Poloha Bouvetovho ostrova.
Bouvetov ostrov
(po
norsky
Bouvetøya
) je neobyvany
ostrov
, nachadzajuci sa v ju?nej ?asti
Atlantickeho oceanu
(resp. v
Ju?nom oceane
) a patriaci
Norsku
. Najbli??ia pevnina je vzdialena asi 1 600 km. Viac ako 95 % uzemia ostrova je pokrytych
?adom
.
Bouvetov ostrov sa nachadza na 54°26′ ju?nej ?irky 3°24′ vychodnej d??ky, jeho rozloha je 58,5 km². 93 % plochy ostrova pokryvaju
?adovce
, ktore padaju z utesov priamo do mora, pripadne aj na
pla?e
tvorene tmavym pieskom vulkanickeho povodu. Pobre?ie ma d??ku 29,6 km a ?asto ho obklopuju ?adove kryhy. Ostrov je ve?mi ?a?ko pristupny, nema ?iaden pristav, zakotvi? sa da iba pri pobre?i. Najvy??i bod ostrova sa vola
Olavtoppen
, vrchol je 780 metrov nad morom. Ostrov je
sope?neho
povodu, prakticky cely je tvoreny
?titovym vulkanom
Wilhelmplataet
.
Bouvetov ostrov mo?e by? kandidatom na jeden z najod?ahlej?ich ostrovov sveta. Najbli??ia pevnina je a?
Zem kra?ovnej Maud
v
Antarktide
, ktora je vzdialena 1 600 kilometrov ju?ne a je takisto neobyvana.
Satelitny poh?ad na ostrov.
Bouvetov ostrov objavil
1. januara
1739
Jean-Baptiste Charles Bouvet de Lozier
, ktory velil dvom francuzskym lodiam
Aige
a
Marie
. Poziciu ostrova sa mu nepodarilo presne ur?i?. Bouvet svoj objav neoboplaval a preto?e bolo zle po?asie, nebolo ani iste, ?i ide o ostrov alebo inu pevninu.
A? v roku
1808
sa k ostrovu dostal kapitan ve?rybarskej lode Swan Lindsay. Lo? patrila spolo?nosti
Enderby Compeny
. Ani Lindsay na ostrove nepristal, ale u? spravne zmeral jeho poziciu.
Prvy sa na ostrov uspe?ne dostal v decembri
1811
kapitan inej ve?rybarskej lode Wasp, Benjamin Morrell, ktory tu so svojou posadkou lovil tulene.
10. decembra
1825
kapitan Norris vodca ve?rybarskych lodi
Sprightly
a Lively vlastnenych opa? spolo?nos?ou
Enderby Company
, pristal na ostrove a pomenoval ho
Liverpool Island
, ostrov potom vyhlasil za uzemie patriace
Britskej korune
.
V roku
1898
bola pri ostrove nemecka expedicia
Valdivia
Carla Chuna
, ale na ostrove nepristala.
Prvy naozaj dlh?i ?as na ostrove v roku
1927
stravila norska posadka vyskumnej lode
Norvegia
. Zostala tu mesiac; v?aka tomu mohlo vznies? narok na tento ostrov
Norsko
, ktore pomenovalo ostrov Bouvetøya (po norsky: Bouvetov ostrov). Dekret norskeho kra?a z
23. januara
1928
vyhlasuje Bouvetov ostrov za norske uzemie. Spojene kra?ovstvo sa vzdalo svojich narokov v prospech Norska hne? v nasledujucom roku.
V roku
1964
sa tu na?iel opusteny zachranny ?ln s nieko?ko vecami, ale ?iaden pasa?ier na lodi. V roku
1971
bol Bouvetov ostrov a jeho teritorialne vody vyhlasene za prirodnu rezervaciu. Ostrov zostava neobyvany. Roku
1977
tu norski vedci umiestnili automaticku
meteorologicku
stanicu.
D?a
22. septembra
1979
americka dru?ica
Vela
zaznamenala ve?ky zablesk (prisudzuje sa v?aka intenzite vybuchu men?ej jadrovej bombe alebo dopadu ve?keho
meteoru
) v pase ju?neho Indickeho oceana medzi Bouvetovym ostrovom a
ostrovom Princa Eduarda
.
Radioaktivny spad
dopadol na ve?mi rozsiahlu oblas? a zaznamenali ho vedci v
Australskom antarktickom teritoriu
. ?iadna krajina nepriznala svoju zodpovednos? za test, ale podozrenie padlo na
Juhoafricku republiku
,
Izrael
a
Taiwan
.
Panoramaticka fotografia Bouvetovho ostrova