z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Provincia
Buenos Aires
(
?pa.
Provincia de Buenos Aires
) je
provincia
nachadzajuca sa na vychode
Argentiny
. Na juhozapade susedi s provinciou
Rio Negro
, na zapade s
La Pampa
a
Cordoba
, na severozapade so
Santa Fe
a na severe s
Entre Rios
. Na severnej strane provincie sa nachadza tie? ustie
Rio de la Plata
, ktore tuto provinciou odde?uje od
Uruguaja
. Na vychodnej strane sa nachadza
Atlanticky ocean
. Hlavnym mestom provincie je
La Plata
a teda nie hlavne mesto Argentiny
Buenos Aires
, ktore nie je vobec su?as?ou tejto provincie. Pod?a s?itania ?udu z roku
2010
?ilo v tejto provincii 15 625 084 ?udi a zaberala pribli?ne 307 571 km
2
, ?o z nej robi najva??iu argentinsku provinciu tak z h?adiska po?tu obyvate?ov, ako aj ve?kosti uzemia. V roku
2017
?ilo pod?a odhadov v provincii Buenos Aires a? 17 020 000 obyvate?ov.
[1]
Povodnymi obyvate?mi provincie boli
indiani
z kme?a
Charruov
a
Querandiov
. Po prichode europskych kolonistov sa v?ak postupne po?et povodneho obyvate?stva zni?oval, a? na su?asny ve?mi nizky po?et. V roku
1536
zalo?ili ?panieli pod vedenim
Pedra de Mendozu
osadu Buenos Aires, vtedy pod nazvom
Ciudad de Nuestra Senora Santa Maria del Buen Ayre
, teda
Mesto na?ej Panej svatej Marie dobrych vetrov
. Miestni povodni obyvatelia boli spo?iatku k ?panielom priate?ski, no u? ?oskoro za?ali vznika? konflikty a domorodi obyvatelia za?ali na nove mesto uto?i?. U? v juni 1536 Indiani mesto obk?u?ili, neskor v?ak obliehanie pre nedostatok jedla ukon?ili. Zla situacia v meste prinutila kolonistov ho postupne za?a? opu??a?, a? v roku
1541
zostalo celkom opustene. K druhemu a kone?nemu zalo?eniu mesta do?lo
11. juna
1580
. Vtedy na miesto priplaval ?panielsky (baskicky) conquistador
Juan de Garay
, ktory zalo?il osadu s pristavom s nazvom Santisima
Trinidad y Puerto Santa Maria de los Buenos Aires
. Garay sa pou?il z chyb predchodcov a za?al s domorodcami vychadza? lep?ie. V?aka tomu sa ?panielom za?alo v oblasti kone?ne dari?.
[2]
V roku
1776
vzniklo
Miestokra?ovstvo Rio de la Plata
, ktoreho hlavne mesto bolo Buenos Aires. Konflikty s povodnym obyvate?stvom v?ak neprestali ani v tomto obdobi a prave v Provincii Buenos Aires sa diali pravidelne strety medzi europskymi osadnikmi a indianmi.
25. maja
1810
prebehla v Buenos Aires tzv.
Majova revolucia
, ktora znamenala vyhlasenie nezavislosti na ?panielsku. Vznikol tak novy ?tat, ktory dostal pomenovanie
Spojene provincie La Platy
a prave Provincia Buenos Aires sa stala jeho centrom, pri?om ine provincie miestokra?ovstva zva??ia novu vladu odmietali a zostavali verne ?panielskemu kra?ovi a jeho organom. Spor Provincie Buenos Aires a zvy?nych provincii sa stal jednym z hlavnych dovodov vzniku
ob?ianskych vojen
v Argentine v dobe po ziskani nezavislosti na ?panielsku. Zvy?nym provinciam sa nepozdavala ve?ka dominancia mesta Buenos Aires a jeho provincie, ktore malo bohatnu? pod?a ich nazoru na ich ukor. Provincii Buenos Aires sa postupne podarilo ziska? prevahu a vznikla tak
Argentinska konfederacia
, kde mala Provincia Buenos Aires rozhodujuci vplyv. Na ?ele ?tatu stal guverner Buenos Aires
Juan Manuel de Rosas
. Napriek tomu si silny vplyv zachovali aj zastancovia federalizmu, ktorym sa po dlhych rokoch vlady Rosasa a Buenos Aires podarilo na za?iatku 50. rokov
19. storo?ia
porazi? Buenos Aires a prevzia? vladu nad krajinou. V roku
1852
sa predstavitelia Provincie Buenos Aires rozhodli vyhlasi? nezavislos? a vznikol tak
?tat Buenos Aires
. Predstavitelia konfederacie odmietli tento ?tat uzna?. Vzajomny konflikt vyvrcholil v roku
1861
, kedy sa podarilo predstavite?om Buenos Aires zvrati? povodne nepriaznivu situaciu a pod vedenim
Bartolome Mitreho
porazili federalistov. Napriek tomu sa predstavitelia Buenos Aires zaviazali k prijatiu ustavnych zmien, ktorych cie?om bolo vy?leni? mesto Buenos Aires z provincie Buenos Aires, ?o malo zni?i? vplyv Provincie Buenos Aires a zaisti? va??iu rovnovahu v ramci krajiny. K naplneniu tohto zavazku v?ak do?lo a? v roku
1880
, kedy bolo mesto Buenos Aires definitivne vy?lenene z Provincie Buenos Aires a stalo sa samostatnou federalnou oblas?ou. V roku
1882
tak bolo zalo?ene mesto
La Plata
, ktore sa stalo novym hlavnym mestom provincie. V naslednom obdobi sa provincia stala cie?om va??iny europskych migrantov, ktori uplne pretvorili zlo?enie argentinskeho obyvate?stva.
[3]
Provincia je rozdelena na 135 uzemnych celkov (tzv.
partidos
). Nazvy ich administrativnych centier su uvedene v zatvorke:
- Adolfo Alsina
(
Carhue
)
- Adolfo Gonzales Chaves
(
Adolfo Gonzales Chaves
)
- Alberti
(
Alberti
)
- Almirante Brown
(
Adrogue
)
- Arrecifes
(
Arrecifes
)
- Avellaneda
(
Avellaneda
)
- Ayacucho
(
Ayacucho
)
- Azul
(
Azul
)
- Bahia Blanca
(
Bahia Blanca
)
- Balcarce
(
Balcarce
)
- Baradero
(
Baradero
)
- Benito Juarez
(
Benito Juarez
)
- Berazategui
(
Berazategui
)
- Berisso
(
Berisso
)
- Bolivar
(
San Carlos de Bolivar
)
- Bragado
(
Bragado
)
- Brandsen
(
Brandsen
)
- Campana
(
Campana
)
- Canuelas
(
Canuelas
)
- Capitan Sarmiento
(
Capitan Sarmiento
)
- Carlos Casares
(
Carlos Casares
)
- Carlos Tejedor
(
Carlos Tejedor
)
- Carmen de Areco
(
Carmen de Areco
)
- Castelli
(
Castelli
)
- Chacabuco
(
Chacabuco
)
- Chascomus
(
Chascomus
)
- Chivilcoy
(
Chivilcoy
)
- Colon
(
Colon
)
- Coronel Dorrego
(
Coronel Dorrego
)
- Coronel Pringles
(
Coronel Pringles
)
- Coronel Rosales
(
Punta Alta
)
- Coronel Suarez
(
Coronel Suarez
)
- Daireaux
(
Daireaux
)
- Dolores
(
Dolores
)
- Ensenada
(
Ensenada
)
- Escobar
(
Belen de Escobar
)
- Esteban Echeverria
(
Monte Grande
)
- Exaltacion de la Cruz
(
Capilla del Senor
)
- Ezeiza
(
Ezeiza
)
- Florencio Varela
(
Florencio Varela
)
- Florentino Ameghino
(
Florentino Ameghino
)
- General Alvarado
(
Miramar
)
- General Alvear
(
General Alvear
)
- General Arenales
(
General Arenales
)
- General Belgrano
(
General Belgrano
)
- General Guido
(
General Guido
)
- General La Madrid
(
General La Madrid
)
- General Las Heras
(
General Las Heras
)
- General Lavalle
(
General Lavalle
)
- General Madariaga
(
General Juan Madariaga
)
- General Paz
(
Ranchos
)
- General Pinto
(
General Pinto
)
- General Pueyrredon
(
Mar del Plata
)
- General Rodriguez
(
General Rodriguez
)
- General San Martin
(
General San Martin
)
- General Viamonte
(
General Viamonte
)
- General Villegas
(
General Villegas
)
- Guamini
(
Guamini
)
- Hipolito Yrigoyen
(
Henderson
)
- Hurlingham
(
Hurlingham
)
- Ituzaingo
(
Ituzaingo
)
- Jose C. Paz
(
Jose C. Paz
)
- Junin
(
Junin
)
- La Costa
(
Mar del Tuyu
)
- La Matanza
(
San Justo
)
- La Plata
(
La Plata
)
- Lanus
(
Lanus
)
- Laprida
(
Laprida
)
- Las Flores
(
Las Flores
)
- Leandro N. Alem
(
Vedia
)
- Lezama
(
Lezama
)
- Lincoln
(
Lincoln
)
- Loberia
(
Loberia
)
- Lobos
(
Lobos
)
- Lomas de Zamora
(
Lomas de Zamora
)
- Lujan
(
Lujan
)
- Magdalena
(
Magdalena
)
- Maipu
(
Maipu
)
- Malvinas Argentinas
(
Los Polvorines
)
- Mar Chiquita
(
Coronel Vidal
)
- Marcos Paz
(
Marcos Paz
)
- Mercedes
(
Mercedes
)
- Merlo
(
Merlo
)
- Monte Hermoso
(
Monte Hermoso
)
- Moreno
(
Moreno
)
- Moron
(
Moron
)
- Navarro
(
Navarro
)
- Necochea
(
Necochea
)
- Nueve de Julio
(
Nueve de Julio
)
- Olavarria
(
Olavarria
)
- Patagones
(
Carmen de Patagones
)
- Pehuajo
(
Pehuajo
)
- Pellegrini
(
Pellegrini
)
- Pergamino
(
Pergamino
)
- Pila
(
Pila
)
- Pilar
(
Pilar
)
- Pinamar
(
Pinamar
)
- Presidente Peron
(
Guernica
)
- Puan
(
Puan
)
- Punta Indio
(
Veronica
)
- Quilmes
(
Quilmes
)
- Ramallo
(
Ramallo
)
- Rauch
(
Rauch
)
- Rivadavia
(
America
)
- Rojas
(
Rojas
)
- Roque Perez
(
Roque Perez
)
- Saavedra
(
Pigue
)
- Saladillo
(
Saladillo
)
- Salto
(
Salto
)
- Salliquelo
(
Salliquelo
)
- San Andres de Giles
(
San Andres de Giles
)
- San Antonio de Areco
(
San Antonio de Areco
)
- San Cayetano
(
San Cayetano
)
- San Fernando
(
San Fernando
)
- San Isidro
(
San Isidro
)
- San Miguel
(
San Miguel
)
- San Miguel del Monte (or Monte)
(
San Miguel del Monte
)
- San Nicolas
(
San Nicolas de los Arroyos
)
- San Pedro
(
San Pedro
)
- San Vicente
(
San Vicente
)
- Suipacha
(
Suipacha
)
- Tandil
(
Tandil
)
- Tapalque
(
Tapalque
)
- Tigre
(
Tigre
)
- Tordillo
(
General Conesa
)
- Tornquist
(
Tornquist
)
- Trenque Lauquen
(
Trenque Lauquen
)
- Tres Arroyos
(
Tres Arroyos
)
- Tres de Febrero
(
Caseros
)
- Tres Lomas
(
Tres Lomas
)
- Veinticinco de Mayo
(
Veinticinco de Mayo
)
- Vicente Lopez
(
Olivos
)
- Villa Gesell
(
Villa Gesell
)
- Villarino
(
Medanos
)
- Zarate
(
Zarate
)
- ↑
a
b
The population of the provinces of Argentina according to census results and latest official projections
[online]. citypopulation.de, [cit. 2018-03-05].
Dostupne online.
- ↑
History
[online]. britannica.com, [cit. 2018-03-06].
Dostupne online.
- ↑
Historia de la provincia de Buenos Aires
[online]. edhasa.com.ar, [cit. 2018-03-06].
Dostupne online.
Archivovane 2018-03-07 z
originalu.
