O inych vyznamoch vyrazu Domobrana pozri Domobrana (rozli?ovacia stranka) .

Domobrana alebo milicia ^[2] je druh pozemnych sil , ktory sa vytvara v ?ase brannej pohotovosti (resp. jej organiza?ne prvky su vytvorene u? v ?ase mieru a v ?ase brannej pohotovosti sa aktivizuju) za u?elom vykonu ?irokej ?kaly ?innosti na teritoriu spravidla mimo priestoru ?innosti po?nych sil . ^[3]

Ulohy domobrany mo?no rozdeli? do troch zakladnych oblasti:

• zabezpe?enie komunika?nej zony, tzn. zabezpe?enie presunov vojsk,
• plnenie uloh v priestore tyla, stra?enie a obrana dole?itych priestorov a (vojenskych i civilnych) objektov, mobilizacia, dop??anie a vycvik zaloh s dorazom na tylove, technicke, zdravotnicke, ?enijne a i. zabezpe?enie,
• vedenie bojovej ?innosti v spolupraci s po?nym vojskom i samostatne pri likvidacii vysadkov alebo diverznych skupin, pri prieskume, prehradzovani smerov, izolacii priestoru, ochrane a obrane objektov ap. ^[4]

Domobrana v su?innosti s  policiou ochra?uje verejny poriadok na teritoriu ?tatu, podie?a sa na evakuacii civilistov a spolo?ne s  civilnou ochranou vykonava zachranne a vyslobodzovacie prace. ^{[3] [4]}

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

V  starogreckych mestskych ?tatoch a v  starovekom Rime bola vojenska povinnos? zakladnym ob?ianskym pravom a?povinnos?ou ka?deho ob?ana a? do vzniku ?oldnierskych vojsk. V Grecku to bola prakticky povinnos? a? do 5. storo?ia pred Kr. (grecke ?taty na Sicilii , v materskom Grecku a? do obdobia vlady Alexandra Macedonskeho). V starovekom Rime vytvoril ?oldnierske vojsko z rimskych ob?anov a? Gaius Marius v poslednych rokoch 2. storo?ia pred Kr. (asi 104 pred Kr.), tak?e ostatni ob?ania u? tuto povinnos? nemali. ^{[ chyba zdroj ]}

V obdobi raneho stredoveku domobrana tvorila podstatnu, najma defenzivnu zlo?ku armad. ^{[ chyba zdroj ]}

?pecializacia a profesionalizacia vojska v?ak postupne bojovu hodnotu domobrany vyrazne zni?ila. K nasadeniu jednotiek domobrany na frontoch sa bojujuce strany uchy?ovali iba v kritickych situaciach. Napr. Spojene kra?ovstvo pripravovalo slabo vycvi?ene oddiely Home Guard pre pripadne vylodenie nacistov na britskej pevnine. V dosledku nedostato?neho vycviku a vyzbroje jednotiek domobrany, v?ak malo taketo nasadenie do bojov obvykle za nasledok ich ?a?ke straty. Napr. nasadenie vojsk sovietskej domobrany, resp. robotnickych milicii, po nacistickom vpade alebo pri obrane ve?kych miest ( Leningrad , Moskva , Stalingrad ), na nemeckej strane napr. jednotky Volkssturmu pri obrane Berlina . ^{[ chyba zdroj ]}

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]