Chlp alebo vlas (lat. pilus ) je dlhe, tenke, zrohovatene valcovite vlakno, ktore prerasta nad povrch ko?e cicavcov , vratane ?loveka , a pokryva telo. Patri medzi tzv. ko?ne derivaty ( pridatne organy ko?e ). Ide o jeden z hlavnych znakov cicavcov . Existuju aj u??ie definicie a podobny je termin srs? - pozri ni??ie.

Terminologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyznamy vyrazov chlp a/alebo vlas:

• Zakladny je vyznam uvedeny v uvode tohto ?lanku.
• Niekedy (u ?loveka) pojem chlp ( vlas ; lat. pilus ) zah??a len sekundarne ochlpenie , t.j. len vlas na hlave , riasnicu , obo?ie a jemne (detske) ochlpenie ^[1] , alebo dokonca (pre nazov chlp ) len vlas na hlave ^[2] .
• Niekedy je (u ?loveka) naopak z pojmu chlp vylu?eny vlas na hlave (capillus) (?i?e sa rozoznava vlas a chlp) a vylu?ene je pripadne aj obo?ie a riasnica . ^{[3] [4] [5]}
• Niekedy (vo vyrobe a podobne) su z pojmu chlp ?i vlas vylu?ene vlakna nazyvane vlna . ^{[6] [7]} .

Srs? alebo vlas ( y ) mo?e znamena? jeden z nasledujucich vyznamov:

• naj?astej?ie: subor ?i porast chlpov (t.j. chlpov pod?a uvodnej definicie tohto ?lanku) (v u??om vyzname a va??inou len u zvieracieho cicavca - t.j. u v?etkych cicavcov okrem ?loveka) ^{[8] [9] [1] [10] [7] [11]}
• ?as? suboru ?i porastu chlpov majuca (okrem ineho) tepelnoizola?nu funkciu (t.j. okrem roznych ?pecializovanych chlpov, napr. hmatovych pri nose psa) ^{[12] [13]}
• ?as? suboru ?i porastu chlpov vy?nievajuca nad poko?ku ^[7]
• pesiky (ako opak podsad) ^[7]

Okrem toho pojem srs? ( chlp , vlas ) niekedy nezah??a ostne (оstne maju napr. je?kovia, dikobrazy a pod.) ^[10]

Typy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi typy chlpov (vlasov, srsti) pod?a tvaru a funkcie patria ^{[14] [15] :99 [10] [9]} :

• hlavne typy:
  • konturova srs? (= obrysova srs? , srstice , pesiky , vlastna srs?) - kryje telo, mo?u plznu? po dosiahnuti ur?itej d??ky
  • podsrstie (= podsada , vlnka ) ? je pod konturovou srs?ou, funguje ako tepelna izolacia a hydroizolacia, deli sa na vlniky a osiniky ,
• ?pecializovane typy:
  • vlna ? je to konturova srs?, makkos?ou pripomina podsrstie, ma roznu d??ku.
  • riasnice - na o?iach
  • vlasie - chlpy z konskej hrivy alebo konskeho (?i hovadzieho) chvosta
  • vibrisy (=hmatove chlpy, sinusove chlpy, hmatove brvy) ? su zmyslove ch?pky a naj?astej?ie su to fuzy pri papuli
  • ?tetiny ? dlhe hrube tvrde pesiky (napr. svi?a domaca )
  • ostne (=ihlice) ? su tuhe ochranne chlpy pou?ivane na obranu (napriklad je? , dikobraz )
  • vynimo?ne: rohy typicke pre nosoro?ce

U ?loveka mo?eme rozli?i? tieto typy chlpov (vlasov) ^{[9] [1]} :

• primarne ochlpenie (= primarne ovlasenie , prvotne ochlpenie , lanugo ) - pokryva telo plodu v maternici do 7. mesiaca
• sekundarne ochlpenie (= sekundarne ovlasenie , druhotne ochlpenie , detske ochlpenie ) - jemne telesne ochlpenie, vlasy na hlave, obo?ie, riasnice, u ?ien toto ochlpenie pretrvava cely ?ivot
• terciarne ochlpenie ( terciarne ovlasenie ) - silne chlpy objavujuce sa a? v puberte, patria sem chlpy v podpazu?i, ohanbi, fuzy, bradu, chlpy na hrudi, na chrbate, na kon?atinach, ch?pky v nose, vo vonkaj?om zvukovode a hmatove ch?pky

Stavba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sklada sa z:

• vnutornej ?asti: kore? vlasu
• vonkaj?ej ?asti:
  • dre? vlasu - tvori vnutro vlasu, ale vyskytuje iba na najhrub?ich vlasoch (brada, riasnice)
  • kora vlasu - ktoru tvoria vretenovite zrohovatene bunky
  • kutikula vlasu - tvori povrch vlasov a je vytvorena z plochych, zrohovatenych buniek.

Farbu vlasov sposobuju pigmenty eumelanin a feomelanin korovej vrstvy. Vzduchove bublinky sposobuju sivu a? bielu farbu vlasov.

Do vlasoveho va?ku pri vstupe na povrch ko?e vyus?uje mazova ??aza. Prostrednictvom nervovych spleti okolo vlasovej cibu?ky sa vlasy a chlpy zu?ast?uju na hmatovom vnimani.

Charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Srs? sa sklada primarne z kombinacie dlhych, silnych a mastnych srstic (pesikov) na vrchnej ?asti a kratkeho, jemneho podsrstia (podsady) pod nimi ^[14] .

U zvieracich cicavcov ^[16] [ upravi? | upravi? zdroj ]

Srs? cicavcov ma mnoho vyu?iti: ochrana, zmyslove vnimanie, izolacia proti vode a kamufla?, pri?om primarnym vyu?itim je termoregulacia. ^[17] Srstice funguju ako izolacia proti vode a podsrstie posobi ako izola?na prikryvka, ktora udr?uje zviera v teple. ^[18] Chlpy su ko?ny rohovinovy derivat. ^[14]

D??ka srsti je pri termoregulacii zanedbate?na, preto?e niektore tropicke cicavce, ako napriklad le?ochy , maju rovnaku d??ku srsti ako niektore arkticke cicavce, ale izoluju menej; a naopak, ine tropicke cicavce s kratkou srs?ou maju rovnaku izolaciu ako arkticke cicavce. Hustota srsti mo?e zvy?i? tepelnu izolaciu zviera?a a arkticke cicavce maju vyrazne hustu ko?u?inu; napriklad pi?mo? seversky ma konturovu srs? dlhu 30 cm a huste podsrstie ktore vytvara vzduchotesny kabat, ktory im umo??uje pre?i? pri teplotach ni??ich ako -40 °C ^{[15] :162?163} Niektore pu?tne cicavce, ako su ?avy , pou?ivaju hustu ko?u?inu, aby zabranili slne?nemu teplu preniknu? na poko?ku, ?o umo??uje zviera?u zosta? chladnym; srs? ?avy mo?e v lete dosiahnu? 70 °C ale poko?ka ostava na teplote 40 °C ^{[15] :188} . Vodne cicavce zachytavaju v srsti vzduch, aby zlep?ili jej tepelnoizola?ne vlastnosti a dr?ali poko?ku v suchu. ^{[15] :162?163}

Srs? byva sfarbena z roznych dovodov, medzi hlavne selektivne tlaky patri kamufla?, vyber sexualneho partnera, komunikacia a fyziologicke procesy ako napr. regulacia teploty. Kamufla? je silnym vplyvom u ve?keho po?tu cicavcov, preto?e pomaha jednotlivcom skryva? sa pred dravcami alebo koris?ou ^[19] .

Aposematizmus , varujuce sfarbenie, je najpravdepodobnej?im vysvetlenim ?iernobielej kola?e mnohych cicavcov, ktore sa doka?u brani?, napriklad skunk braniaci sa zapachom a silny, agresivny mediar svetlochrbty ^[20] . Arkticke a subarkticke cicavce ako li?ka polarna ( Alopex lagopus ), lumik gronsky ( Dicrostonyx groenlandicus ), lasica hranostaj ( Mustela erminea ) a zajac menivy ( Lepus americanus ) maju sezonny polyfenizmus medzi hnedou farbou v lete a bielou v zime, ktory im pomaha v maskovani ^[21] . Rozdiely vo farbe srsti samic a samcov mo?u upozor?ova? na ich vy?ivu a hladiny hormonov, ktore su dole?ite pri vybere partnera ^[22] . Niektore stromove cicavcov, najma primaty a va?kovce , maju na ?astiach tela odtiene fialovej, zelenej alebo modrej poko?ky, ?o nazna?uje zrete?nu vyhodu v ich stromovom biotope v dosledku konvergen?nej evolucie ^[23] . Zelene sfarbenie le?ochov je v?ak vysledkom symbiozy s riasami ^[24] .

Sfarbenie srsti niekedy vytvara sexualny dimorfizmus , ako je to u viacerych primatov ^[25] . Farba srsti mo?e ovplyvni? schopnos? udr?a? teplo, v zavislosti od toho, ko?ko svetla odra?a. Cicavce s tmav?ou farbou mo?u absorbova? viac tepla zo slne?neho ?iarenia a zosta? teplej?i a niektore men?ie cicavce, ako su hrabo?e, maju v zime tmav?iu srs?. Biela, bezfarebna srs? arktickych cicavcov, ako je medve? biely , mo?e odra?a? viac slne?neho ?iarenia priamo na poko?ku. ^{[15] :166?167 [17]}

Cicavce s malym mno?stvom srsti sa ?asto nazyvaju ?nahe“, ?lyse“ alebo ?bezsrste“ ( rypo? lysy , psie plemeno Naha? ). ?lovekom opracovana ko?a so srs?ou sa nazyva ko?u?ina ^[26] . Zviera s komer?ne hodnotnou ko?u?inou je v ko?u?inovom priemysle zname ako ko?u?inove zviera . Pou?itie ko?u?iny ako odevu alebo dekoracie je kontroverzne; obhajcovia prav zvierat namietaju proti lovu a usmrcovaniu divokych zvierat a chovu a zabijaniu zvierat na ko?u?inovych farmach.

U ?loveka ^{[ chyba zdroj ]} [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zaklad vlasu vznika tak, ?e ?as? zarodkovej vrstvy poko?ky ( stratum germinativum epidermis ) vrastie do h?bky zam?e ( corium ) a vytvori zaklad vlasovej cibu?ky ( bulbus pili ), v nej sa tvori male vyklenutie, do ktoreho vrastie vazivo mezenchymoveho povodu a vytvori (??)vlasovu cibu?ku.

Vlas rastie tvorbou a rohovatenim buniek vo vlasovej cibu?ke. Cez epitelovy vlasovy va?ok ( foliculus pili ) rastie vlas smerom na povrch ko?e.

Vlasy maju roznu d??ku od 0,5 a? po 150 cm a vynimo?ne aj viac. Hrubka vlasov koli?e medzi 0,05 mm a? po 0,6 mm. Vlasy su na celom povrchu tela s vynimkou dlani, stupaji, bo?nych ploch prstov, nechtov, pier, ?alu?a, predko?ky dra?dca a po?vy. Hustota, hrubka aj d??ka vlasov je individualna.

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ko?u?ina

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Chlp (cicavce)