Databaza
(ine nazvy:
baza udajov, baza dat, datova baza
; zriedkavo:
databanka, banka dat, banka udajov
) je mno?ina ?trukturovanych dat alebo
informacii
ulo?enych v
po?ita?ovom systeme
, takym sposobom, ?e
po?ita?ovy program
alebo
?lovek
mo?e pou?i?
dopytovaci jazyk
(napr.
SQL
) na ziskavanie tychto informacii. Takto ziskane informacie mo?u by? pou?ite pri
rozhodovacom procese
. Po?ita?ovy program pou?ivany na spravu dat a tvorbu
dopytov
(queries) sa ozna?uje
SRBD
(System riadenia bazy dat). Vlastnos?ami a navrhom SRBD sa zaobera
informatika
.
Typicky
dopyt
odpoveda na otazky typu "Ko?ko parov topanok vyrobenych Ba?om sa predalo v marci v Bratislave a Ko?iciach?" Na to, aby databaza bola schopna zodpoveda? takuto otazku, je potrebne, aby mala informacie, ko?ko akych topanok sa predalo vratane
datumu
a miesta predaja. Termin
databaza
vznikol v prostredi vypo?tovej techniky. Hoci jeho vyznam sa roz?iril a mo?e ozna?ova? aj neelektronicke databazy, tento ?lanok sa zaobera po?ita?ovymi databazami. Kolekcie dat podobne databazam existovali u? pred
priemyselnou revoluciou
napriklad vo forme u?tovnickych zaznamov a knih a neskor
kartotek
.
Zakladnym konceptom databaza je kolekcia zaznamov, alebo ?iastkovych informacii. Typicky v ka?dej databaze existuje opis ?truktury dat a typu dat, ktore su v databaze: tento opis sa nazyva
logicka schema
. Tato schema popisuje objekty, ktore su v databaze a vz?ahy medzi nimi. Existuje viacero roznych sposobov tvorby schem t. j. modelovania databazovej ?truktury: tieto sa nazyvaju
databazovymi modelmi
(alebo modelmi dat). V su?asnosti je najviac pou?ivanym
rela?ny model
. Rela?ny model sa da vysvetli? tak, ?e kompletny suhrn dat je uchovavany v tabu?kach pozostavajucich z riadkov a st?pcov (presna definicia pou?iva matematicky pojem
relacie
). Tento model reprezentuje vz?ahy pou?itim tych istych hodnot vo viacerych tabu?kach. Ine modely, napriklad
hierarchicky model
alebo
sie?ovy model
pou?ivaju explicitnej?iu reprezentaciu vz?ahov.
Predchodcom databaz boli papierove
kartoteky
. Umo??ovali zara?ovanie novych polo?iek a usporiadanie dat pod?a roznych
kriterii
(
kategorii
). V?etky operacie robil ?lovek. Sprava takychto kartotek bola v mnohom podobna sprave dne?nych databaz.
Z h?adiska sposobu ukladania dat a vazieb medzi nimi mo?eme databazy rozdeli? do zakladnych typov:
Termin "data base" bol prvykrat pou?ity v novembri
1963
, ke? jedna z prvych softverovych spolo?nosti
System Development Corporation
(
SDC
,
Santa Monica
,
Kalifornia
,
USA
),
sponzorovala
sympozium
Development And Management Of a Computer-Centered Data Base
.
Database
je samostatne slovo, ktore bolo be?ne pou?ivane v
Europe
na za?iatku
70. rokov
a do konca desa?ro?ia sa pou?ivalo v hlavnych americkych novinach.
Prvy
system riadenia bazy udajov
bol vyvinuty v 60. rokoch. Priekopnikom na tomto poli bol
Charles Bachman
. Dovtedy bolo spracovavanie dat zalo?ene na
dierovacich kartach
a
magnetickych paskach
, tak?e seriove spracovavanie dat bola dominantna aktivita. V ramci konzorcia
CODASYL
bol vyvinuty sie?ovy model zalo?eny na Bachmanovych my?lienkach a takmer su?asne (ale pod?a v?etkeho nezavisle) bol pri systemovom vyvoji v NORTH AMERICAN ROCKWELL pou?ity
hierarchicky
model, neskor adoptovany spolo?nos?ou IBM ako zakladny kame? ich produktu
IMS
. Dve databazy si zaslu?ia spomenu?-
PICK
a
MUMPS
.
Rela?ny model bol navrhovany
E. F. CODD
-inom v 1970. Kritizoval existujuci model pre matuci abstraktny opis informacii. Napriek tomu ostal rela?ny model dlh?iu dobu len v akademickom prostredi. Produkty CODASYLu (IDMS) a produkty sie?ovych modelov (IMS) boli koncipovane ako ?iasto?ne in?inierske rie?enia. Prvy komer?ny produkt,
ORACLE
a
DB2
, sa objavil a? v roku 1980. Prvy uspe?ny databazovy produkt pre mikropo?ita?e bol
dBASE
pre
CP/M
a
PC-DOS/MS-DOS
opera?ne systemy.
Po?as 80-tych rokov bola aktivita vyskumu zamerana na distribuovane databazove systemy a databazove stroje, ale tieto vyvojove trendy mali iba maly efekt na trh. ?al?ia dole?ita teoreticka my?lienka bola
FUNCTIONAL DATA MODEL
, okrem ?pecializovanych aplikacii v genetike, molekulovej biologii a pri vy?etrovani zlo?inov, si ho svet v?ak nev?imol.
V 90. rokoch sa pozornos? upriamila na
objektovo orientovane databazy
. Tieto mali uspech v odvetviach, kde bolo nutne vlastni? komplexnej?ie data ako mohol rela?ny system jednoducho pokry?. Napriklad
priestorove databazy
, in?inierske data a mulitmedialne data. Niektore z tychto my?lienok boli prijate rela?nymi obchodnikmi, ktori za?lenili nove mo?nosti do ich produktov ako vysledok. V 90. rokoch bolo bada? aj roz?irovanie
open source
databaz ako
PostgreSQL
a
MySQL
.
V tre?om tisicro?i je
XML database
modernou oblas?ou pre inovaciu. XML databazy maju za cie? vymaza? tradi?ny rozdiel medzi dokumentmi a datami.
- Date, C. J.: an Introduction to DBS. New York, McGrawHill 1990
- Plesnik, J., Dupa?ova, J., Vlach, M. a kol.: Databazove systemy: cvi?eni. Praha, Vydavatelstvi ?VUT 2002
- Date, C. J.: A Guide to the SQL Standard, Third Edition
Addison-Wesley,
ISBN 0-201-50209-7
- Trimble J. H. Jr., A Visual Introduction to SQL, David Chappell, ISBN 0-471-61684-21
- Bernstein, P. A., Hadzilacos, V., Goodman, N.: Concurrency Control & Recovery in Database Systems, Addison-Wesley,
ISBN 0-201-10715-5
- Date, C. J.: Database, A Primer, Addison-Wesley
- Dutka, A. F., Hanson, H. H.: Fundamentals of Data Normalization, Addison-Wesley
- Fleming, C. C., von Halle, B.: Handbook of Relational Database Design, Addison-Wesley 1989,
ISBN 0-201-11434-8
, 605pp
- Date, C. J.: Introduction to Database Systems, Volume I, Addison-Wesley,
ISBN 0-201-14201-5
- Date, C. J.: Introduction to Database Systems, Volume II, Addison-Wesley
- Stonebraker M., Moore, D.: Object-Relational DBMSs: The Next Great Wave, Moran Kaufmann Publishers 1996,
ISBN 1-55860-397-2
, 216pp
- Stonebraker M., Brown P., Moore, D.: Object-Relational DBMSs, Second Edition, Moran Kaufmann Publishers 1998,
ISBN 1-55860-452-9
, 320pp
- Date, C. J.: Relational Database: Selected Writings, Addison-Wesley
- Date, C. J.: Relational Database Writings 1985-1989, Addison-Wesley,
ISBN 0-201-50881-8
- Cannan, S., Otten, G.: SQL - The Standard Handbook, McGraw-Hill,
ISBN 0-07-707664-8
- Groff, J. R., Weinberg, P. N.:Using SQL, Osborne McGraw-Hill