Camille Claudelova
(*
8. december
1864
,
Fere-en-Tardenois
,
Francuzsko
? †
19. oktober
1943
,
Pari?
) bola francuzska
socharka
a
grafi?ka
. Jej mlad?i brat bol
basnik
a
diplomat
Paul Claudel
.
Narodila sa vo Fere-en-Tardenois,
departement
Aisne
v severnom Francuzsku, ako druhorodene die?a (prve die?a, syn Henri, zomrel 1. augusta 1863) v rodine vidieckeho ??achtica Louisa Prospera, ktory sa zaoberal
hypotekami
a bankovymi transakciami. Matka rodena Louise Athanaise Cecile Cerveaux, pochadzala z
Champagne
z rodiny katolickych k?azov a sedliakov. Ke? bola Camille e?te die?a?om, rodina sa pres?ahovala do
Villeneuve-sur-Fere
, kde sa v roku
1866
narodil jej mlad?i brat
Paul Claudel
. V roku
1870
sa pres?ahovali do
Bar-le-Duc
, v roku
1876
do
Nogent-sur-Seine
a v
1879
do
Wassy-sur-Blaise
, hoci letne obdobie rodina v?dy travila v
Villeneuve-sur-Fere
, ktorej prisna krajina v de?och vyvolavala hlboke dojmy. Camille nakoniec v roku
1881
spolu so svojou matkou, bratom a mlad?ou sestrou za?ala byva? v
pari?skej
?tvrti
Montparnasse
, kym ich otec zostal na povodnom mieste, aby finan?ne mohol podporova? rodinu.
Uchvatena kame?om a zemou ?tudovala v
Academie Colarossi
so socharom
Alfredom Boucherom
. (V tom ?ase presti?na vytvarna ?kola
Ecole des Beaux-Arts
neumo??ovala prijatie ?ien na ?tudium.) V roku
1882
si Claudelova prenajala diel?u spolo?ne so skupinou ?ien, z ktorych va??inu tvorili Angli?anky. Okrem inych bola medzi nimi aj
Jessie Lipscombova
. V roku
1883
sa stretla s
Auguste Rodinom,
ktory ju a jej priate?ov vyu?oval socharstvo.
Ke? okolo roku
1884
za?ala Claudelova pracova? v Rodinovej dielni, stala sa jeho zdrojom in?piracie, modelkou, dovernou priate?kou a milenkou. Nikdy ne?ila s Rodinom spolo?ne, preto?e on nebol ochotny ukon?i? dvadsa?ro?ny vz?ah s Rose Beuretovou, nikdy Rodinovi neporodila die?a, hoci s nim bola tehotna. Pod?a knihy od spisovate?ky
Anne Delbeeovej
Osud jednej ?eny
, svoje nenarodene die?a stratila pri nehode a tato tragedia ju uvrhla do hlbokej depresie. Afera rozru?ila aj jej rodinu, hlavne matku, ktora v?dy nesuhlasila s jej umeleckou karierou. Pod vplyvom sporov Claudelova opustila rodinny dom. V roku
1892
, mo?no po nechcenom potrate, Claudelova ukon?ila svoj intimny vz?ah s Rodinom, hoci sa stale a? do roku
1898
pravidelne vidali.
Za?iatkom roka
1903
vystavovala svoje dielo na
Salone
. Renome Camille Claudelovej nevyplyvalo len a iba z jej spojenia s Rodinom. V skuto?nosti bola rovnako dobra socharka ako najlep?i umelecki vrstovnici. Jej praca bola podobna svojim duchom Rodinovym dielam, ale odha?ovala vnutornu lyriku a imaginaciu, najma v znamych sochach:
Bronzovom val?iku
(1893). Vo
Veku dospelosti
(1900) je zrete?na mocna alegoria odputavania sa od Rodina. Claudelovej onyxova a mala bronzova
Vlna
(1897) bola vedomym zlomom obdobia, kedy sa in?pirovala Rodinom, s vytvarnou kvalitou celkom odli?nou od ?heroickeho“ citenia jej predo?lych prac. S Rodinom naposledy spolupracovala na pomniku spisovate?a
Balzaca
. Uvadza sa, ?e obliec? sochu do mni?skeho rucha bol jej napad. Na za?iatku
20. storo?ia
Claudelova pri?ahovala mecena?ov, obchodnikov a za?ivala obchodny uspech, ktory v?ak nemal dlhe trvanie.
Od novembra
1905
sa Claudelovej du?evne zdravie menilo k hor?iemu.
4.
-
16. decembra
mala poslednu ve?ku vystavu u Eugene Blota. V roku
1906
zni?ila mnoho zo svojich soch a na dlhe obdobie ju prenasledovala
paranoja
. Obvinila Rodina z krade?e napadov a z pripravy svojej ukladnej vra?dy. Po svadbe svojho brata (
1906
), ktory ju dovtedy podporoval a po jeho navrate do
?iny
, ?ila osamotena vo svoje dielni.
Hospitalizacia v lie?ebni pre du?evne chorych
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Otec, ktory schva?oval Claudelovej umelecku karieru a sna?il sa jej v?emo?ne pomaha?, a finan?ne ju podporoval, zomrel 2. marca
1913
. Claudelovu o jeho smrti nikto neinformoval. 10. marca
1913
po matkinom zasahu ju intervenuju na
psychiatrickej klinike
v
Ville-Evrard
v departmente
Neuilly-sur-Marne
. Aj ke? na protokole o prijati je napisane, ?e bola hospitalizovana na zaklade vlastnej ?iadosti, formular podpisal len lekar a jej matka.
V roku
1914
z dovodu evakuacie pred postupujucimi nemeckymi jednotkami nemocnicu premiestnili do
Enghien
.
7. septembra
1914 Camille spolu s mno?stvom ?al?ich ?ien premiestnili do blazinca Montdevergues v
Montfavet
, ?es? kilometrov od
Avignonu
. Na protokole o prijati do ustavu podpisanom
22. oktobra
1914, je zaznamenane, ?e pacientka trpi ?sustavnym delirioznym stihomamom zalo?enym na mylnom chapani skuto?nosti a imaginacie“.
Matka zakazovala, aby jej dcera dostavala ine listy ne? od brata, s ?asom personal lie?ebne pravidelne odporu?al Claudelovu prepusti?, ale matka neoblomne odmietala.
1. juna
1920
psychiater Dr. Brunet poslal matke list s odporu?anim, aby sa pokusila dceru v?leni? do rodiny, list v?ak zostal bez odpovede.
Paul Claudel, jej brat, ju nieko?ko rokov nav?tevoval, ale o svojej sestre hovoril len v minulom ?ase. V roku
1929
ju nav?tivila
Jessie Lipscombova
.
Camille Claudelova zomrela 19. oktobra
1943
v lie?ebni Montfavet (znamej ako
Asile de Montdevergues
, teraz moderna klinika
Centre Hospitalier de Montfavet
), kde pre?ila 30 rokov. Matka, ktora zomrela 20. juna
1929
, dceru v lie?ebni ani raz nenav?tivila. (Niektore biografie uvadzaju, ?e matka zomrela v roku 1920). Camille Claudelova je pochovana na cintorine Monfavet.
Hoci Claudelova zni?ila asi 90 svojich soch, zachovali sa ich na?rty a ?tudie.
V roku
1951
jej brat zorganizoval vystavu v
Musee Rodin
, kde su teraz vystavene niektore jej prace. Ve?ka vystava jej diel v ?om bola realizovana aj v roku
1984
. V roku
2005
sa konala ve?ka vystava prac Rodina a Claudelovej v
Quebeku
a
Detroite
.
Ke? vy?li nieko?ke jej biografie v
80. rokoch
, verejnos? sa za?ala viac zaujima? o jej dielo.
V roku
1988
nato?il francuzsky re?iser
Bruno Nuytten
?ivotopisny
film
Camille Claudelova
v hlavnej ulohe s
Isabelle Adjaniovou
v roli Claudelovej a
Gerardom Depardieu
, ktory predstavoval Rodina. V roku
1989
film ziskal dve nominacie na
Oscara
.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Camille Claudelova
na ?eskej Wikipedii.