoziciu historie mesta a remeselnictva od po?iatkov a? po su?asnos?. Dobrovo?ne neziskove zdru?enie zememera?stva v muzeu udr?uje expoziciu zvla?tnych a starych zememera?skych pristrojov ? od ?ias Eratostenesa a? po dne?ne satelity. Medzi ?al?ie stale, patri expozicia vytvarnych diel Mala narodna galeria , v ktorej su vystavene diela vyznamnych nemeckych maliarov 18. a 19. storo?ia ( Caspar David Friedrich , Carl Spitzweg , Anselm Feuerbach , Max Liebermann , Max Slevogt alebo Lovis Corinth ). Priestory muzea sa vyu?ivaju aj pre vystavy diel medzinarodneho vyznamu a rozne umelecke podujatia. V spolupraci s odbornymi in?tituciami a podporovate?mi muzeum vo vlastnej pivnici vykonava priebe?ny vyskum nevystavenych exponatov, hlavne v oblasti proveniencie . Proveniencia, teda povod diel a ich cesta, ktorou sa dostali do zbierky je dole?itym faktorom pre spravny opis a zaradenie. V ?ase prestavby v roku 2007 sa v muzeu podarilo nahodou objavi? tri ve?ke sklene mozaikove okna. Nik nevie odkedy su v zbierke muzea a ani aky maju vyznam, rozne dohady vedu k tomu, ?e ide o ?as? mozaikovych okien z roku 1870 ur?enych pre stavbu neogotickeho kostola. Jeden z projektov vyskumu proveniencie sa venuje vyskumu povodu tychto diel (2012). Podporou pre muzeum je sukromna nadacia pre podporu muzea, ktora vznikla v roku 1998. Na rozdiel od Muzealnej spolo?nosti mo?e vlastni? vlastny kapital, s ktorym podporuje chod muzea. Sukromne osoby a firmy maju tak mo?nos? vyhodneho da?oveho kulturneho mecena?stva. Toto muzeum ponuka rozmanite vzdelavacie programy a kurzy pre deti a dospelych.

Dortmundske U ? Centrum umenia a kreativity [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dortmundske U ? Centrum umenia a kreativity bolo otvorene v ramci prile?itosti Europskeho hlavneho mesta kultury 2010. Ide o zrekon?truovanu budovu byvaleho pivovaru Union , na ktorej sa vypina 18-metrove svetelne pismeno U, ?ahko rozoznate?ne u? z dia?ky, z ktorejko?vek strany do mesta prichadzate, priamo v jeho strede a bdie nad centrom mesta. Doslova bdie, preto?e od 08:00 rana a? do 0:00 sa pod ve?kym pismenom, na naddimenzionalnej ve?koplo?nej digitalnej stene, lemujucej jeho piedestal, premietaju vizualne efekty roznych motivov. Raz su to holuby, inokedy akvarium, na jese? to boli padajuce listy stromov a ke? Dortmund zvi?azi v ligovom zapase vtedy U?ko blika vo farbach klubu na ?ierno-?lto.

Sedem poschodovy dom umenia a kreativity prezentuje umelecke diela 20. a 21. storo?ia, vyvija inovativne koncepty v oblasti kulturneho vzdelavania pre digitalnu eru, inicializuje partnerstva medzi umenim a vedou a kooperuje s aktermi kreativnych ekonomickych odvetvi. Ako centrum medzinarodneho formatu pre spolkovu krajinu Severne Porynie-Vestfalsko je partnerom pre regionalne a medzinarodne projekty a spolupracuje s porovnate?nymi interdisciplinarnymi in?tituciami. Dortmundske U je pojmom pre inovativnu pracu na rozhrani umenia, vyskumu, kreativity, kulturneho vzdelavania a hospodarstva. Je to miesto verejneho vyskumu, ziskavania vedomosti, miesto za?itkov a vymen nazorov tykajucich sa umenia, medii a kultury su?asnosti pre roznorode skupiny obyvate?stva a v?etky vekove skupiny.

Muzeum Ostwall , ktore vzniklo rozhodnutim mestskej rady v roku 1947, sa po svojej 60 ro?nej posobnosti z budovy, ktora sidlila na ulici Ostwall (pod?a toho aj jeho meno) pres?ahovalo do novej budovy U. V novom prostredi sleduje my?lienku vystavova? pod?a konceptu Muzeum ? Elektrare? . Stredobodom vystavneho konceptu je spolo?enska interakcia umenia so spolo?enskymi procesmi. Necely rok po pres?ahovani, v novembri 2011 pre?ilo muzeum no?nu moru, ke? prili? usilovna upratova?ka vy?istila na 800 000 eur ohodnotene dielo nemeckeho autora Martina Kippenbergera a tym ho celkom zni?ila. ^[8]

Zbierka muzea bola v za?iatkoch zamerana vyhradne na diela Entartete Kunst (Zvrhle umenie), ktore boli v ?asoch nacistickeho Nemecka zakazane. ?as?ami zbierky su diela autorov okolo dra??anskeho hnutia Die Brucke (Most). ?alej je pracami umelcov ako Franz Marc , August Macke , Visilij Kandinsky a Alexej von Jawlenskij stvarnena tvorba umelcov Blauer Reiter (Modry jazdec). Muzeum vlastni 26 grafik Pabla Picassa z 1940tich a 1950tich rokov. Jednotlivymi dielami su zastupeny umelci Otto Dix , Paul Klee , Oskar Kokoschka , Oskar Schlemmer , Alberto Giacometti , Lyonel Feininger , Joan Miro , Marc Chagall a Salvador Dali .

Za?iatkom 1990 rokov muzeum odkupilo zbierku viac ako 1000 prac od Marcela Duchampa a? po Josepha Beuysa , od Gunthera Ueckera po Jeana Tinguelyho , ktore v su?asnosti tvoria ?a?isko vystav informalneho umenia , skupiny ZERO a umeleckeho smeru Fluxus . Rozmiestnenie diel vedie od umeleckych smerov noveau realisme , informalneho maliarstva a diela z okolia skupiny ZERO a? po klasicku modernu, chronologicky ako poh?ad spa? na umelecke smery 20. storo?ia. Vrchnej?ie poschodie slu?i pre prezentacie rozsiahlej?ich komplexov diel jednotlivych umelky? a umelcov. V ?om nadvazuju na Fluxus diela Wolfa Vostella , Dietera Rotha a Josepha Beuysa. Su?asny umelci ako Anna a Bernhardt Blume , Martin Kippenberger , Tobias Zielony , Adrian Paci a Freya Hattenberger nadvazuju na aktualne spolo?enske otazky. V sklenom vyklenku s poh?adom ponad mesto muzeum nav?tevni?kam a nav?tevnikom v mesa?nom cykle ponuka audio in?talacie a zvukove umenie. Digitalne medialne stanice a mnohe kontextove displeje dop??aju umelecke diela fotomaterialom, textami, videami a rozhovormi o roznych aspektoch ich vzniku. Interaktivny archiv obrazkov umo??uje nav?tevnikom prinies? do muzea vlastne obrazky a tym tvori? dialog s vystavenymi dielami. Bezplatna audiopriru?ka informuje o roznych umeleckych smeroch a ponuka ?ivotopis vybranych umelky? a umelcov. Deti maju mo?nos? “preskuma?” muzeum na vlastnu pas?, pomocou ?pecialneho kulturneho bali?ka.

V budove U sa okrem ineho na najvy??om poschodi nachadza re?tauracia, na prizemi kinosala pre 200 osob, premietajuca filmovu klasiku a viacere kreativne zdru?enia a spolky tu maju svoje sidlo a ponukaju pestru ?kalu umeleckych akcii.

Nemecka vystava bezpe?nosti prace DASA [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nemecka vystava bezpe?nosti prace DASA ( nem. Deutsche Arbeitsschutzausstellung ), je vystava na okraji mesta, le?iace na trati mestskej drahy S1 Dortmund ? Solingen, zastavka Dortmund-Dorstfeld-Sud/DASA. Muzeum v polhodinovom intervale ponuka od rana do ve?era program na rozli?ne temy o exponatoch. Na vystave je dovolene fotografova?, ale iba na sukromne u?ely. Na spodnom poschodi umiestnene sprava do ?ava okolo preskleneho vnutorneho dvora, sa vystava za?ina v miestnosti v ktorej je mo?ne si otestova? svoje reakcie, zrak, cit, sluch a podobne. Digitalne displeje v kratkosti ponuknu vyhodnotenie testu. Su vystavene knihtla?iarske dielne 16. a nasledujucich storo?i a na nich znazornene rozdiely medzi vtedaj?imi pracovnymi podmienkami, ich zmenami od takpovediac prvej knihy cez h?bkovu tla?, offset a? po dne?nu dobu internetu. ?a?iskom vystavy je poukazovanie na bezpe?nos? pri praci. Celou vystavou sprevadza prostrednictvom infra?erveneho senzora automaticky zvukovy sprievod. V ka?dej sekcii su body pri ktorych sa treba dotyka?, sku?a? ?o je ve?kou vyhodou pre mlad?ich nav?tevnikov, ktory su zvedavej?i a nadobudaju vedomosti nielen zrakom a sluchom ale aj hmatom a priamou interakciou. Svetelne panely na strope vedu popri kancelariach modernej doby a leteckej zakladne do fabrik 19. storo?ia, tka?ovni a fabrik, v ktorych bol stredobodom parou poha?any stroj. Odtia? vystava vedie do haly v ktorej su vystavene spekacie pece v originalnej ve?kosti, zavodny ?eriav, elektri?ka a rozne nakladne automobily s pristupnymi kabinami. Tato hala je chodbou spojena s riadiacim centrom elektrarne v originalnej ve?kosti. Hodnotu vystav zvy?uju aj pravidelne vedecke predna?ky.

Pivovarnicke muzeum [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pivovarnicke muzeum je v byvalej budove strojarne, ktora vznikla v roku 1912 pri expanzii dortmundskeho pivovaru Dortmunder Hansa. Zakazku na stavbu vtedy dostal architekt a in?inier Emil Moog, ktory si v rokoch 1926/27 urobil dobre meno v inom dortmundskom pivovare Union, svojou realizaciou vtedaj?ej najva??ej a najmodernej?ej priemyselnej stavby v Nemecku, skladom vo forme vy?kovej budovy tzv. Lagerkeller-Hochhaus (dne?ne Dortmundske U ? Centrum umenia a kreativity). Var?a a budova strojarne pivovaru Dortmunder Hansa tvoria dodnes posledne zachovane stavebne svedectvo o ve?kopriemyselnom pivovarnictve v Dortmunde z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Budova strojarne bola e?te donedavna (2013) v prevadzke, nakoniec to bolo miesto, kde sa ziskavala kyselina uhli?ita . V jej budove pracovali parne a chladiace stroje, ktore dla?dili cestu priemyselneho pivovarnictva. Bola tam aj energeticka centrala celeho pivovaru.

Pivovarnicke muzeum sprostredkuje dojmy po?inajuc dobou rozkvetu Dortmundu od 1950 rokov, podava spravu o dejinach po?etnych dortmundskych pivovarov a ozrejmuje proces varenia piva, predov?etkym priemyselneho pivovarnictva. Informuje o produkcii a konzume piva pred rokom 1950 ako aj o pivovarnictve v stredoveku. Prostrednictvom stop, ktore tato praca zanechala a prostrednictvom stavebnych uprav v obidvoch strojnych budovach, reliktami podstavcov strojov je na tomto autentickom mieste nav?tevik bezprostredne konfrontovany s dejinami piva.

?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto Dortmund reprezentuje futbalovy klub Borussia Dortmund s jeho ?tadionom Signal Iduna Park.

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Letecka doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dortmundske letisko Dortmund Airport 21 je stredne ve?ke, na europsku sie? napojene letisko , le?iace 13 km vychodne od centra mesta, v mestskej ?asti Dortmund-Wickede .

?elezni?na doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hlavna ?elezni?na stanica Dortmund Hauptbahnhof je tretim najva??im dopravnym uzlom Nemecka.

V aprili 2008 boli v Dortmunde dokon?ene ?al?ie ?asti podzemnej komunikacie U-Bahn, ktore v centre mesta nahradili dopravu na povrchu.

Lodna doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pristav Dortmund-Hafen je najva??i kanalovy pristav v Europe.

Ine druhy dopravy [ upravi? | upravi? zdroj ]

H-Bahn pri dortmundskej univerzite Universitat Dortmund je zavesena jednoko?ajka, ktora slu?i na prepravu ?tudentov medzi roznymi u?eb?ami a inymi ?kolskymi priestormi.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Dortmund

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Dortmund na nemeckej Wikipedii.

Poznamky [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Udaj Spolkoveho uradu pre kartografiu a geodeziu (po nemecky) . Mesto samo ako polohu v ?tatistickej ro?enke udava ako stredobod a tym aj v?eobecny referen?ny bod ?ap ve?e na zapadnej strane Kostola Sv. Reinoldiho nadmorsku vy?ku 85,42 metrov nad morom a koordinaty 51°30′58" s.?. a 7°28′6".
2. ↑ Mestski resp. obecni poslanci vykonavaju funciu bezplatne ako ved?aj?iu ?innos?. Maju iba narok na nahrady vo vy?ke cca 450 eur mesa?ne plus priplatky, ktore sa v obciach a mestach vypo?itavaju pod?a roznych kriterii. V niektorych zastupite?stvach sa z takejto ?estnej funkcie da vy?i?.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]