한국   대만   중국   일본 
Daniel Rapant ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Daniel Rapant

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Daniel Rapant
historik, archivar, univerzitny pedagog
Daniel Rapant
Dielo
Polia posobnosti slovenske dejiny 19. storo?ia, metodologia historie
Znamy v?aka uvedenie pozitivizmu do skumania slovenskych dejin
Vyznamne prace Slovenske povstanie v roku 1848?49 (1937 – 1972)
Vedecke posobenie Univerzita Komenskeho ,
Matica slovenska ,
Univerzitna kni?nica v Bratislave
Alma mater Univerzita Komenskeho,
Vysoka ?kola archivna v Prahe,
Sorbonna
Akademicky titul doktor filozofie
Vedecka hodnos? doktor vied
Vyznamni ?tudenti Peter Ratko?
Osobne informacie
Narodenie 17. april 1897
Holi? , Rakusko-Uhorsko (dnes  Slovensko )
Umrtie 17. april 1988 (91 rokov)
Bratislava , ?SSR (dnes Slovensko)
Man?elka Hana Meli?kova
Odkazy
Spolupracuj na CommonsDaniel Rapant
(multimedialne subory na commons)

Prof. PhDr. Daniel Rapant , DrSc. (* 17. april 1897 , Holi? , Rakusko-Uhorsko , dnes Slovensko ? † 17. april 1988 , Bratislava , ?SSR , dnes Slovensko) bol slovensky historik , archivar univerzitny pedagog . Bol man?elom here?ky Hany Meli?kovej . Jeho vyznamny prinos spo?iva v uvedeni pozitivistickej metodologie do skumania slovenskych dejin ? a teda etablovani historie na Slovensku ako vedy (na rozdiel od vlastivedneho pristupu predchadzajucich generacii slovenskej inteligencie).

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maturoval v Skalici v roku 1917 . V rokoch 1918  ?  1922 ?tudoval historiu a slavistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Popritom v rokoch 1919  ?  1921 absolvoval ?tatnu archivnu ?kolu v Prahe. V rokoch 1922 ? 1923 absolvoval ?tudijny pobyt na Sorbonne v Pari?i.

Roku 1924 nastupil do funkcie hlavneho ?upneho archivara v Bratislave. 1. jula 1928 sa stal prednostom Krajinskeho archivu, kde posobil a? do roku 1933 .

V tom istom roku sa stal docentom na Filozofickej fakulte UK . Od roku 1933 posobil ako mimoriadny profesor ?esko-slovenskych dejin na Univerzite Komenskeho v Bratislave. V roku 1940 sa stal riadnym profesorom v spomenutom odbore. [1] V rokoch 1938 ? 1939 predsedal ?esko-slovensko-ma?arskej komisii pre men?inove otazky. V rokoch 1944 ? 1945 bol dekanom Filozofickej fakulty UK a roku 1945 rektorom UK. [1]

V rokoch 1945 ? 1948 bol predsedom Historickeho odboru Matice slovenskej .

Inicioval vznik Slovenskej historickej spolo?nosti , ktorej prvym predsedom sa na jar 1946 sam stal.

V roku 1950 dostal od predstavite?ov vtedaj?ieho re?imu zakaz predna?a?. Kratky ?as pracoval v Univerzitnej kni?nici v Bratislave (1956 ? 1958), potom odi?iel do dochodku. V roku 1968 sa stal akademikom SAV. Slovensku historiografiu pozdvihol z vlastivednej polohy na vedecku urove?. Jeho dielo predstavuje 25 kni?nych a pramennych publikacii, ve?ke mno?stvo ?tudii a ?lankov. Viedol polemiku s Vaclavom Chaloupeckym o samostatnosti slovenskych dejin do roku 1918, ke? za spolo?ne ?esko-slovenske dejiny pova?oval iba dejiny ?echov a Slovakov po roku 1918. Venoval sa najma problematike narodneho obrodenia . Jeho hlavnym dielom v tejto oblasti bol 12-zvazkovy dokument, v ktorom su chronologicky usporiadane v?etky udalosti na Slovensku, suvisiace s revolu?nymi rokmi ? Slovenske povstanie roku 1848 ? 1849 . V III. dieli, pozostavajucom z troch zvazkov, su uvedene citacie z Hurbanovych Rozpomienok, ve?mi hodnotna 16-stranova sprava kpt. Borika, ?alej po nemecky pisane vojenske hlasenia kpt. Bloudka, novinove ?lanky Bloudkovho sekretara, inak moravskeho novinara Mat?ja Mik?i?ka, vy?atky zo ?ivotopisu Jona?a Zaborskeho , ?al?ie spravy, hlasenia, verejne oznamy a pod. Pisal v?ak aj prace tykajuce sa inych historickych obdobi, najma ve?komoravskeho a stredovekeho. Ako prvy vedecky vyvratil nazor o neosidleni preva?nej ?asti uzemia Slovenska pred 13. storo?im ( O Stary Liptov ).

Dopady [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta .

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Asimilacia odrodilych Slovakov (Mlade Slovensko ?. 3 ? 4/1921)
  • Narod a dejiny (1924)
  • Narod a ?eskoslovenska otazka (1925)
  • K po?iatkom ma?arizacie. I. diel. Vyvoj re?ovej otazky v Uhorsku 1740 ? 1790. (Sp. fil. fak. Bratislava 1927)
  • Ma?arizacia, Trianion, revizia a demokracia (Prudy 1930)
  • Ma?aronstvo Bernolakovo (Bratislava 1930)
  • ?eskoslovenske dejiny. Problemy a metody (1930)
  • K po?iatkom ma?arizacie. II. diel. Prve zakony ma?ariza?ne 1790 ?1792. (Bratislava 1931)
  • O Stary Liptov (1934)
  • Slovenske povstanie v roku 1848 ? 1849, I/1-2?V/1-2 (1937, 1947, 1948, 1950, 1954, 1956, 1958, 1961, 1963, 1967, 1972)
  • Pribinov nitriansky kostolik (1941)
  • Doba ?turovska (1942)
  • Slovensky prestolny prosbopis z roku 1842 (Tranoscius, Liptovsky Mikula? 1943)
  • Viedenske memorandum slovenske z roku 1861 (1943)
  • Ilegalna ma?arizacia 1790 ? 1840 (1947)
  • Tatrin. Osudy a zapasy. (1950)
  • Sedliacke povstanie na vychodnom Slovensku roku 1831. I/1 ? 3. (1953)
  • Slovaci v dejinach (Slovenske poh?ady ?. 3/1968)
  • Logika dejin (Kulturny ?ivot ?. 33/1968)

Vyznamenania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. a b Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenskeho, [cit. 2023-10-10]. Dostupne online.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]