Blizky vychod
v staroveku
Chetiti
[1]
[2]
[3]
(jednotne ?islo:
Chetit
[4]
; ine nazvy:
Nesiti
,
Ne?iti
[1]
; star?ie:
Het
(
h
)
iti
,
Hettiti
?i nevhodne
Chatti
(resp.
Hatti
)
[3]
[2]
[5]
; v slovenskych prekladoch Biblie aj:
Hetejci
,
Chetejci
,
synovia Hetovi
,
Chetovi synovia
, v Kralickej Biblii:
Hetej?ti
[6]
[2]
) boli staroveky indoeuropsky kme? v dne?nej
Anatolii
. V ?ir?om zmysle pojem Chetiti (resp. jazykove varianty) zah??a nielen Nesitov (teda Chetitov v u??om zmysle), ale aj im jazykovo a etnicky pribuznych
Luvijcov
a
Palajcov
. Jazykom Nesitov bol
indoeuropsky jazyk
chetit?ina
(
nesit?ina
).
[1]
Chetiti vybudovali v 2. tisicro?i pred Kr.
Chetitsku ri?u
. Hlavnym mestom Chetitskej ri?e bolo
Chattu?a?
(
Bo?azkoy
, dnes
Bo?azkale
). Vrcholove obdobie dosiahla Chetitska ri?a v obdobi 14. storo?ia pred Kristom.
Indoeuropske zapadoanatolske skupiny (
Luvijci
) kolonizovali grecke uzemia e?te pred
Grekmi
a pravdepodobne od nich Greci potom preberali kulturne vydobytky.
Chetovi synovia
su uvadzani aj v
biblii
, ktora tak doklada ich pritomnos? a? v
Kanaane
.
O vojenskej zdatnosti Chetitov sved?i okrem zaujatia tak ?lukrativneho“ uzemia ako je Mala Azia aj rovnocenne zapolenie s vojskami
egyptskych
faraonov
(
bitka pri Kade?i
a
prva zachovana mierova zmluva
) ako aj dobytie
Babylonu
.
Elitou ich vojska bola bojova vozba (?ahke dvojkolesove vozy ?ahane ko?mi).
O chetitskeho princa sa zaujimala ako o buduceho man?ela a vladcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama
Nefertiti
). Nakoniec bol zabity na ceste do Egypta.
Ich obrovsky vyznam je aj v oblasti spracovania kovov. Tieto poznatky si bu? priniesli z pravlasti (oblas? Kaukazu je koliskou metalurgie)alebo dodato?ne ziskali susedskymi vplyvmi. Chetiti sa pova?uju za priekopnikov metalurgie ?eleza a od nich sa tato znalos? ?alej roz?iruje.
Zaujimava je aj ich architektura. Fortifika?na architektura vyu?iva obrovske kamene, podobne ako mykenska architektura.
Spolo?ny jazyk indoeuropskych kme?ov v Anatolii dnes volame
praanatol?ina
a hovorili ?ou sna? e?te pred prichodom do Malej Azie. Praanatol?ina sa rozdelila na
chetit?inu
a
zapadnu praanatol?inu
, z ktorej vznikli:
lyd?ina
,
luvij?ina
(hieroglyficka a klinopisna),
palaj?ina
a
kar?ina
. Z hieroglyfickej luvij?iny sa vyvinula
lykij?ina
(uvadzana aj ako milij?ina). Chetitske pismo spolu s chetitskym jazykom rozlu?til
Bed?ich Hrozny
.
Chetitske nabo?enstvo malo indoeuropsky povod - hlavnym bohom bol
boh
burky
Te?ub
. Bolo v?ak silne synkreticke a spajalo prvky protochetitskeho aj neskor prevzateho churritskeho a semitskeho nabo?enskeho materialu. Chetitsky spolo?ensky system obsahoval iste ?demokraticke“ prvky (pravdepodobne zvy?ky vojenskej demokracie), nezvykle v orientalnom despotickom prostredi. Takisto va??ie boli aj prava ?ien.
Koncom 4. tisicro?ia pred Kr. strednu Anatolu osidlili neindoeuropske kmene. V 3. tisicro?i, presnej?ie asi okolo 2200 - 2000 pred Kr. do oblasti Chatti pri?li do indoeuropske kmene pri?om meno Chattijci-Chetiti sa prenieslo na v?etky tieto kmene a najma na Nesitov. O uzemie Chetitov, ale aj Syrie, mala pre jeho prirodne bohatstvo zaujem aj Staroakaddska ri?a.
[7]
Obdobie prvej chetitskej dynastie (2000 - 1740 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V tomto obdobi dole?itu ulohu zohravaju asyrski obchodnici, ktori si pri chetitskych sidlach zakladaju svoje obchodne stanice. Prave od nich sa dozvedame o Chetitoch, ke??e nemali e?te vlastne pismo. Pramene vravia, ?e Chetiti a asyrski obchodnici sa navzajom re?pektovali.
Chetiti ?ili v
mestskych ?tatoch
, ktore boli obohnane hradbami. Na ich ?ele bol panovnik, ktory sustre?oval vo svojich rukach v?etku moc. Postupne sa za?ali prejavova? tendencie o zjednotenie jednotlivych mestskych ?tatov.
?al?i vyvoj pozri v ?lanku
Chetitska ri?a
.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Chetiti