Dejiny Japonska
su dejinami ostrovneho naroda, ktory za?il dlhe obdobia dobrovo?nej izolacie od okoliteho sveta aj obdobie radikalnych zmien a preberania cudzich vzorov.
Archeologicke vyskumy nazna?uju, ?e prvi ?udia pri?li na
Japonske ostrovy
okolo 30 000 pred Kr. Pri?li cez
pevninske mosty
, ktore po?as
?adovych dob
spajali
Hokkaido
s azijskym kontinentom a najma z
Korejskeho polostrova
. Existuju v?ak aj dokazy, ktore potvrdzuju, ?e niektori obyvatelia pri?li po mori z juhovychodnej Azie po?as migracie smerom k
Tichemu oceanu
.
Obdobie D?omon (14 500 pred Kr. ? 900 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Keramika z obdobia D?omon (10 000-8 000 pred Kr.)
Tokijske narodne muzeum
,
Japonsko
.
Z migrantov, ktori pri?li ju?nou cestou sa vyvinula
d?omonska kultura
. V tomto obdobi ma pre celu kulturnu historiu Japonska mimoriadny vyznam zrod
keramiky
. To z japonskej keramiky robi najstar?iu keramiku sveta.
Obdobie Jajoi (900 pred Kr. ? 300 po Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Za?iatkom prveho tisicro?ia pred Kr. za?ala d?omonsku kulturu nahraza? nova kultura zvana Jajoi (
jajoska kultura
), pod?a lokality Jajoi v dne?nom
tokijskom
obvode Bunkjo, kde boli vykopane prve keramicke nadoby pre ?u charakteristicke. Jajoiska kultura vznikla v obdobi, ke? do Japonska pri?lo mno?stvo imigrantov z
Korei
, ktori so sebou priniesli pestovanie
ry?e
a technologiu spracovania kovov. S jej prichodom Japonsko vstupilo do
?eleznej doby
. V tomto obdobi sa postupne zvy?oval po?et obyvate?ov a spolo?nos? sa stala komplexnej?ou, tkali platno, ?ili v trvalych ro?nickych dedinach, stavali budovy z dreva a kame?a, ziskavali majetok prostrednictvom vlastnictva pody a usklad?ovania
obilia
a vytvorili zrete?ne spolo?enske triedy. Jajoiske obdobie trvalo pribli?ne 600 rokov, a? do konca 3. storo?ia na?ho letopo?tu.
?elezna prilba a brnenie s bronzovou dekoraciou z 5. storo?ia.
Tokijske narodne muzeum
.
Veda e?te stale nedospela k definitivnemu nazoru a k jednozna?nej odpovedi na otazku, kedy Japonci vytvorili jednotny
?tat
a sformovali narod. Predpoklada sa, ?e sa tak stalo medzi 4. a 6. storo?im po Kristovi. V tom pripade sa toto obdobie kryje s obdobim
kofunskej kultury
, ktora vystriedala jajosku kulturu a trvala od konca 3. storo?ia do konca 7. storo?ia. Kofunska kultura sa vyzna?ovala stavbou ve?kych sypanych mohyl (
kofunov
) slu?iacich ako pohrebiska vladnucej elity. Toto obdobie bolo svedkom nastupu
budhizmu
a
?inskeho pisma
z azijskeho kontinentu a svedkom vzostupu rodu
Jamato
, mocnej dynastie, ktora sa koncentrovala v regione
Asuka
. Pod?a ?inskeho modelu vytvorili centralnu spravu a ri?sku sustavu sudov (?tatne zriadenie
Ritsurijo
) a spolo?nos? bola organizovana pod?a zamestnani ? farmari, rybari, tka?i, hrn?iari, remeselnici, zbrojari a ritualni ?pecialisti. Hoci v tomto obdobi u? v Japonsku bolo zname ?inske pismo, jeho pou?ivanie bolo obmedzene na obchodne styky s Koreou a
?inou
. Jedinymi pisomnymi informaciami o ?ivote v Japonsku v tomto obdobi su ?inske pramene.
Japonci za?ali pisa? svoje dejiny a? v poslednom storo?i kofunskeho obdobia, nazyvanom aj obdobie Asuka, pod?a vtedaj?ieho hlavneho mesta, kedy prevzali ?inske znakove pismo a prisposobili ho svojmu jazyku. V pisanej historii je prva zmienka o Japonsku znama z roku
57
, kedy bolo prvykrat spomenute v ?inskych zaznamoch ako narod ?Wa“ (po ?insky ?Wo“) alebo ?trpaslik“. Japonska kronika opisuje legendarnej?ie dejiny Japonska, pod?a ktorych ?udia Japonska maju povod v samotnych bohoch.
Koncom 6. storo?ia dynastia Jamata definitivne stratila moc (?o na dlhy ?as znamenalo aj koniec jednotneho Japonska) a vlady sa zmocnili progresivnej?ie rodiny orientovane na
budhizmus
. V celku mo?no toto obdobie pova?ova? za za?iatok su?asnej japonskej kultury.
Obdobie Asuka sa pova?uje za prechodne obdobie medzi predhistorickym a novodobym Japonskom.
Japonsko vy?lo z obdobia Kofun, ako krajina, ktora navonok posobila ako jednotny ?tatny celok, ale v skuto?nosti bola zmietana vnutornymi bojmi jednotlivych mocnych rodov o nadvladu a vplyv v krajine. Autorita cisara v tomto obdobi bola ve?mi slaba a jeho pozicia krehka, preto?e skuto?nu moc v krajine mali predstavitelia mocnych knie?acich rodov zdru?ujucich sa okolo cisarskeho dvora, ktory medzi sebou bojovali o rozhodujuci vplyv v krajine. Jednym z najmocnej?ich rodov bol rod Saga, ktory dr?al taku ve?ku moc, ?e dokonca pod?a ?ubovole dosadzoval a odvolaval niektorych cisarov. V priebehu 6. storo?ia do Japonska prenika budhizmus a nadvazuju sa obchodne a diplomaticke kontakty s ?inou a Koreou, prostrednictvom ktorych prenika do Japonska aj ?inske filozoficke a politicke myslenie - predov?etkym Konfucianizmus. Zakladnou politickou my?lienkou konfucianizmu je predstava, ?e hierarchicky usporiadana spolo?nos? s presne vymedzenou de?bou moci a s dominantnym postavenim panovnika vo v?etkych sferach ?ivota krajiny, je najlep?ou formou vlady. V druhej polovici 6. storo?ia vznika v ?ine po chaotickom obdobi striedania vlad severnych a ju?nych dynastii vlada dynastie Suej, ktora bola ?oskoro nahradena ove?a uspe?nej?ou a dlh?ie trvajucou
dynastiou Tchang
. V oboch pripadoch bola ?tatna moc v ?ine koncentrovana v rukach cisara a jeho dvorskeho aparatu. Japonsko, naproti tomu vystupovalo pri vtedaj?om porovnani s ?inou ako krajina bez silneho centralneho zriadenia, zmysluplnej a ?ivotaschopnej administrativnej ?truktury a s neohrabanymi zvykmi. V priebehu 6. storo?ia sa sformovala na cisarskom dvore silna reformam naklonena a ?inskym konfucianizmom in?pirovana skupina dvoranov, ktory chceli zreformova? spravu a administrativu krajiny pod?a ?inskeho vzoru. Snaha o reformu spravy krajiny ziskala ve?ku podporu najma po nastupe cisara ?otoku. On a jeho nasledovnici vytvorili efektivny ?tatny system, na ?ele ktoreho bola postava cisara. Reformy spravneho systemu krajiny uskuto?nene v tomto obdobi, predov?etkym
Reforma Taika
z roku 645 a kodex Taiho z roku 701 vytvorili zaklady noveho politickeho usporiadania v krajine, ktore bolo v nasledujucom obdobi Nara plne vyu?ite.
Zalo?enie hlavneho mesta
Heid?o-kjo
(dne?na Nara) znamena za?iatok obdobia Nara, ktore mo?eme charakterizova? postupnym vyzrievanim spolo?enskeho zriadenia
Ritsurijo
in?pirovaneho
?i?anmi
a aktivnym prijimanim ostatnych vydobytkov ?inskej kultury a technologii. Obdobie Nara sa stalo aj svedkom rozkvetu v?etkych druhov umeni. Osobita kultura a kulturne prejavy tohto obdobia vo?li do dejin pod spolo?nym nazvom kultura
Tempijo
. Boli zostavene prve diela japonskej literatury - Japonske historicke kroniky,
Kod?iki
a
Nihon ?oki
a taktie? prva z ve?kych zbierok japonskej poezie ?
Manjo?u
. Budhizmus dosiahol oficialne uznanie ako nove ?tatne nabo?enstvo a budhisticke chramy sa stavali po celom Japonsku v snahe podoprie? autoritu centralizovaneho ?tatu a cisara. V neskor?om obdobi v snahe, aby sa zabranilo ?oraz va??iemu narastaniu politickeho vplyvu budhistickych kla?torov, ktorym ve?korysymi darmi zo strany cisara a ??achty vzrastla hospodarska a politicka moc nato?ko, ?e si vydr?iavali vlastne vojska a za?ali superi? s cisarskym dvorom, cisar prelo?il hlavne mesto roku
794
do
Nagaoky
a o 10 rokov neskor
11. novembra
794
do Heian-Kyo (dne?ne
Kjoto
).
Obdobie Heian sa za?ina prelo?enim hlavneho mesta cisarstva do Heian-Kjo (
794
). Boli to ?asy ohromnej tvorivosti v
literature
(
Gend?i monogatari
? Pribeh o Gend?im,
Kokin?u
), nabo?enstve (prekvital budhizmus sekta Tendai, ?ingon) a umeni (?tyl v architekture a uprave zahrad, vo zvitkovych ma?bach a budhistickom socharstve). ?inske literarne umenie a
konfucionizmus
nestracali svoj vplyv, ale japonsky jazyk nachadzal omnoho jednoduch?ie vyjadrovanie v proze a ver?i rozvojom slabi?neho pisma
kana
. V Japonsku taktie? vznika zenove umenie ?ajoveho obradu a aran?ovania kvetin (
Ikebana
).
V tomto obdobi sice vladol mier a bezpe?nos?, ale politicka situacia sa vyhrocovala. Pri?inou bola pretrvavajuca decentralizacia Japonska. Jednotlive provincie mali zna?ny stupe? autonomie a tento stav sa nezlep?il ani nahradzanim regionalnych vodcov menovanymi guvernermi. Skuto?na moc sa preniesla z cisara na na?elnikov klanov, ktori mali vlastnych sluhov a vojensku dru?inu, ktori im boli bezpodmiene?ne oddani. V priebehu obdobia Heian stratili cisari aj posledny zvy?ok kontroly nad krajinou a vladu prevzal klan
Fud?iwara
. Jednotlivi vodcovia klanov sidliaci v provinciach si v?ak aj na?alej narokovali pravo na ovladnutie celej krajiny. Zlom nastal v roku
1155
, kedy tron ostal bez nastupcu a do?lo k ob?ianskej vojne
Heid?i
, po ktorej definitivne ziskali rozhodujuci vplyv na dianie v krajine rodiny
Taira
a
Minamoto
, medzi ktorymi vypukli najprud?ie vzajomne boje o moc a vplyv v krajine. Na konci obdobia Heian, po ?al?ej ob?ianskej vojne, bola va??ina rodu Minamoto zavra?dena a rod Taira ziskal veduce postavenie. Prebrali najdole?itej?ie dvorne hodnosti, provin?ne funkcie ude?ovali svojim spojencom a roz?irovali dr?bu pody v snahe ovladnu? uplne cisarsky urad. V roku
1185
v
bitke pri Dannoury
bol rod Taira porazeny rodom Minamoto. Bitkou roku
1185
sa kon?i obdobie Heian.
Japonski
samuraji
nastupujuci na mongolsku lo? v
1281
.
Vi?azstvo Minamotov nad Tairami na konci 12. storo?ia znamenalo za?iatok noveho re?imu.
Joritomo Minamoto
ziskal titul
?oguna
, vojenskeho zmocnenca cisara a v
Kamakure
zalo?il svoj ?ogunat, alebo bakufu. Stal sa
diktatorom
, ktory vladol zo svojho tabora za pomoci rodiny a feudalnych zvazkov. ?ogun sa stal vyznamnou japonskou in?tituciou, aj ke? po Joritomovej smrti bola jeho rodina vyhnana a moc prevzal rod
Hod?o
. V 20. rokoch 14. storo?ia sa vojenski vazali, nespokojni s rodom Hod?o, zhroma?dili okolo cisara
Godaiga
. S podporou rodu
A?ikaga
bol Godaigo schopny zvrhnu? ?ogunat a v roku
1333
znovu zalo?i? to, ?o nazyval priamou cisarskou vladou.
Medzi najvyraznej?ie rysy tohto obdobia patri kult bojovnika alebo
samuraja
, ktory bol ceneny za svoju schopnos? vynimo?ne zaobchadza? s me?om, pre svoju vernos?, schopnos? zna?a? boles? a pripravenos? zabi? v pripade nutnosti aj sam seba. Japonsky me?, ktory bol vyrabany cechom majstrov, bol tak vynikajucej kvality, ?e sa stal predmetom mystickeho kultu.
V tomto obdobi mo?eme sledova? aj nastup Zen Budhizmu a vznikanie novych ob?ubenych budhistickych sekt.
Skupina cudzincov z Portugalska,
17. storo?ie
,
Japonsko
.
Za?iatkom obdobia Muroma?i je zni?enie ?ogunatu Kamakura silami
A?ikagu Takaud?iho
, ktory pre?iel na stranu cisara a zvrhol rodinu Hod?o. Postupne sa obratil aj proti cisarovi a podporil nastupnictvo jedneho z princov. Cisar utiekol na juh a postavil sa na odpor. Tymto sa cisarstvo rozdelilo na Severny a Ju?ny dvor, ktore medzi sebou superili a? do r.
1392
.
?ogunat
nebol schopny dr?a? na uzde ambicie mocnych guvernerov provincii (
Daimjov
), postupne sa rozpadol na mno?stvo malych, proti sebe bojujucich ?tatov, a uplne sa zrutil po
vojne Onin
v roku
1467
. Po tejto vojne nasledovalo storo?ie ob?ianskych nepokojov zname ako
obdobie Sengoku
(
1467
?
1568
).
V roku 1543 pristali v Japonsku prvi Europania ? portugalski moreplavci, ktori pri?li na ?inskych lodiach, vratane jezuitskeho misionara svateho
Franti?ka Xaverskeho
a obchodnikov, ktori premenili
Nagasaki
z rybarskej dediny na prekvitajuci pristav. V priebehu nieko?kych desa?ro?i sa tu podarilo roz?iri?
kres?anstvo
.
Obdobie Azu?i-Momojama (1568 ? 1600)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Obdobie Azu?i-Momojama je definovane vzostupom troch po sebe nasledujucich hegemonov:
Nobunagu Odu
,
Tojotomiho Hidejo?iho
a
Tokugawu Iejasu
, ktore priniesli politicke zjednotenie Japonska po storo?i ob?ianskych vojen. Ve?ky bojovnik Oda Nobunaga obsadil v roku
1568
Kjoto
, ale bol nuteny bojova? zvy?ok ?ivota s nepriate?skymi armadami samurajov a vojenskym odporom budhistickych siekt. Ke? bol zabity, jeho zastupca Tojotomi Hidejo?i si postupne podma?oval jeden klan za druhym. Preto?e chcel odvrati? zaujem ??achty a
samurajov
od domacich problemov a upevni? svoje postavenie vykonanim uspe?nej vojenskej vypravy, viedol v roku
1592
invaziu do Korei, ktora bola v tej dobe ?inskym protektoratom. Japonci stratili prevahu na mori a ich vojska boli porazene. Po tejto katastrofe nepodnikli najbli??ich 300 rokov ?iadnu vypravu do cudziny.
Kamenne zaklady hlavnej ve?e
zamku Edo
.
Po smrti
Hidejo?iho
prevzal moc jeho najvyznamnej?i vazal
Tokugawa Iejasu
a v roku
1603
formalne zalo?il novy ?ogunat na hrade v Edo v
Tokiu
, ktore sa stalo novym japonskym hlavnym mestom a pomaly sa rozrastalo do obrovskych rozmerov. Tokugawsky ?ogunat pretrval 15 generacii, tzn. 264 rokov, a? do roku
1867
. Iejasu a jeho nasledovnici sa sna?ili udr?a? socialne triedy od seba oddelene hranicami svojho spolo?enskeho poslania a zakazovali prijimanie novych ?lenov do elitnych a privilegovanych skupin, ako napriklad medzi samurajov. Samotny Iejasu v zasade podporoval zahrani?ny obchod (hoci prenasledoval
kres?anov
), jeho nastupcovia v?ak presadzovali politiku narodnej izolacie, vratane zakazu ciest Japoncov za hranice a zakazu dovozu cudzich knih. Jedinou vynimkou z tohto izolacionizmu boli ur?ite obmedzene styky s
?inou
a Japonskom prostrednictvom pristavu v Nagasaki.
V roku
1853
prinutil pod hrozbou delostre?by americky komodor
Matthew Perry
japonsku vladu otvori? nieko?ko pristavov zahrani?nym lodiam. Tento incident zna?ne oslabil autoritu vlady a viedol k jej postupnemu padu. V tejto situacii hrozilo, ?e k moci sa dostanu ultrakonzervativni samuraji, va??ina spolo?nosti v?ak dala prednos? otvoreniu sa zapadnym ?vymo?enostiam“ a posledny ?ogunat v Japonsku sa zrutil.
Samuraji z klanu Satsuma po?as obdobia
Bo?inskej vojny
. Fotografia
Felice Beata
Meid?i i?in
(6. aprila 1868) bola seria reforiem japonskeho cisara
Meid?i
, ktore za?ali po roku
1868
meni? zastarane feudalne Japonsko v moderny ?tat. Najvidite?nej?im a najtrvalej?im vysledkom reforiem Meid?i bola centralizacia spravneho systemu. Presadenie cisarovej vlady bol nutnym a vyznamnym krokom smerom k centralizacii. ?ogunat bo zvrhnuty a bolo obnovene cisarstvo. Mlady cisar Meid?i sa pres?ahoval do Eda, ktore premenoval na
Tokio
(“hlavne vychodne mesto”) a za?al okam?ite rad reforiem. Medzi nimi ustanovenie
parlamentu
, snemu a najvy??ieho sudu, zavedenie verejneho systemu po?tovych slu?ieb, prijatie modernej jednotnej
meny
a otvorenie tokijskej
burzy
. Bolo zru?ene tradi?ne rozvrstvenie spolo?nosti, nastolena formalna rovnopravnos? pohlavi a v roku
1873
boli zru?ene v?etky re?trikcie proti
kres?anstvu
. Zarove? zo zapadu povolal odbornikov, ktori mali za ulohu vytvori?, ?i inovova? ?eleznice a priemysel, armadu, lo?stvo a architekturu.
V roku
1902
uzavrelo Japonsko vyznamne spojenectvo so
Spojenym kra?ovstvom
, ktore bolo e?te stale najva??ou imperialnou ve?mocou. V roku
1904
sa hadky s
Ruskom
o
Koreu
a
Mand?usko
vyostrili a Japonsko za?alo utok na rusku flotilu v pristave
Port Arthur
. Nasledne v?aka
Portsmouthskemu mieru
z roku
1905
ziskalo Japonsko ?as? ostrova
Sachalin
a rozhodujucu poziciu v Korei, ktora sa v roku
1910
stala japonskou koloniou.
Po?as
1. svetovej vojny
sa Japonsko postavilo na stranu spojencov.
23. augusta
1914
vyhlasilo Japonsko vojnu
Nemecku
. V roku
1918
bolo Japonsko prizvane na mierovu konferenciu do
Versailles
, kde mu bola uznana nadvlada nad nieko?kymi tichomorskymi ostrovmi, nemeckymi zaklad?ami v
?ine
a Japonsku bolo pridelene kreslo v rade
Spolo?nosti narodov
. Svojou skromnou u?as?ou v prvej svetovej vojne si Japonsko zvy?ilo medzinarodnu poziciu v
Azii
a
Tichomori
.
Po skon?eni
1. svetovej vojny
nebola politika Japonska u? taka agresivna, ale dosledky hospodarskej krizy a rychleho rastu obyvate?stva viedli k zmene postoja. ?oraz va??i vplyv mala vojenska moc, ?o malo za nasledok nastup
militarizmu
, no aj v ramci armady existovali rozdielne nazory. Ultranacionalisticke frakcie sa nieko?kokrat pokusili o zvrhnutie vlady a cisara
Hirohita
. Vojenski velitelia za?ali vyh?adava? mo?nosti nasilneho zva??enia uzemia v
Azii
, ?o im malo pomoc? vyrie?i? domace ekonomicke problemy. Cie?om ich utokov sa stala
?ina
. Svetove mocnosti po?adovali, aby Japonsko stiahlo svoje jednotky z ?iny a obnovili jej zvrchovanos?. Ako reakcia na tieto po?iadavky Japonsko vystupilo zo
Spolo?enstva narodov
, no aj na?alej pokra?ovalo vo vybojnej politike.
Japonska vojnova lo?
Jamato
, najva??ia vojnova lo? v historii,
1941
.
Ke? v roku
1939
vypukla vojna v
Europe
, japonska vlada nevedela ku komu sa ma prida?, aby sa dostala z problemov, ktore si vytvorila v ?ine. V roku
1940
Japonsko podpisalo trojstrannu dohodu s
Nemeckom
a
Talianskom
, od ?oho si s?ubovalo zabezpe?enie dostatku nerastnych surovin na vojnu s ?inou.
USA
sa postavili na stranu ?iny, vyhlasili krajine celkove obchodne
embargo
a zmrazili japonske finan?ne zdroje, na ?o Japonsko odpovedalo
utokom na Pearl Harbour
7. decembra
1941
. Tato udalos? bola za?iatkom vstupu
USA
do
druhej svetovej vojny
.
Bod zvratu v tichomorskej vojne pri?iel ve?mi skoro a to v
bitke o Midway
koncom maja a za?iatkom juna
1942
, kedy Japonsko stratilo ?tyri lietadlove lode a pri?lo o mno?stvo pilotov. Japonske namornictvo sa z tejto bitky u? nikdy nespamatalo.
V roku
1945
obsadili USA ostrov
Iwo
a
Okinava
. Namorne organy sa uchylili k samovra?ednym letom zvanym ?bo?sky vietor“ ?
kamikadze
? s neskusenymi pilotmi sa s lietadlami plnymi vybu?nin vrhali proti americkej armade, napriek tomu sa v?ak ostrov Okinava nepodarilo udr?a?.
Ameri?ania napokon 6. a
9. augusta
1945
zhodili na japonske mesta
Hiro?imu
a
Nagasaki
atomovu bombu
.
15. septembra
1945
Japonsko bezpodmiene?ne
kapitulovalo
.
Po pora?ke Japonska v II. svetovej vojne nasledovalo obdobie okupacie spojeneckymi silami, ale aj obdobie rozsiahlych demokratickych reforiem vratane novej Ustavy Japonska. Do 60. rokov sa japonske hospodarstvo v?aka novym technologiam zotavilo z vojnovych ?kod a dostalo sa na tretie miesto na svete, ?o do objemu produkcie. Krajina bola ?a?ko zasiahnuta ropnou krizou v 70. rokoch a nasledujucou celosvetovou recesiou, previedla v?ak zakladnu re?trukturalizaciu ekonomiky, obnovila svoje ?lenstvo v medzinarodnych organizaciach a od toho ?asu pokra?uje jej nepretr?ity hospodarsky rast, ktory premenil Japonsko na druhu najsilnej?iu svetovu ekonomiku.
Smr?ou cisara ?ovu (
Hirohita
) v r.
1989
a nastupom cisara
Akihita
na tron sa za?alo nove obdobie japonskej historie ?
Heisei
. Cisar
Akihito
30. aprila
2019
abdikoval a za?alo sa
Obdobie Reiwa
.