| Charles Baudelaire
|
 |
| Osobne informacie
|
|---|
| Narodenie
| 9. april
1821
|
|---|
|
| Pari?
,
Francuzsko
|
|---|
| Umrtie
| 31. august
1867
(46 rokov)
|
|---|
|
| Pari?
,
Francuzsko
|
|---|
| Narodnos?
| francuzska
|
|---|
| Dielo
|
|---|
| Obdobie
| 1844
-
1866
|
|---|
| Literarne hnutie
| symbolizmus
,
moderna
|
|---|
| Ovplyvneny
| |
|---|
| Ovplyvnil
|
- Arthur Rimbaud
,
Paul Verlaine
,
Joris-Karl Huysmans
,
Jules Laforgue
,
Comte de Lautreamont
,
Stephane Mallarme
,
Jorge Luis Borges
,
T. S. Eliot
,
Stefan George
,
Michel Houellebecq
,
Walter Benjamin
|
|---|
| Podpis
|  |
|---|
| Odkazy
|
|---|
Projekt
Guttenberg
| Charles Baudelaire
(plne texty diel autora)
|
|---|
 | Charles Baudelaire
(multimedialne subory na commons)
|
|---|
|
Charles Baudelaire
[?itaj: ?arl bodler] (*
9. april
1821
,
Pari?
? †
31. august
1867
,
Pari?
) bol
francuzsky
basnik
, vyznamny predstavite?
moderny
.
Baudelairov biologicky otec zomrel v roku
1827
. Matka sa znovu vydala za majora Aupicka, ktoreho basnik pova?oval za votrelca v jeho ne?nom vz?ahu k matke. Svoj ?hamletovsky komplex“ pretavil do svojrazneho ?udactva koli?uceho medzi
melancholiou
a
cynizmom
.
Po maturite prenikol do sveta bohemy, v ktorom pestoval svoju ?ivotnu deziluziu, schovavajuc sa za masku pari?skeho ?vihaka. Za?ina vychutnava? nepoznane po?itky tela a du?e miesto toho, aby sa venoval ?tudiu prava. Znepokojeni rodi?ia ho poslali v rokoch
1841
a
1842
do
Indie
. Cestu pod?a niektorych prame?ov ukon?uje pre zle zdravie u? na ostrove
Reunion
, pod?a inych ho pre zle spravanie na tomto ostrove vylo?il kapitan lode, na ktorej sa viezol.
Po navrate do hlavneho mesta sa vratil k predo?lemu sposobu ?ivota. Zoznamil sa s krasnou mulatkou Jeanne Duvalovou, ktora sa na dvadsa? rokov stala jeho ??iernou Venu?ou“, ?geniom Zla“ a pozna?ila jeho ?ivot i tvorbu. Baudelaire sa nau?il faj?i?, navykol si na alkohol, okusil drogy (v klube u?ivate?ov ha?i?a sa zoznamil s
Theophilom Gautierom
a pokusil sa spacha?
samovra?du
).
Premarnil dedi?stvo po otcovi a rodina ho vyhlasila za nesvojpravneho. Materialne starosti, dlhy a prejavy
syfilisu
ho prinutili okolo roku
1860
pres?ahova? sa na nejaky ?as k matke do
Honfleur
. E?te raz sa pokusil ziska? ?lenstvo vo Francuzskej akademii, ale bez uspechu.
Roku
1864
odi?iel na predna?kove turne do
Belgicka
, kde predna?al o Delacroixovi, Gautierovi a
Les Paradis artificiels
(Umele raje). Na jeho predna?kach sa zu?astnilo ve?mi malo ?udi a ve?a z nich zutekalo pre Baudelairov hrozivy vyzor a impertinentny prejav. V
Namure
dostal pora?ku a ochrnul. Prepravili ho do Pari?a, kde
31. augusta
1867
umrel. Pohreb sa konal
2. septembra
na Montparnaskom cintorine. Pochovany je v rodinnej hrobke. Na miesto posledneho odpo?inku ho odprevadzalo par priete?ov, medzi nimi aj
Paul Verlaine
[1]
.
V rokoch
1845
a?
1846
si privyrabal ako kritik vytvarneho umenia. Pisal recenzie o vyro?nych Salonoch. Slavu priniesol maliarovi
Eugenovi Delacroix
, ktory pod?a neho najlep?ie vyjadril ?heroizmus moderneho ?ivota“.
Okolo roka
1852
za?al Baudelaire v la Revue des Deux-Mondes vydava? preklady poviedok
Edgara Allana Poea
. Napriek tomu, ?e angli?tinu dobre neovladal, stoto?nil sa nato?ko s Poeovym dielom, ?e nadlho zostal jedinym prekladate?om jeho diela vo
Francuzsku
. Baudelaire sa podobne ako Poe sna?il uniknu? z osamelosti, ktoru citil v unitarnej spolo?nosti.
V roku
1855
vydal v ?asopise la Revue des Deux-Mondes osemnas? basni pod nazvom
Les Fleurs du Mal
(
Kvety zla
), ktore mali povodne vyjs? pod provokativnym nazvom
Les Lesbiennes
(Lesbi?ky). Roz?irene vydanie Kvetov vy?lo o dva roky neskor. Kritika zmietla zbierku zo stola. Ozna?ila ju za ura?ajucu verejne mravy a na zaklade vynesenia rozsudku bol cely naklad zhabany. Baudelaire musel zaplati? tristo frankov pokuty a vypusti? zo zbierky ?es? basni. Ani tieto opatrenia v?ak nezabranili jej opatovnemu roz?irenemu vydaniu v roku
1861
. V tomto vydani v?ak chybaju ?odsudene“ basne, zato sa v nej nachadza 32 novych skladieb.
Zbierka nie je ?trukturovana chronologicky pod?a vzniku jednotlivych basni, daju sa v?ak vidie? iste spojitosti s konkretnymi udalos?ami. Je v nej napriklad cyklus venovany Jeanne Duvalovej, cyklus Marie Daubrunovej a podobne.
Po tejto zbierke pomy??al napisa? prozaicke dielo, pre zdravotne a hmotne ?a?kosti v?ak u? tento zamer nevykonal. Posmrtne vy?li kni?ne
Petits poemes en prose
(Male basne v proze) in?pirovane Aloysiom Bertrandom,
Curiosites esthetiques
(Esteticke zaujimavosti) a
L'Art romantique
(Romanticke umenie).
Baudelairovo dielo sa zrodilo v obdobi druheho cisarstva a spaja doznievajuci
romantizmus
s klasicizujucou krasou
Parnasu
a tie? so za?inajucim
symbolizmom
, za ktoreho zakladate?a je ozna?ovany.
V porovnani s romantikmi je Baudelaire menej sentimentalny a posobi na na?u psychiku. Disciplinovany basnicky prejav ho zasa zbli?uje s Parnasom. Vo svojej tvorbe uprednost?uje symetricky alexandrin a sonet, ?o ho zasa radi ku klasicistom. Z ideologie Parnasu mu je blizky kult dokonalej a symetrickej krasy in?pirovanej greckym socharstvom. Jeho krasa je v?ak osobna a ve?ny ideal nemennej krasy vystavuje vplyvu ?loveka.
V roku
1982
vy?iel vtedy za?inajucej grecko-americkej avantgardnej umelkyni
Diamande Galas
album
Litanies of Satan
(
Litanie k Satanovi
, z basnickej zbierky
Kvety zla
).
- ↑
BAUDELAIRE, Charles.
Kvety zla
. Bratislava : Slovensky spisovate?, 1995.
ISBN
80-220-0643-2
. S. 174.
- VANTUCH, Anton, et al.
Dejiny francuzskej literatury
. Vyd. 1 Bratislava : Causa editio, 1994. 451 s. (Litteraria.)
ISBN
80-85533-14-6
. S. 140 – 144.