Bratislava ? mestska ?as? Dubravka
mestska ?as? Bratislavy
Znak
?tat	Slovensko
Kraj	Bratislavsky kraj
Okres	Bratislava IV
Region	Bratislava a okolie
Nadmorska vy?ka	243  m n. m.
Suradnice	48°11′21″S 17°01′44″V  /  48,189096°S 17,028801°V  / 48.189096; 17.028801
Rozloha	8,65  km²  (865  ha ) [1]
Obyvate?stvo	35 572  ( 31. 12. 2023 ) [2]
Hustota	4 112,37 obyv./ km²
Prva pis. zmienka	1576
Starosta	Martin Za?ovi? [3] ( SOM Slovensko )
PS?	841 XX
?UJ	529389
E?V (do r. 2022)	BA, BL, BT
Tel. predvo?ba	+421-2
Adresa miestneho uradu	?atevna 2, 841 02 Bratislava
E-mailova adresa	mu@dubravka.sk
Telefon	02/6428 24 28
Fax	02/6436 91 00
Poloha mestskej ?asti na Slovensku
Interaktivna mapa mestskej ?asti
Wikimedia Commons: Dubravka (Bratislava)
Webova stranka: dubravka.sk
Mapovy portal GKU: katastralna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portaly, ktorych su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal   Slovensky portal   Bratislavsky portal

Bratislava ? mestska ?as? Dubravka ^[4] (ine nazvy: Bratislava-Dubravka, Mestska ?as? Dubravka, Dubravka ; nem. Kaltenbrunn , ma?. Pozsonyhidegkut ) je mestska ?as? Bratislavy le?iaca na vychodnom upati Devinskej Kobyly . Nazov dostala pod?a obce, ktora je dnes len jej malou ?as?ou. Rozloha je 8,6 km². Po?et obyvate?ov sa pohybuje okolo 30 000. Su?as?ou mestskej ?asti su miestne ?asti Kr?ace , Zaluhy , Dieliky a Podvornice .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povodna obec existovala u? v 14. storo?i a patrila hradu Devin . Prvy pisomny doklad, ktory je spojeny s jej kolonizaciou Chorvatmi, je z roku 1574 . Star?ia generacia si zachovala dialekt dodnes.

V roku 1683 po?as obliehania Viedne Turkami, ?alej po?as napoleonskych vojen a za prusko-rakuskej vojny v roku 1866 bola zaka?dym vyplienena a vypalena. Sposob V.B. ?ivota a kultura ?udu obce, aj ke? v pome?tenej forme, nesie stopy sposobu ?ivota a kultury bratislavskeho Zahoria . Obyvate?stvo sa ?ivilo po?nohospodarstvom a vinohradnictvom. Prebytky predavali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V zahradach a na viniciach sa pestovali ?ierne, tzv. dubravske ?ere?ne, vyh?adavane na zavaranie.

V 19. storo?i za?alo obyvate?stvo pracova? aj v meste a na ?elezniciach. Roku 1866 sa v jej chotari skon?ila prusko-rakuska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvy po?iarny zbor zalo?ili v roku 1889 , prve ochotnicke divadlo hrali v roku 1905 . V medzivojnovom obdobi tu posobilo viacero hospodarskych a kulturnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektricke osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kulturny dom.

Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946 . V ?es?desiatych rokoch 20. storo?ia v suvislosti s vystavbou bratislavskych sidlisk Podvornice , Zaluhy a Dubravka, bol pre obec vydany stavebny zakaz, ?o malo za nasledok zachovanie ?asti star?ej zastavby. V osemdesiatych rokoch 20. storo?ia obec a ?as? lesneho aj zahradneho chotara vyhlasili za rekrea?nu oblas? mesta, ?im sa nadviazalo na snahy z roku 1911 , kedy sa tu postavili prve chaty. Tymto opatrenim sa ?as? starej obce zachovala.

Nazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povod mena Dubravka je zalo?eny na povestiach. Jedna hovori, ?e meno dostala pod?a ve?kych dubovych lesov, ktore tu kedysi boli. Ina hovori o tom, ?e chorvatska princezna Dubravka, ktora utekala pred Turkami, tu bola zajata. Tretia je o tom, ?e drevoruba?i, ktori rubali v lese drevo, mali so sebou psov. Ti sa po lese naha?ali. Jeden z nich sa schoval do but?aveho stromu a odtia? ?tekal. Drevoruba?i si medzi sebou hovorili, ?e dub hafka. Z toho vznikol nazov Dubravka.

Tieto povesti sa rozpravaju z pokolenia na pokolenie. V starych listinach je tato obec zapisana ako Dubrawa , zalo?ena roku 1574 .

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Etnicke zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1773 : slovenska obec ^[5]

1796 : slovenska obec ^[6]

1851 : slovenska obec ^[7]

Percentualny podiel jazykov (1880-1910) a narodnosti (1930-2011) ^[8]

Rok	Spolu	Slovaci	?esi	Ma?ari	Nemci	Rusini a Ukrajinci	Chorvati a Srbi	Romovia	ini
1880	645	65,12%	-	1,09%	1,40%	0,00%	26,82%	-	3,88%
1890	752	99,34%	-	0,13%	0,53%	0,00%	0,00%	-	0,00%
1900	841	98,57%	-	0,83%	0,59%	0,00%	0,00%	-	0,00%
1910	876	96,46%	-	1,37%	1,37%	0,00%	0,34%	-	0,46%
1930	1074	98,79%		0,09%	0,28%	0,00%	-	-	0,84%
1991	37442	92,76%	2,72%	3,46%	0,22%	0,21%	-	0,03%	0,60%
2001	35199	92,72%	2,12%	2,77%	0,21%	0,26%	0,00%	0,05%	1,87%
2011	32607	92,12%	1,67%	2,51%	0,19%	0,29%	0,11%	0,07%	3,62%

Nabo?enske zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Percentualny podiel vierovyznani (1851-2011) ^{[7] [8]}

Rok	Spolu	R.Katolici	G.Katolici	Pravoslavni	Luterani	Kalvini	?idia	ini	ateisti	n/a
1851	582	100,00%	0,00%	0,00%	0,00%	0,00%	0,00%	0,00%
1880	645	99,38%	0,00%	0,00%	0,16%	0,00%	0,47%	0,00%
1910	841	100,00%	0,00%	0,00%	0,00%	0,00%	0,00%	0,00%
1930	1074	98,88%	0,00%	-	0,37%	0,00%	0,19%	0,56%
1991	37442	45,18%	0,43%	0,13%	4,25%	0,19%	0,02%	0,59%	19,52%	29,67%
2001	35199	55,14%	0,70%	0,39%	5,63%	0,45%	0,09%	1,44%	30,82%	5,34%
2011	32607	52,18%	0,87%	0,39%	5,22%	0,35%	0,06%	2,60%	31,33%	7,00%

Samosprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Su?asnym starostom Dubravky je Martin Za?ovi? zvoleny v komunalnych vo?bach 2014 .

Prvym starostom mestskej ?asti Bratislava-Dubravka, ktory bol zvoleny po revolucii v roku 1989 sa stal v roku 1991 stredo?kolsky profesor a starodubrav?an Ing. Jan R?ssel, od roku 1995 bol zvoleny pan Ries a od roku 1998 do roku 2006 bol starostom Dubravky Ing. Peter Polak . Po?as rokov 2006 a? 2014 tuto funkciu zastaval Jan Sandtner zvoleny v komunalnych vo?bach 2006 a opatovne v roku 2010 .

Architektura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dubravka si po nieko?ko storo?i zachovavala vidiecky raz, ktory sa tu uchoval aj po pripojeni obce k Bratislave v roku 1946 . Podstatnej?ie zmeny nastali a? v 70. rokoch rozsiahlou vystavbou preva?ne panelovych stavieb. Sidlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohymi kulturnymi pamiatkami. Nova vystavba sa za?ala a? koncom 20. a za?iatkom 21. storo?ia . Boli postavene viacere nove bytove domy a obchodne prevadzky.

Pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Horanska stud?a , ktora je v su?asnosti u? uzavreta, sa nachadza na mieste detskeho ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiana.
• Kostol svatych Kozmu a Damiana : Ke? sa osada rozrastla, povolilo devinske panstvo postavi? v roku 1723 kostol na zakladoch star?ej stavby. Pomenovali ho pod?a sv. Kozmu a Damiana . Pod?a historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damian lekarmi ? dvoji?kami a svoje povolanie vykonavali bezplatne. Su patronmi lekarov. Sviatok maju 26. septembra a na ich po?es? byvaju v tomto obdobi v Dubravke hody. Bo?ny oltar pochadza z Donnerovej dielne.
• Kaplnka Panny Marie sa nachadza v Starej Dubravke. Blizko nej je aj mala jasky?a so sochou Panny Marie. Podla legendy sa dvornemu pastierovi zjavila v korune planej hru?ky Panna Maria . Na tomto mieste za?ali stava? kostol, ktory v?ak nebol plne dostavany. Z ?asti u? postaveneho kostola vznikla Kaplnka Panny Marie ru?encovej.
• Villa rustica je narodna kulturna pamiatka, zvy?ky rimskej provin?nej architektury. Nachadza sa na Ve?kej luke, kde sa na?li aj pozostatky Keltov a inych kme?ov ?ijucich na tomto uzemi.
• Kamenny kri? bol postaveny v roku 1808 ako po?akovanie za vznik farnosti a na po?es? prveho farara v Dubravke.
• ?erveny kri? stoji na ulici Pri kri?i, pri zakladnej ?kole. Kri? bol postaveny ako po?akovanie za to, ?e na tomto suchom mieste sa objavila podzemna voda a zem vydala dobru urodu. Blizko neho sa nachadzali ve?ke pestovane vinohrady a ?ere??ove sady.
• Pamatnik padlym v prvej svetovej vojne sa nachadza na Jadranskej ulici. Mnohe mena na pomniku maju koncovku -i? , ?o suvisi s tym, ?e v Dubravke ?ilo mnoho Chorvatov.
• Pomnik padlym v prusko-rakuskej vojne ( 1867 )
• Socha sv. Floriana bola postavena na Jadranskej ulici a ma ochra?ova? dedinu pred po?iarom.
• Socha sv. Vendelina stoji blizko Zakladnej ?koly Dolinskeho. Nie je zname kedy bola odhalena, ale obnovena bola roku 1928 ?ctite?mi sv. Vendelina“ a roku 1993 bola re?taurovana.

• 
  Kostol sv. Kozmu a Damiana
• 
  Kaplnka Panny Marie
• 
  Kostol Ducha svateho
• 
  Evanjelicky zborovy dom
• 
  Dom nabytku a ?erpacia stanica Slovnaft
• 
  Dom kultury Dubravka
• 
  Socha sv. Floriana
• 
  Jaskynka Panny Marie
• 
  Jaskynka Panny Marie s kaplnkou Panny Marie ru?encovej
• 
  Pamatnik padlym v 1. sv. vojne
• 
  Kri?

Nove stavby [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kostol Ducha svateho [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 2003 bol dostavany novy kostol ? Kostol Ducha svateho . Kostol sa nachadza na ulici M. Sch. Trnavskeho. Stavbu tohto kostola financovala Rimskokatolicka farnos? v Dubravke, a to predov?etkym z darov a zbierok veriacich. Milionom korun jej prispela aj tamoj?ia samosprava. Zakladny kame? tohto kostola posvatil Svaty Otec pape? Jan Pavol II. pri svojej nav?teve Slovenska v ?a?tine . Kostol postavili architekti Ing. arch. ?udovit Re?ucha a Ing. arch. Marian Luptak. Vy?ka kostola je 30 metrov.

Evanjelicky zborovy dom [ upravi? | upravi? zdroj ]

Centrum evanjelikov Dubravky a okolia bol povodne obradna sie?, postavena v osemdesiatych rokoch minuleho storo?ia. Nachadza sa na za?iatku Dubravky na ulici M.Schn. Trnavskeho. Od roku 1995 sa v budove konaju pravidelne bohoslu?by a od roku 2003 je vlastnictvom evanjelickej cirkvi . Hlavna sala ma kapacitu okolo 200 veriacich. V roku 2006 posvatil krstite?nicu chramu generalny biskup Julius Filo. V interieri kostola sa nachadza ?tvormetrovy dreveny kri? a umelecky obraz Credo.

Obchodny dom Saratov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po rekon?trukcii stareho suboru obchodov vznikol Obchodny dom Saratov , v ktorom je viac ako 30 prevadzok a okrem ineho aj potraviny Billa, predaj?a elektrospotrebi?ov, drogeria , po?ta, lekarne, modne butiky , papiernictvo , kvetinarstvo , kaviare? a stanok s domacou a zahrani?nou tla?ou.

Nove predajne [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najnov?ie pribudli predajne Lidl (november 2005 ) a Billa blizko Domu kultury, OC Dubrawa (2013), Tesco Expres (byvala Brestovka) a Kaufland (2015). Ne?aleko mestskej ?asti Dubravka sa nachadza miestna ?as? Bory patriaca Lama?u, v nej Bory Mall a ne?aleko je otvoreny ve?koobchod METRO Cash & Carry Slovakia . Nedavno boli v ?asti Bory otvorene prevadzky obchodov Hornbach a Mercury Market.

Zabava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dubravka vzh?adom na svoj po?et obyvate?ov neposkytuje prili? rozsiahlu infra?trukturu prevadzok poskytujucich zabavu a uvo?nenie. Centrom kulturneho diania je od roku 1986 Dom kultury Dubravka, v ktorom mo?no nav?tivi? kino alebo divadlo.

Dubravske hody [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dubravske hody sa konaju v Dubravke ka?dy rok v d?och okolo sviatku sv. Kozmu a Damiana. Hlavne dejisko hodov je pred Domom kultury a na namesti v Starej Dubravke. S hodami sa spaja aj tradicia prina?ania ve?keho strapca hrozna. Dubravka bola toti? niekedy vini?nou oblas?ou.

Vo?ny ?as [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Dubravke su dva futbalove ?tadiony ? FK CRA v Starej Dubravke (na jeho mieste bol povodne kravsky cintorin) a ?KP Dubravka oproti Zimnemu ?tadionu. Ten sa nachadza na Harmincovej ulici, svoje sidlo tam ma hokejovy klub HOBA Bratislava.

Pre deti a ich rodi?ov poskytuje mo?nos? ?portu, ako i zabavy a oddychu park na Peknikovej ulici, s nazvom ?Pekni?ka“. V blizkosti Zakladnej ?koly Be?ovskeho sa nachadza Park dru?by.

Dopravne spojenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa za?ali v auguste 1895 , ale prvy autobus do Dubravky za?al premava? a? 27. jula 1952 . V decembri 1979 od?tartovali prace na pred??eni elektri?kovej trate z Karlovej Vsi do Dubravky. Druha ?as? ko?ajoveho pred??enia po dne?nu kone?nu bola dokon?ena v maji 1986 . Elektri?kova tra? Hanulova ? Pri kri?i bola v roku 2014 plne zmodernizovana, vymeneny bol zvr?ok a spodok trate, trolejove vedenie, nastupi?tia, taktie? sa vymenili zastavky MHD a pribudlo nieko?ko novych prvkov. Na uzemi Dubravky bol od jesene 2019 do jari 2020 zmodernizovany zvy?ny usek trate Pri Kri?i - Dolne Kr?ace. Zatravnena elektri?kova tra? v Dubravke je len od kri?ovatky Trnavskeho - Hanulova po kri?ovatku Trnavskeho - Harmincova.

Zoznam zastavok [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Agatova
  • 
    

• Alexyho
  • 
  • 
    

• Bilikova
  • 
    

• Cabanova
  • bez obsluhy (najbli??ie: )
    

• Zaluhy (Damborskeho)
  • 
  • 
    

• Dolne Kr?ace
  • 
    

• Drobneho
  • 
  • 
    

• Harmincova
  • 
    

• Homolova
  • 
    

• Horne Kr?ace
  • 
    

• Hu??avova
  • 
    

• Konopne diely (Cabanova II)
  • bez obsluhy (najbli??ie: )
    

• Lipskeho
  • 
    

• Moy?ova (Tranovskeho II)
  • bez obsluhy (najbli??ie: )
    

• Pri Hrubej luke (OC Dubrawa)
  • bez obsluhy (najbli??ia zastavka: Pri kri?i)
    

• Podvornice (OD Saratov)
  • 
  • 
    

• Peknikova
  • 
    

• Pri kri?i
  • 
  • 
    

• ?tepna
  • 
    

• ?vantnerova
  • 
  • 
    

• Technicke sklo
  • 
    

• Tranovskeho
  • bez obsluhy (najbli??ie: )
    

• Tulipanova
  • bez obsluhy
    

• Vendelinska
  • bez obsluhy
    

• ?atevna
  • 
    (stav k 13. februaru 2023) ^{[9] [10] [11] [12]}

Media [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Dubravsky spravodajca ? dubravska samosprava ho vydava od roku 1992 v naklade 16 tisic vytla?kov a je distribuovany do ka?dej domacnosti v Dubravke. Nazov bol do aprila 2007 Dubravske noviny , av?ak po nastupe noveho starostu sa samosprava rozhodla zmeni? nazov aj dizajn mesa?nika.
• Dubravska televizia ? vysiela? za?ala od roku 1999 a prina?a aktualne informacie o diani v mestskej ?asti. Je ?lenom spolku televiznych stanic Slovenska LOToS, so sidlom v Martine . Televizia od roku 2004 vysiela 24 hodin denne v 12 hodinovych vysielacich blokoch, ktore pozostavaju z dvoch typov programov a to Dubravskeho magazinu a Temy .

Osobnosti Dubravky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rodaci [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Leonard Tikl (* 1902  – † 1973 ), rimskokatolicky k?az, salezian , trpite? za vieru – disident (odsudeny na 15 rokov vazenia). ^[13]
• Gustav Husak (* 1913  – † 1991 ), slovensky politik , prezident ?SSR

Posobili tu [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Peter Dvorsky (* 1951 ), operny spevak , vystupoval v Metropolitan Opera v New Yorku
• De?o Ursiny (* 1947 ? † 1995 ), slovensky bigbitovy a artrockovy hudobnik

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Bratislava ? mestska ?as? Dubravka

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Oficialna stranka mestskej ?asti
• Dubravska televizia Archivovane 2007-02-13 na Wayback Machine
• Dom kultury Dubravka
• Rimskokatolicka farnos? Bratislava-Dubravka Archivovane 2010-02-21 na Wayback Machine
• Evanjelicka farnos? Bratislava-Dubravka

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Kronika Dubravky, Ob?ianske zdru?enie Dubravska stud?a, 2006 - ISBN 80-969546-0-1