Prof.
PhDr.
Daniel Rapant
,
DrSc.
(*
17. april
1897
,
Holi?
,
Rakusko-Uhorsko
, dnes
Slovensko
? †
17. april
1988
,
Bratislava
,
?SSR
, dnes Slovensko) bol slovensky
historik
,
archivar
a
univerzitny pedagog
. Bol man?elom here?ky
Hany Meli?kovej
. Jeho vyznamny prinos spo?iva v uvedeni
pozitivistickej
metodologie do skumania slovenskych dejin ? a teda etablovani historie na Slovensku ako vedy (na rozdiel od vlastivedneho pristupu predchadzajucich generacii slovenskej inteligencie).
Maturoval v
Skalici
v roku
1917
. V rokoch
1918
?
1922
?tudoval historiu a slavistiku na
Filozofickej fakulte
Karlovej univerzity
v Prahe. Popritom v rokoch
1919
?
1921
absolvoval ?tatnu archivnu ?kolu v Prahe. V rokoch 1922 ? 1923 absolvoval ?tudijny pobyt na
Sorbonne
v Pari?i.
Roku
1924
nastupil do funkcie hlavneho ?upneho archivara v Bratislave.
1. jula
1928
sa stal prednostom Krajinskeho archivu, kde posobil a? do roku
1933
.
V tom istom roku sa stal docentom na
Filozofickej fakulte UK
. Od roku 1933 posobil ako mimoriadny profesor ?esko-slovenskych dejin na
Univerzite Komenskeho
v Bratislave. V roku
1940
sa stal riadnym profesorom v spomenutom odbore.
[1]
V rokoch 1938 ? 1939 predsedal ?esko-slovensko-ma?arskej komisii pre men?inove otazky. V rokoch
1944
? 1945 bol dekanom Filozofickej fakulty UK a roku
1945
rektorom UK.
[1]
V rokoch 1945 ? 1948 bol predsedom Historickeho odboru
Matice slovenskej
.
Inicioval vznik
Slovenskej historickej spolo?nosti
, ktorej prvym predsedom sa na jar
1946
sam stal.
V roku
1950
dostal od predstavite?ov vtedaj?ieho re?imu zakaz predna?a?. Kratky ?as pracoval v Univerzitnej kni?nici v Bratislave (1956 ? 1958), potom odi?iel do dochodku. V roku
1968
sa stal akademikom SAV. Slovensku historiografiu pozdvihol z vlastivednej polohy na vedecku urove?. Jeho dielo predstavuje 25 kni?nych a pramennych publikacii, ve?ke mno?stvo ?tudii a ?lankov. Viedol polemiku s
Vaclavom Chaloupeckym
o samostatnosti slovenskych dejin do roku 1918, ke? za spolo?ne ?esko-slovenske dejiny pova?oval iba dejiny ?echov a Slovakov po roku 1918. Venoval sa najma problematike
narodneho obrodenia
. Jeho hlavnym dielom v tejto oblasti bol 12-zvazkovy dokument, v ktorom su chronologicky usporiadane v?etky udalosti na Slovensku, suvisiace s revolu?nymi rokmi ?
Slovenske povstanie roku 1848 ? 1849
. V III. dieli, pozostavajucom z troch zvazkov, su uvedene citacie z
Hurbanovych
Rozpomienok, ve?mi hodnotna 16-stranova sprava kpt. Borika, ?alej po nemecky pisane vojenske hlasenia kpt. Bloudka, novinove ?lanky Bloudkovho sekretara, inak moravskeho novinara Mat?ja Mik?i?ka, vy?atky zo ?ivotopisu
Jona?a Zaborskeho
, ?al?ie spravy, hlasenia, verejne oznamy a pod. Pisal v?ak aj prace tykajuce sa inych historickych obdobi, najma ve?komoravskeho a stredovekeho. Ako prvy vedecky vyvratil nazor o neosidleni preva?nej ?asti uzemia Slovenska pred 13. storo?im (
O Stary Liptov
).
Jeho meno nesie
Cena Daniela Rapanta
.
- Asimilacia odrodilych Slovakov
(Mlade Slovensko ?. 3 ? 4/1921)
- Narod a dejiny
(1924)
- Narod a ?eskoslovenska otazka
(1925)
- K po?iatkom ma?arizacie. I. diel. Vyvoj re?ovej otazky v Uhorsku 1740 ? 1790.
(Sp. fil. fak. Bratislava 1927)
- Ma?arizacia, Trianion, revizia a demokracia
(Prudy 1930)
- Ma?aronstvo Bernolakovo
(Bratislava 1930)
- ?eskoslovenske dejiny. Problemy a metody
(1930)
- K po?iatkom ma?arizacie. II. diel. Prve zakony ma?ariza?ne 1790 ?1792.
(Bratislava 1931)
- O Stary Liptov
(1934)
- Slovenske povstanie v roku 1848 ? 1849, I/1-2?V/1-2
(1937, 1947, 1948, 1950, 1954, 1956, 1958, 1961, 1963, 1967, 1972)
- Pribinov nitriansky kostolik
(1941)
- Doba ?turovska
(1942)
- Slovensky prestolny prosbopis z roku 1842
(Tranoscius, Liptovsky Mikula? 1943)
- Viedenske memorandum slovenske z roku 1861
(1943)
- Ilegalna ma?arizacia 1790 ? 1840
(1947)
- Tatrin. Osudy a zapasy.
(1950)
- Sedliacke povstanie na vychodnom Slovensku roku 1831. I/1 ? 3.
(1953)
- Slovaci v dejinach
(Slovenske poh?ady ?. 3/1968)
- Logika dejin
(Kulturny ?ivot ?. 33/1968)
- ↑
a
b
Absolventi
[online]. Bratislava: Univerzita Komenskeho, [cit. 2023-10-10].
Dostupne online.