Charles Perrault
(*
12. januar
1628
,
Pari?
,
Francuzsko
? †
16. maj
1703
, Pari?) bol francuzsky rozpravkar a ?len
Francuzskej akademie
. Svojimi dielami odvodenymi od star?ich ?udovych
rozpravok
, ktore vydal v roku
1697
v knihe "
Histoires ou contes du temps passe
" (
Pribehy alebo rozpravky z ?ias minulych
), polo?il zaklady noveho literarneho ?anru - rozpravky. Medzi jeho najznamej?ie rozpravky patria
Le Petit Chaperon Rouge
("
?ervena ?iapo?ka
"),
Cendrillon
("
Popolu?ka
"),
Le Maitre chat ou le Chat botte
("
Kocur v ?i?mach
"),
La Belle au bois dormant
("
?ipkova Ru?enka
") a
Barbe Bleue
("
Modrofuz
").
Niektore Perraultove verzie starych pribehov ovplyvnili nemecke verzie, ktore o viac ako 100 rokov neskor vydali
bratia Grimmovci
. Jeho pribehy sa na?alej tla?ia a boli prisposobene va??ine zabavnych formatov. Perrault bol vplyvnou osobnos?ou francuzskej literarnej sceny
17. storo?ia
a po?as hadky "starych" a "modernych" bol vodcom modernej frakcie.
Narodil sa do rodiny advokata Pierra Perraulta ako siedme die?a. ?tudoval pravo na
College de Beauvais
a potom od roku
1654
pracoval v
Sprave hlavnej pokladnice
pod vedenim star?ieho brata Pierra. Roku
1663
ho minister
Colbert
vymenoval za sekretara takzvanej malej akademie, neskor nazvanej
Akademia napisov a literatury.
Roku
1671
sa stal ?lenom
Francuzskej akademie
, o?enil sa s Marie Guichon, s ktorou mal ?tyri deti. Roku
1678
Marie v mladom veku zomrela.
Po Colbertovej smrti v roku
1683
skon?ila aj Perraultova politicka kariera, ke??e v?ak bol finan?ne dostato?ne zabezpe?eny, mohol sa po ?eninej smrti venova? vychove svojich deti a pisaniu.
Verejne znamym sa stal bas?ou
Storo?ie ?udovita Ve?keho
(1687) a ?tvorzvazkovym dielom
Paralela Starych a Modernych
(1688 ? 1692).
Stari
a
Moderni
bolo ozna?enie dvoch literarnych taborov, ktore sa nezna?ali, navzajom pisali o tom druhom tabore epigramy, traktaty a ?lanky plne nenavisti.
Stari
presadzovali klasicke principy tvorby, Perrault sa hlasil k
Modernym
.
Aj ke? sa Perrault svojou predo?lou tvorbou zvidite?nil, skuto?ny uspech dosiahol a? zbierkou rozpravok, ktore vy?li v roku
1697
pod nazvom
Pribehy alebo Rozpravky zo starych ?ias s ponau?eniami.
Zbierka obsahovala jedenas? rozpravok pisanych v proze, neskor k nim pridal e?te tri zver?ovane rozpravky. Dielko bolo mimoriadne uspe?ne, ustavi?ne sa z neho vyhotovovali ?al?ie dotla?e a vydavali sa nove vydania.
Perrault je aj autorom knihy
Spomienky z mojho ?ivota
, ktoru venoval svojim synom a synovcom.
V roku
1695
, ke? mal 67 rokov, Perrault stratil miesto tajomnika a rozhodol sa venova? svojim de?om. V roku
1697
vydal
Rozpravky a pribehy z minulosti s ponau?eniami
(
fr
. "
Histoires ou Contes du Temps passe
") s podtitulom Pribehy matky Husi (fr. "
Les Contes de ma Mere l'Oye
"). Tieto rozpravky vychadzajuce z europskej ?udovej tradicie sa stali vo
Francuzsku
ve?mi popularne. Z celej jeho bohatej literarnej tvorby vo ver?och i v proze (
ody
,
epicke basne
,
eseje
at?.) su tieto male pribehy pre deti jedinymi dielami, ktore sa dodnes ?itaju, a ?asto sa mu pripisuje uloha zakladate?a moderneho rozpravkoveho ?anru. V jeho diele sa odra?a povedomie o star?ich rozpravkach, ktore sa pisali u? skor, najma tie od Marie-Catherine Le Jumel de Barneville, baronky d'Aulnoy, ktora vymyslela vyraz "rozpravka" a pisala rozpravky u? v roku
1690
.
Niektore z jeho popularnych rozpravok, najma
Popolu?ka
a
?ipkova Ru?enka
, sa dodnes be?ne rozpravaju podobne, ako ich Perrault napisal, zatia? ?o ine boli v priebehu rokov prepracovane. Napriklad niektore dnes publikovane verzie ?ipkovej Ru?enky su ?iasto?ne zalo?ene na rozpravke
bratov Grimmovcov
"
Mala Briar Rose
", ktora je upravenou verziou Perraultovho pribehu.
Perrault napisal
?ervenu ?iapo?ku
ako varovanie pre ?itate?ov pred cudzincami, ktori lovia mlade diev?ata prechadzajuce sa po lese. Svoju rozpravku uzatvara ponau?enim, v ktorom varuje ?eny a mlade diev?ata pred tym, aby doverovali mu?om. Uvadza: "
Davajte si pozor, ak ste sa nenau?ili, ?e skroteni vlci/ su najnebezpe?nej?i zo v?etkych.
" V Perraultovej verzii sa diev?a skuto?ne dostane do postele s vlkom a je zo?rate, chyba jej ??astny koniec, ktory sa nachadza vo va??ine su?asnych verzii pribehu.
Svoju zbierku v skuto?nosti vydal pod menom svojho posledneho syna (narodil sa v roku
1678
) Pierra (Perraulta) Darmancourta ("Armancourt" je nazov pozemku, ktory pre?ho kupil), pravdepodobne v obave pred kritikou "starych". V rozpravkach pou?il obrazy zo svojho okolia, napriklad zamok Usse pre ?ipkovu Ru?enku a markiza zo zamku d'Oiron ako predlohu pre markiza de Carabas v
Kocurovi v ?i?mach
. Svoj ?udovy namet ozdobil detailmi, ved?aj?imi my?lienkami a podtextom zo sveta mody. V nadvaznosti na tieto rozpravky prelo?il v roku
1699
do francuz?tiny zbierku
Fabulae Centum
("100 bajok") latinskeho basnika Gabriela Faerna.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Charles Perrault
na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).