Dejiny po?nohospodarstva
su pribli?ne take dlhe ako dejiny ?udstva. Obrabanie pody sa vyvijalo nezavisle v roznych zemepisnych oblastiach v zavislosti od klimatickych a miestnych podmienok.
kamenny kosak na zber urody pochadzajuci z roku 3000 pred Kr., muzeum Field Museum of Natural History, USA
Rane za?iatky po?nohospodarstva
pripadaju do ?ias, ke? ?lovek - lovec za?al
chova?
v zajati mla?ata
zvierat
, ktore lovil pre maso a ko?u?iny. Takto si ?udia zabezpe?ili zasoby masa pre obdobia slabych ulovkov a neskor za?al vyu?iva? aj ine produkty pri zachovani ?ivota zvierat ako mlieko, vajcia, perie, pracovnu silu a pod. Tento sposob ?ivota umo??oval usadi? sa na jednom mieste na dlh?iu dobu. ?lovek za?al kl?ova? les a vytvara? prve obrabane polia, na ktorych pestoval vybrane
rastliny
s ur?itymi vlastnos?ami. Boli to preva?ne dive formy
trav
s ve?kymi semenami - predchodcovia
obilnin
. Takto si zabezpe?oval vy?ivu aj rastlinnou potravou a krmivo pre chovane zvierata.
Najstar?ie dokazy tejto skuto?nosti pochadzaju z rokov 9500 - 8000 pred Kr. z
Mezopotamie
. V tom ?ase bola bohato osidlena rastlinstvom. Prevahu v pestovani mala
p?enica
. Okolo roku 7000 pred Kr. bolo dolo?ene siatie plodin a zber urody v Egypte a o 1000 rokov neskor bolo obrabanie pody roz?irene pozd?? brehov rieky Nil. Pribli?ne v tom ?ase sa po?nohosp. vyvijalo aj na ?alekom vychode s rozdielom hlavnej pestovanej plodiny, ktorou bola
ry?a
. Od roku 5000 pred Kr. sa vyvijalo jadro agrotechnickych postupov, intenzivne po?nohospodarske vyu?ivanie
krajiny
, cie?avedome umele zavla?ovanie poli a vyu?ivanie ?pecializovanej pracovnej sily.
V praveku (8 tis. a? 6 - 4 tis. rokov pred Kr.) sa postupne objavuje vyu?ivanie dreveneho radla na oranie poli, kamenny kosak na zber urody obilnin. V suvislosti s intenzivnej?im hospodarenim a zvy?ovanim urod sa zdokona?ovali zasobniky na uskladnenie obilia a drvidla obilnych z?n na vyrobu prvej
muky
. Tato muka sa v?ak nepodobala dne?nej hladkomletej muke, ale skor nahrubo drvenemu zrnu.
Starovek sa vymedzuje ?asovo do 3000 pred Kr. a? 500 rokov po Kr., geograficky do oblasti
Stredomoria
a susediaceho uzemia,
?inu
,
Indiu
a
Blizky vychod
.
V staroveku sa za?atim vyu?ivania
bronzu
a hlavne
?eleza
vyrazne zdokona?ovalo naradie vyu?ivane v po?nohospodarstve. Objavuju sa prve motyky a kosaky. Pred rozsiahlej?im roz?irenim ?eleza sa stale vyu?ivali aj kamenne kosaky. Vynajdenim podkovy sa za?inaju prve pokusy podkuvania koni. 3000 rokov pred Kr. bolo vynajdene koleso, zdokona?uje sa konsky postroj a tym aj cely sposob prepravy. 1000 r. pred Kr. sa za?ali drevene lopaty obija? plechom, neskor boli pou?ivane celo?elezne.
V staroveku prebieha urbanisticka revolucia, vznikaju ve?ke mesta, s ?im je spojeny vznik
sypok
, ve?kych
stajni
a zasobnic po?nohospodarskej produkcie. Zdokona?uje sa spracovavanie po?nohospodarskych produktov, uplat?uje sa su?enie, pe?enie, varenie, udenie a kvasenie. Dokonca sa objavuje prva vyroba vina. Za?ina sa uplat?ovanie individualneho vlastnictva
pody
.
Rozmach sa zaznamenava aj v technickych po?nohospodarskych stavbach, ako zavla?ovacie kanaly v Mezopotamii, regula?ne prace na rieke v ?ine a Rimanske
akvadukty
, ktore mali
gravita?ny
rozvod vody.
?al?im vyznamnym pokrokom v staroveku bolo vynajdenie vodneho kolesa. 600 r. pred Kr. bolo vyvinute ?erpacie koleso na pre?erpavanie vody. Tento vyvoj umo?nil zavedenie pou?ivania rota?nych
mlynov
obilia. 500 r. pred Kr. boli prvykrat pou?ite no?nice na strihanie
oviec
. V krajinach kulturneho vychodu sa 200 r. pred Kr. bol vyvinuty prvy ?a?ky ?elezny
pluh
.
pole p?enice na za?iatku dozrievania
Stredovek
(r. 500 ? 1500) je obdobie v?eobecnej stagnacie vedy, hlavne v oblasti
biologie
. Nastupom
feudalizmu
rastie moc cirkvi, ktora potla?a akeko?vek nazory odporujuce cirkevnym autoritam.
V 6. storo?i bol v zapadnej
Europe
inovovany ?elezny pluh s krajadlom, radlicou a odhr?ovadlom na obracanie pody pri orani, ako zakladnom spracovani pody. Pribudli ?al?ie naradia ako
brany
, kosa, cepy a vidly.
?ivo?i?na vyroba
bola v strednej a zapadnej Europe zatia? na ve?mi nizkom stupni vyvoja.
O?ipane
sa vo?ne pasli v bukovych lesoch. A? neskor sa za?ali chova? v chlievoch a k?mi? odpadkami z kuchyne. Hlavnou zaprahovou silou bol vol.
Na druhej strane v tomto obdobi Arabi u? poznali pojem
plemena
, v chovoch praktikovali
?istokrvnu plemenitbu
a dokonca primitivne
umele oplod?ovanie
koni. V 9. storo?i za?ali Arabi
destilova?
alkohol
. Do Europy od nich prenika vodne koleso.
Za?ina sa vyu?iva? vodna energia na pohon
mlynov
. Z ?iny prenika do Europy dokonalej?i postroj s hydraulickym reme?om. V 10. storo?i prenikol do Europy aj
chme?
, ?im sa podnietila vyroba
piva
. Za?al sa pohon mlynov aj na veterne kolesa. Vynajdenim striedania plodin sa zvy?ila po?nohospodarska vykonnos?.
Po?nohospodarsky kalendar. Rukopis Pietro Crescenzi, 1306 (prepis z 15. storo?ia)
V 12. storo?i typicky feudalny ve?kostatok vy?adoval 350 – 800 ha ornej pody a rovnake mno?stvo inych predpisanych druhov pod ako mo?iarov, lesov a pastvin. Majitelia ve?kostatkov mali ??achticky titul. Samotny ve?kostatok bola samostatna komunita, na ?ele ??achtic, ?asto mal titul lord, vlastnil jednu alebo viac dedin, ktorych obyvatelia - ro?nici pracovali na poliach ve?kostatku. Su?as?ou ve?kostatku bol kostol a ?asto aj
fara
.
Farar
vlastnil podu mimo feudalneho ve?kostatku, ktoru obrabal sam alebo na nej pracovali ro?nici z dedin. Ro?nici zabezpe?ovali urodu plodin a dostatok masa pre lorda a kra?ovsku armadu a platili dane. Re?im obrabania pody bol prisne predpisany, orna poda bola rozdelena na tri ?asti. Jedna bola na jese? obsiata
p?enicou
alebo
ra?ou
, druha na jar
ja?me?om
, ra?ou,
fazu?ou
alebo
hrachom
a tretia ?as? le?ala ?adom, teda nebola obrabana. Polia sa obrabali volmi a v ?ase zberu urody sa v?etci, teda aj ?eny a deti, zapajali do prac na poli. Po zbere urody sa na polia vypu??ali
hospodarske zvierata
. Ro?nici mohli tri dni v ty?dni pracova? na vlastnej pode, ak nejaku vlastnili.
Okolo roku 1300 sa za?al va??i rozvoj chovu oviec na produkcie vlny. Rozvoj
textilneho priemyslu
vyrazne pozitivne ovplyvnil rentabilitu produkcie
ov?ej vlny
. V tom ?ase sa v okoli stredovekych miest za?alo rozvija? pestovanie
zeleniny
a produkovanie dennych produktov hospodarskych zvierat ako
mlieko
a
vajcia
.
Nezavislos? feudalnych ve?kostatkov ovplyvnili vojny v 14. a 15. stor. a roz?irenie
morovej
epidemie
. Va??ina dedin bola vyhubena, orna poda s vynimkou najlep?ich pestovate?skych oblasti ostavala neobrobena a opustena.
Po roku 1492 nastali ve?ke globalne zmeny oblasti pestovania plodin.
Kukurica
a
zemiaky
boli dovezene do Europy a
p?enica
do
Ameriky
.
V 16. storo?i
sa postupne opravuju vedecke nazory, ktore boli dovtedy preberane zo
staroveku
. Stupala europska populacia, ?o sposobilo opatovne o?ivenie po?nohospodarstva. Nove
ekonomicke
teorie sa zavadzali aj do po?nohospodarstva, ?im pozitivne ovplyv?ovali aj produkciu.
V tomto obdobi prebiehala rozsiahla
kolonizacia
sveta, kolonizovali sa nove oblasti, ktore boli charakteristicke ?pecifickymi podmienkami aj po?nohospodarskou vyrobou. Pestovali sa nove plodiny ako
tabak
,
bavlna
,
cukrova trstina
, a
?ajovnik
. Kolonie museli produkova? ove?a viac ako len pre potreby koloniza?nej krajiny, ale aj na obchodovanie. ?asto sa v po?nohospodarstve vyu?ivali
otroci
ako zdroj lacnej pracovnej sily
V 17. storo?i
vedecka revolucia
podnietila experimentovanie aj v oblasti po?nohospodarstva. Zlep?ovanie pestovate?skych technologii viedlo k zvy?ovaniu priemernych urod. Za?ina sa
siatie
do riadkov. V zootechnickej praxi boli vyvinute nove
plemena
hovadzieho dobytka a oviec. Napredovanie biologickych vied ovplyv?ovalo aj po?nohospodarstvo. Zlep?uju sa teoreticke vedomosti po?nohospodarov. V roku 1628 bol napr. spravne popisany krvny obeh.
V roku 1606 bola vynajdena vyroba
?okolady
, v roku 1636 bola vyvinuta mechanicka
mla?a?ka
, ktora prispieva k zni?ovaniu zberovych strat pri ru?nom mlateni. Od roku 1647 sa pou?iva hydraulicky lis na ziskavanie ?tiav z plodov ovocia. Od roku 1660 za?inaju v Anglicku majitelia ve?kych ploch po?nohospodarskej pody dava? svoje majetky do prenajmu malym nezavislym farmarom.
Na za?iatku 18. storo?ia su v?aka dokladnej selekcii (vyber) kultivarov urody hlavnych po?nohospodarskych plodin nieko?konasobne vy??ie oproti dosahovanym urodam v stredoveku. Koncom 18 storo?ia za?inaju experimenty
hybridizacie
rastlin, ?o znamenalo ve?ky pokrok v
??achtite?skych
za?iatkoch. Pravidla striedania plodin, vratanie striedanie strukovin (bobovitych rastlin) a obilnin boli viac zau?ivane.
Priemyselna revolucia
ovplyvnila pozitivnym smerom aj po?nohospodarstvo. Chov
hospodarskych zvierat
sa stava samostatnym odvetvim po?nohospodarstva, uplat?uje sa zamerna selekcia hospodarskych zvierat.
Karl Linne
zostavil binomicku nomenklaturu (rod-druh), ktora sa stala zakladom dne?nej
systematiky
?ivych organizmov.
V 18 storo?i stupa ohradzovanie pozemkov. Vlastnici pody vedeli presnej?ie lokalizova? svoje polia a pastviny predtym zvy?ajne vyu?ivane spolo?ne.
S rapidnym rastom mechanizacie na konci 19. a na za?iatku 20. storo?ia, konkretne s rozvojom
traktorov
, mohli by? ulohy farmarov splnene rychlej?ie, ako kedyko?vek predtym. Tieto pokroky, spojene s rychlo sa rozvijajucim vyskumom v oblasti inovacie v po?nohospodarstve, viedli najma k rozvoju modernych fariem v USA, Argentine, Izraeli, Nemecku, ktore boli charakteristicke tym, ?e produkovali ve?ke mno?stva vysoko kvalitnych po?nohospodarskych produktov. Rozvoj ?eleznic, dia?nic, a zvy?ene pou?ivanie kontajnerovych lodi a pou?ivanie zariadeni na chladenie v rozvojovych krajinach, boli zakladom pre rozvoj mechanizovaneho po?nohospodarstva, ktore dovo?oval aby sa prevoz tovarov mohol uskuto?ni? aj na ve?ke vzdialenosti. Kym
umele hnojiva
a
pesticidy
existovali u? v 19. storo?i, ich pou?ivanie narastlo hlavne na za?iatku 20. storo?ia. V roku 1960, zelena revolucia znamenala, ?e zapadne praktiky v pou?ivani umelych hnojiv a pesticidov sa preniesli takmer do celeho sveta, ale s roznym uspechom.