Madrigal je druh svetskej vokalnej polyfonie (viachlasu) z obdobia renesancie a baroka.

Text madrigalu byva va??inou ?ubostny, alegoricky alebo satiricky. Po hudobnej stranke ?asto strieda polyfonnu techniku (viachlas) s homofonnou technikou (jednohlas). V skladbach mo?eme najs? tane?ne vsuvky i dohry. Napriek ?udovym prvkom madrigaly neinterpretovali ?udove vrstvy obyvate?stva, boli to skladby patriace intelektualnemu umeniu feudalnych dvorov.

Madrigal je liricka, hudobna skladba, vo va??ine pre 3-6 hlasov. Vznikla v taliansku a roz?irila sa v obdobi renezancie a baroka. Povod slova je dodnes predmetom diskusii: jedna hypoteza hovori o etymologickom povode latinskeho slova: mandria-mandrialis, tzn. ?udovy alebo pastiersky; matrix-matricalis - mater?ina - nare?ie; "alla buona" - prosto - podomacky; nare?oveho "mandra gal" - pastiersky spev; ?panielskeho: "mandrugada" - spev za usvitu; z latinskeho: "materialis" - (?o je opakom: "spiritualis") tzn. materialne a hrube veci. Toto bude charakteristika madrigalu 14. storo?ia. Originalna forma madrigalu, pou?ivana v 14. st. pozostavala z nerovnomerneho po?tu riadkov, ktore sa skladali so 6. a? 14. slabik. Text bol va??inou hodnotnej?i. Autori umne umiest?ovali slova do riadkov a rimov aby vysledok bol zvukovo zaujimavy.

Text je nedokon?eny...