DVD

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Logo
Spodna strana DVD-R media, na ktorej su ulo?ene informacie
DVD+R
DVD-RAM
DVD regiony
Zni?ene DVD v mikrovlnnej rure na zabezpe?enie nezvratneho zni?enia citlivych dat

DVD (neoficialne Digital Versatile Disc alebo Digital Video Disc ) je format digitalneho optickeho datoveho nosi?a, ktory mo?e obsahova? filmy vo vysokej obrazovej a zvukovej kvalite alebo rozli?ne ine udaje. Bol vyvinuty a vynajdeny spolo?nos?ami Sony a Philips v roku 1995. Pou?iva sa hlavne na ukladanie digitalneho videa a roznych digitalnych dat. Disky DVD maju rovnake rozmery ako kompaktne disky CD , ale doka?u ulo?i? a? ?es?krat viac dat. Disk DVD sa na poh?ad podoba kompaktnemu disku .

Historia DVD [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1993 boli vyvinute dva formaty optickych diskov na skladovanie dat. Jeden z nich bol MultiMedia Compact Disc (MMCD), alebo tie? (CDI), pochadzajuci od spolo?nosti Philips a Sony, a druhy bol Super Density Disk (SD), podporovany firmou Toshiba, Time Warner, Matsushita Electric, Hitachi, Mitsubishi Electric, Pioneer, Thomson a JVC.

Zastupcovia tabora SD (Super Density Disk) oslovili spolo?nos? IBM so ?iados?ou o radu na pou?ivanie suboroveho systemu pre svoj disk a rovnako pri?li h?ada? podporu pre svoj format ukladania po?ita?ovych dat. Vyskumnici z IBM Almaden Research Center, ktori tuto ?iados? dostali, vedeli u? o projekte rozvoja MMCD. Pou?eni z vyvoja nakladnej vojny medzi formatmi analogoveho videozaznamu VHS a Betamax z roku 1980, nechceli opakova? rovnaku chybu. Preto zvolali skupinu odbornikov po?ita?oveho priemyslu, vratane zastupcov z Apple , Microsoft , Sun , Dell a ve?a ?al?ich. Tito zastupcovia boli len technickou pracovnou skupinou (Technical Working Groupe, alebo tie? TWG).

TWG odhlasoval, ?e budu bojkotova? oba formaty dovtedy, pokym sa oba tabory nezhodnu na jednom finalnom konvergen?nom ?tandarde. Lou Gerstner, prezident spolo?nosti IBM, vyvinul natlak na vedenie oboch bojujucich stran a? sa napokon po?ita?ove spolo?nosti dohodli na jednotnom formate, ktory nazvali DVD. ?lenovia TWG taktie? oslovili Asociaciu optickych technologii (Optical Storage Technology Association, alebo tie? OSTA) s mo?nos?ou zavedenia ich ISO-13346 suboroveho systemu (znameho ako Universal Disc Format [UDF]) pre pou?itie na novom DVD.

Philips a Sony usudili, ?e je v ich najlep?om zaujme, aby sa zabranilo konkuren?nej vojne prijatim rozdielneho formatu ne? bol ich Multi Media Compact Disc a dohodli sa na zjednoteni tychto formatov. S podporou opozi?neho tabora SD (Super Density Disc) napokon uvo?nili na trh jediny format so spolo?nou technologiou.

?pecifikacia bola podobna tej od spolo?nosti Toshiba a Matsushita Super Density Disc, s vynimkou dual-layer variantu a EFM Plus modulacie. (MMCD mal pre zapis udajov k dispozicii iba jednu stranu a volite?ne pou?itie dvojvrstvoveho zapisu, pri?om SD mali k dispozicii iba jednu vrstvu, ale mo?nos? obojstranneho zapisu).

Napokon bola va??inou presadena EFM Plus modulacia, preto?e poskytovala va??iu odolnos? vo?i po?kodeniu disku, ako su ?krabance ?i odtla?ky prstov. EFM Plus, navrhol Kees Immink, ktory ho tie? vymyslel. EFM Plus modulacia je v?ak o 6 % menej efektivna ne? povodne pou?ivana technika modulacie od Toshiby. Tato skuto?nos? sa napokon odrazila pri kone?nej kapacite DVD diskov na 4,7 GB (na rozdiel od povodnych 5 GB). Vysledkom tejto dohody bola v decembri 1995 prijata kone?na DVD ?pecifikacia, ktora mala slu?i? primarne pre filmove nosi?e, nosi?e po?ita?oveho softveru ?i hudobnych zaznamov.

Video DVD format bol po prvykrat predstaveny spolo?nos?ou Toshiba v Japonsku v novembri 1996. V Spojenych ?tatoch sa DVD uvo?nilo na trh v marci 1997, v Europe v aprili 1998 (paradoxne DVD s filmom Kolja vy?iel e?te v oktobri 1997 ako prvy ?esky/europsky DVD titul) a v Australii vo februari 1999.

V maji 1997 bolo DVD zdru?enie nahradene DVD Forom, ktore je otvorene pre v?etky ostatne spolo?nosti. Vytvorene DVD ?pecifikacie a aktualizacie boli uverejnene DVD Forom, ako takzvane DVD knihy (napr. DVD-ROM book, DVD Book-Audio, DVD-Video books, DVD-R book, DVD-RW book, DVD-RAM book, DVD-AR books, DVD-VR book, at?.).

Niektore ?pecifikacie pre mechanicke, fyzikalne a opticke vlastnosti optickych diskov DVD mo?no stiahnu? ako vo?ne dostupne normy zo stranok ISO. Tie?, DVD+RW aliancia zverej?uje konkuren?ne ?pecifikacie DVD ako DVD+R, DVD+R DL, DVD+RW alebo DVD+RW DL. Tieto formaty DVD su aj normy ISO. Niektore z DVD ?pecifikacii (napr. pre DVD-Video), nie su verejne pristupne a mo?no ich ziska? iba z DVD Format/Logo Licensing Corporation za poplatok 5 000 dolarov. Ka?dy u?astnik musi podpisa? dohodu o zachovani niektorych informacii v DVD Knihe, ktore su proprietarne a doverne.

Nazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oficialne DVD nikdy nebola definovana ako skratka a vonkoncom nie ako skratka pre Digital Versatile Disc, alebo Digital Video Disc. DVD je plnohodnotny nazov, registrovany ako ochranna zna?ka. DVD bola povodne pracovna skratka ako neoficialny nazov pre digitalne videodisky. Oxford English Dictionary [1] uvadza v poznamke k heslu DVD: ?e ?Spolo?nosti uviedli, ?e oficialny nazov formatu bude jednoducho DVD.“

V roku 1995, v ?ase dokon?enia ?pecifikacie DVD, boli predlo?ene oficialne dokumenty pre ?pecifikaciu, kde bolo uvedene, ?e ide o Digital Versatile Disc (kvoli mo?nosti uklada? na disk aj ine, ne? video udaje). Ale text tla?ovej spravy oznamujuci dokon?enie ?pecifikacie sa zmie?oval len o ?technologii DVD“, bez toho, aby ?o i len slovkom spomenul (Digital Versatile Disc) v oficialnej ?pecifikacii stoji. O ?tyri roky neskor, v roku 1999, DVD Forum na svojich strankach uviedli, ?e meno formatu su jednoducho tri pismena ?DVD“ a ni? viac a nepredstavuju ?iadnu skratku. DVD Forum na svojej stranke v sekcii ?DVD Primer“, ponuka odpove? na otazku: ??o DVD znamena?“ [2] Uvadza sa tam, ?e: ?K?u?ove slovo je 'univerzalne' (anglicky ?versatile“). Teda digitalne 'univerzalne' (viacu?elove) disky, ktore poskytuju skvelu mo?nos? ukladania video, audio dat a ine data na jednom disku“.

Technicke informacie [ upravi? | upravi? zdroj ]

DVD vyu?iva svetelnu d??ku 650 nm (pomocou laserovej diody) na rozdiel od 780 nm pou?itych pri CD . To umo??uje ?lepta?“ na povrchu media men?ie ?jamky“, ktore su v porovnani s CD (0,74 mikrometrov na DVD oproti 1,6 mikrometrov pri CD ), a ktore takto umo??uju zvy?i? kapacitu DVD. V porovnani s Blu-ray , nastupcom formatu DVD, kde sa pou?iva vlnova d??ka 405 nm, a jeden dual-layer disk ma kapacitu 50 GB.

Rychlos? zapisu na DVD pri prvej mechanike a prvom modele media bola 1×, teda 1350 kB/s (1318 KiB/s). Nov?ie modely maju 18 alebo 20 nasobok tejto rychlosti. Rozdiel oproti CD diskom znamena, ?e 1× predstavuje iba 150 KiB/s (153,6 kB/s), teda asi 9-krat pomal?ie ne? pri DVD.

DVD media su plastove disky, na poh?ad rovnake ako CD media. DVD media maju priemer 120 mm a su 1,2 mm hrube.

Pou?ivate? mo?e vytvori? DVD nosi?e typov:

  • DVD Video (obsahuje filmy (obraz a zvuk))
  • DVD Audio (obsahuje zvuk v kvalite CD a lep?ej)
  • DVD Data (obsahuje udaje)

Ozna?enie ?+“ (plus) a ??“ (minus) predstavuje dva rozli?ne technicke ?tandardy, ktore su do ur?itej miery kompatibilne.

Medium mo?e by? typu:

  • DVD-ROM ( read only , len na ?itanie, vyraba sa lisovanim)
  • DVD+R/RW ( R = Recordable , len na jeden zapis, RW = ReWritable , na prepisovanie)
  • DVD+R DL ( R = Recordable , len na jeden zapis, DL = DualLayer , dve vrstvy)
  • DVD-R/RW ( R = Recordable , len na jeden zapis, RW = ReWritable , na prepisovanie)
  • DVD-RAM (?ubovo?ne prepisovate?ne medium ? napr. ako pevny disk)

Medium umo??uje zapis na jednu alebo obidve strany, v jednej alebo dvoch vrstvach na ka?du stranu. Od po?tu stran a vrstiev zavisi kapacita media.

  • DVD-5: jedna strana, jedna vrstva, kapacita 4,7 Gigabajtov (GB), alebo 4,38 Gibibajtov (GiB)
  • DVD-9: jedna strana, dve vrstvy, 8,5 GB (7,92 GiB)
  • DVD-10: dve strany, jedna vrstva na ka?dej strane, 9,4 GB (8,75 GiB)
  • DVD-14: dve strany, dve vrstvy na jednej strane, jedna vrstva na druhej, 13,2 GB (12,3 GiB)
  • DVD-18: dve strany, dve vrstvy na ka?dej strane, 17,1 GB (15,9 GiB)

DVD-ROM tabu?ka rychlosti

Rychlos?

jednotky

Prenosova

rychlos?

?as zapisu

(min)

(Mbit/s) (MB/s) (MiB/s)
1 × 10,80 1,35 1,29 61 107
2 × 21,60 2,70 2,57 31 54
2,4 × 25,92 3,24 3,09 25 45
2,6 × 28,08 3,51 3,35 23 41
4 × 43,20 5,40 5,15 15 27
6 × 64,80 8,10 7,72 10 18
8 × 86,40 10,80 10,30 8 13
10 × 108,00 13,50 12,87 6 11
12 × 129,60 16,20 15,45 5 9
16 × 172,80 21,60 20,60 4 7
18 × 194,40 24,30 23,17 3 6
20 × 216,00 27,00 25,75 3 5
22 × 237,60 29,70 28,32 3 5
24 × 259,20 32,40 30,90 3 4

Rozdiely DVD oproti star?iemu CD:

Rychlos? mechaniky typu DVD sa udava ako nasobok 1350 kB/s , ?o znamena, ?e mechanika s rychlos?ou 16× umo??uje prenosovu rychlos? 16 × 1350 = 21600 kB/s (alebo aj 21,09 MB/s ).

DVD Video [ upravi? | upravi? zdroj ]

DVD Video je sposob ulo?enia videozaznamu na DVD nosi?i. Na kompresiu obrazu sa pou?iva ?tandard MPEG-2 . Na kodovanie zvukovej stopy sa pou?ivaju formaty PCM , MPEG-2 audio, Dolby Digital (AC-3) alebo DTS . Na prehravanie DVD Video medii pou?ivate? potrebuje mechaniku DVD obsahujucu dekoder MPEG-2 (napr. prehrava? DVD alebo osobny po?ita? s mechanikou DVD a softverovym prehrava?om DVD).

Komer?ne DVD filmy su ?asto kodovane kombinaciou obrazoveho a zvukoveho obsahu komprimovaneho pomocou ?tandardu MPEG-2 (?asto sa pou?ivaju viackanalove formaty). Pri DVD filmoch sa stretneme s datovym tokom od 3 ? 10 Mbit/s. Vy??i po?et zvukovych stop alebo mno?stvo dodato?neho materialu (tzv. extra material ? fotogalerie, film vo verzii Re?iserov zostrih, zaznamy z nata?ania, rozhovory s hercami, a i.) maju ?asto za dosledok ni??iu bitovu rychlos? (a tym aj kvalitu obrazu) hlavneho filmu kvoli obmedzenej kapacite DVD media.

Povodne boli pre DVD Video v krajinach vyu?ivajucich ?tandard PAL ?tandardizovane zvukove formaty typu PCM a MPEG-2. Napriek nevoli spolo?nosti Philips, bolo d?a 5. decembra 1997 pod tlakom verejnosti forom DVD Forum schvalene roz?irenie ?tandardizovanych zvukovych formatov o format Dolby Digital (AC-3). Pre DVD Video disky bolo pou?itie formatu Dolby Digital prijate ako volite?ne a pre prehrava?e DVD bola podpora formatu Dolby Digital povinna.

V krajinach, v ktorych sa pou?iva ?tandard NTSC , musi ka?dy film obsahova? zvukovu stopu aspo? vo formate PCM alebo Dolby Digital a v?etky NTSC prehrava?e musia minimalne tieto dva formaty podporova?. V?etky ostatne formaty kodovania zvuku su volite?ne. Tak sa zabezpe?uje kompatibilita DVD Video diskov, ktore je mo?ne tym padom prehra? na ?ubovo?nom kompatibilnom prehrava?i DVD.

DVD Video disk musi povinne obsahova? adresar s nazvom VIDEO_TS, v ktorom su ulo?ene v?etky potrebne zlo?ky video obsahu, ako je obraz, zvuk, hlavna ponuka, informacie o kapitolach a titulky (tieto zlo?ky nie su povinne).

DVD Video disky ?asto obsahuju viacero zvukovych kanalov, ktore sprevadzaju obrazovy zaznam. ?asto su k dispozicii zvukove stopy vo viacerych jazykoch (napr. originalna zvukova stopa filmu, ale aj zvukova stopa s dabingom v jazyku krajiny, kde sa dany film predava). Maximalny po?et stop na jeden obrazovy zaznam je 8.

Disky DVD Video zvy?ajne ponukaju aj nieko?ko stop s titulkami v rozli?nych jazykoch (mo?no sa stretnu? aj s ich ?pecialnou verziou, kedy titulky obsahuju aj informacie o zvukoch pre divakov so sluchovou vadou, napr. vybuch , smiech , rozbija sa sklo a pod.). Maximalny po?et titulkovych stop na jeden video zaznam je 32.

DVD Video mo?e obsahova? aj informacie o kapitolach ( angl. chapters ), ktore umo??uju ?ah?ie vyh?adavanie ur?iteho useku (napr. ak chcete pokra?ova? v pozerani filmu neskor, mo?ete si zapamata? kapitolu, ktoru ste videli ako poslednu). Ak je pre to na disku DVD Video dostatok miesta, mo?e zaznam obsahova? nieko?ko verzii konkretnych scen (tzv. uhly poh?adu, angl. angles ). Tato funkcia sa vyu?iva na zobrazenie alternativneho obsahu sceny, ktorym nemusi by? len poh?ad z ineho uhla. ?asto sa tato metoda pou?iva ako su?as? lokalizacie obsahu DVD Video disku, napr. na zobrazenie rozli?nych jazykovych verzii obrazkov, ktore obsahuju pisany text, ak sa na to nedaju pou?i? titulky.

Hlavnou (konkuren?nou) vyhodou DVD Video diskov oproti kazetam VHS je okrem kvality zaznamu aj miesto pre rozli?ny dodato?ny material, ktory sa priklada k hlavnemu filmu, ako napr. dokumentarne zaznamy, nepou?ity material, komentare, jednoduche hry alebo kratke klipy.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Oxford English Dictionary, DVD (anglicky)
  2. DVD Primer [online]. www.dvdforum.org, [cit. 2020-09-22]. Dostupne online.
  • Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku DVD na anglickej Wikipedii.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu DVD