Bourbonovci
Krajina	Francuzsko , Navarra , ?panielsko , Luxembursko
Materska dynastia	Kapetovci
Tituly	Francuzsky kra? Navarrsky kra? ?panielsky kra? Orleansky vojvoda Vendomesky vojvoda Bourbonsky vojvoda Parmsky vojvoda Kra? Oboch Sicilii Luxembursky ve?kovojvoda Sevillesky vojvoda
Zakladate?	Robert, grof z Clermontu
Rok zalo?enia dynastie	1272
Zosadenie dynastie z tronu	1830  ? Francuzsko a Navarra ( Julova revolucia ) 1859  ? Parma (Pripojenie k Sardinskemu kra?ovstvu ) 1861  ? Kra?ovstvo Oboch Sicilii ( Zjednotenie Talianska )
Posledny panovnik	?panielsko: Juan Carlos I. Francuzsko a Navarra: Karol X. Francuzsko (Orleans): ?udovit Filip Orleansky Parma: Robert I. Kra?ovstvo Oboch Sicilii: Franti?ek II.
Posledna hlava dynastie	Francuzsko a Navarra: Karol X. Parma: Robert I. Kra?ovstvo Oboch Sicilii: Franti?ek II.
Su?asna hlava dynastie	?panielsko: Juan Carlos I. Parma: Carlos Hugo Luxembursko: Henrich
?tatna prislu?nos?	Francuzsko , ?panielsko
?al?ie vetvy dynastie	Orleanska dynastia Brazilska kra?ovska dynastia Bourbonsko-sicilska dynastia Bourbonsko-parmska dynastia

Bourbonovci (ine nazvy: Bourbon , zastarano: Bourboni , pre ?panielsko: Borbonovci ; zakladny tvar: z Bourbonu , Bourbonsky , Borbonsky - fr. de Bourbon , ?p. de Borbon ) je povodne francuzsky ??achticky rod, ktory je dolo?eny od 10. storo?ia .

Ako Bourbonovci v u??om zmysle sa spravidla ozna?uje len jedna jeho vetva (presnej?ie ?as? jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktoru zalo?il Henrich IV. Navarrsky v 16. storo?i , a ktora vladla/vladne v Navarre , Francuzsku , v Neapolsku a Sicilii , Parme , ?panielsku a v Luxembursku .

Vyvoj dynastie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povodni Bourbonovci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rod Bourbonovcov odvadza svoje meno od Bourbonska v strednom Francuzsku , ktoreho centrom bol hrad Bourbon-l’Archambault . Najstar?im znamym ?lenom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhemar), pan Souvigny a Bourbonu, ktory ?il okolo roku 900 po Kr. Nasledujuci hlavni ?lenovia tohto rodu pokra?ovali ako pani (sire) alebo damy (dame) bourbonski/-ke.

Dampierrovsko-bourbonska dynastia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tato dynastia vznikla roku 1186 man?elstvom Guya II. Dampierrskeho, mar?ala champagnskeho, s Matildou I. (Mahaut I.), damou bourbonskou. Nasledujuci hlavni ?lenovia tohto rodu pokra?ovali ako pani (sire) alebo damy (dame) bourbonski.

Zasah Burgundovcov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa pri?enil Jan Burgundsky, ktory si vzal Agne?u, damu bourbonsku a stal sa tak panom bourbonskym. Ich dcerou bola Beatrix (Burgundska a Bourbonska), dama bourbonska.

Kapetovsko-bourbonska dynastia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dynastiu zalo?il Robert Kapet, grof z Clermontu a syn francuzskeho kra?a ?udovita IX. Svateho , ktory si roku 1276 vzal vy??ie spominanu Beatrix, damu bourbonsku.

Kapetovsko-bourbonsku dynastiu v neskor?om obdobi delime takto:

• vetva grofov z Marche (od 14. storo?ia):
  • vetva grofov z Vendome (od 14. storo?ia):
    • vetva panov (neskor knie?at) z Carency (od 14. storo?ia)
    • vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storo?ia)
    • vetva knie?at z Conde (od 16. storo?ia)
    • vetva francuzskych kra?ovskych Bourbonovcov ( Bourbonovci v u??om zmysle ) (od 16. storo?ia):
      • hlavna vetva francuzskych kra?ovskych Bourbonovcov
      • bourbonovsko-anjouovska vetva (=?panielski Bourbonovci) (od 17. storo?ia), vratane:
        • vetva kra?ov Kra?ovstva oboch Sicilii (neapolsko-sicilska vetva) (od 18. storo?ia)
        • vetva vojvodov z Parmy (parmska vetva, dynastia Bourbon-Parma ) (od 18. storo?ia)
          • vetva luxemburskych ve?kovojvodov (od 20. storo?ia)
          • ine vetvy
        • ine vetvy
      • orleanska vetva (od 17. storo?ia)
      • ine vetvy
    • ine vetvy
  • ine vetvy
• vetva grofov z Montpensier (od 15. storo?ia)
• ine vetvy

Vlada v Navarre a vo Francuzsku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bourbonovci vladli v Navarre 1572  – 1789 (zlu?ena s Francuzskom) a vo Francuzsku 1589  – 1792 (s prestavkami) a 1814  – 1830 .

Do vetvy grofov z Vendome patril aj ? od roku 1572 navarrsky kra? ? Henrich (ako navarrsky kra? Henrich III.), ktory sa v roku 1589 stal francuzskym kra?om ako Henrich IV. po vymreti kra?ovskeho rodu Valois a stal sa tak zakladate?om francuzskej kra?ovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v u??om zmysle). Vo Francuzsku jeho potomkovia vladli a? do roku 1792 , kedy bol kra? ?udovit XVI. zosadeny a v roku 1793 popraveny. Po pade Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na tron ( ?udovit XVIII. , brat popraveneho ?udovita XVI.) V roku 1830 dynastiu na trone vystriedala ved?aj?ia linia francuzskych kra?ovskych Bourbonovcov, ktora panovala 18 rokov pod menom Orleans .

Vlada v ?panielsku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Bourbonsko-anjouovska dynastia

V ?panielsku vladli 1700/1713 – 1808, 1814 – 1868, 1870 – 1873, 1874 – 1931 a od 1975 ? su?asnos?

Vlada v Neapolsku, Sicilii a v Kra?ovstve oboch Sicilii [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Neapolsku a Sicilii vladli 1734 – 1805 a ako krali Kra?ovstva oboch Sicilii 1816 – 1860.

Vlada v Parme [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ako vojvodovia z Parmy vladli 1731 – 1735, 1748 – 1802 a 1847 – 1859.

Vlada v Luxembursku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Luxemburskymi ve?kovojvodami su od roku 1964.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Bourbonovci