Bombove utoky na obytne domy v Rusku

Bombove utoky na obytne domy v Rusku predstavuju seriu ?tyroch ve?kych teroristickych utokov uskuto?nenych v septembri 1999 v ruskych mestach Bujnaksk , Moskva a Volgodonsk . Zahynulo pri nich celkovo 307 ?udi a viac ako 1000 ?al?ich bolo zranenych. Pod?a oficialneho vy?etrovania utoky spachali islamisticki teroristi zo severneho Kaukazu pod vedenim arabskych mud?ahedinov Ibn Al-Chattaba a Abu Omar Al-Saifa . Spolu s invaziou militantov ?ami?a Basajeva do Dagestanu sa utoky stali hlavnym spu??a?om druhej vojny v ?e?ensku .

Utoky [ upravi? | upravi? zdroj ]

K prvemu utoku do?lo 4. septembra 1999 v meste Bujnaksk v Dagestane , blizko ?e?enskych hranic. O 21:45 miestneho ?asu tam pred 5-poschodovym obytnym domom , v ktorom byvali ruski pohrani?nici so svojimi rodinami, vybuchla v zaparkovanom nakladnom aute mohutna nalo? . Utok si vy?iadal 64 m?tvych (z toho 23 deti) a okolo 140 zranenych ^[1]. E?te v ten isty de? bol v tom istom meste najdeny ?al?i automobil nalo?eny 2700 kg vybu?ninou, bomba v?ak bola v?as zne?kodnena.

9. septembra o polnoci do?lo k druhemu utoku, ke? asi 350 kg nalo? vybuchla na prizemi panelaku v ?tvrti Pe?atniki na juhovychode Moskvy. Deva? poschodova budova sa po explozii kompletne zrutila, v 108 bytoch zahynulo celkovo 100 ?udi a vy?e 600 ?al?ich bolo zranenych. ^[1]

Treti a najhor?i utok sa udial 13. septembra opa? v Moskve, tentokrat v obytnom komplexe blizko dia?nice Ka?irskoje na juhu mesta, asi 6 km od posledneho utoku. ?asovana nalo? ukryta v suterene 8 poschodovej budovy vybuchla o 5. hodine rano, budovu uplne zni?ila a zabila 124 ?udi, viac ako 200 ich zranila. ^[1]

K poslednemu utoku do?lo 16. septembra 1999 v juhoruskom meste Volgodonsk. O 5:57 tam pred deva? poschodovym panelakom vybuchol nakladiak nalo?eny vybu?ninami, pri?om mohutna tlakova vlna uplne zni?ila fasadnu ?as? budovy a po?kodila ?al?ich 37 okolitych domov. Zahynulo celkovo 19 ?udi, 89 bolo zranenych. ^[1]

?al?ie dve bomby umiestnene v panelakoch v Moskve (13. septembra) a v meste Riaza? ( 22. septembra ) boli v ?as odhalene a zne?kodnene. Av?ak prave udalosti v meste Riaza? dodnes vyvolavaju mnoho otazok a otvaraju tak cestu k najroznej?im dohadom a ?pekulaciam. U? na druhy de? po zne?kodneni bomby toti? miestna policia zadr?ala troch ?udi podozrivych z jej nastra?enia, pri?om sa ukazalo sa, ?e i?lo o agentov ruskej spravodajskej slu?by FSB . Nasledne riadite? FSB Nikolaj Patru?ev ozna?il incident v Riazani za cvi?enie a uviedol, ?e ne?lo o skuto?nu bombu, ale len o napodobeninu obsahujucu cukor, hoci policajny pyrotechnik, ktory ju zne?kod?oval, tvrdil, ?e ju jednozna?ne identifikoval ako pravu a tvorenu vybu?ninou RDX .

Pozadie a nasledky utokov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kratko po utokoch sa objavilo nieko?ko anonymnych telefonatov, ktore sa k nim prihlasili a ozna?ili ich ako odvetu za bombardovanie povstaleckych dedin ruskymi silami v ?e?ensku a Dagestane. V jednom telefonate sa zodpovedna skupina predstavila ako Oslobodzovacia armada Dagestanu . U? na za?iatku augusta 1999 toti? islamisticky a separatisticky militanti pod vedenim ?e?ena ?amila Basajeva a arabskeho mud?ahedina Ibn Al-Chattaba prenikli z ?e?enska do Dagestanu s cie?om ?oslobodi? ho od ruskej okupacie a nastoli? v ?om islamsky re?im“. Nasledna ruska protiofenziva veduca k ich porazeniu vyprovokovala viacero militantov k vyhra?kam s?ubujucim rozsiahle teroristicke akcie proti civilistom po celom Rusku. Hoci v tom ?ase neboli priame dokazy, ?eby za utokmi stali povstalci z ?e?enska, rusky predstavitelia pova?ovali tuto oblas? za hlavne ohnisko roz?irujuceho sa separatistickeho nasilia a terorizmu v krajine. Invazia militantov do Dagestanu a nasledne teroristicke utoky preto priamo viedli k od?tartovaniu druhej ?e?enskej vojny (za?ala sa 26. septembra 1999), ktora obnovila federalnu kontrolu nad teritoriom, ktore bolo od konca prvej ?e?enskej vojny fakticky nezavisle.

?e?ensky militant ?ami? Basajev utoky ozna?il za pracu dagestanskych povstalcov a poprel, ?e by sa nich akoko?vek podie?ali jeho ?udia. Podobne u?as? na nich poprel aj arabsky mud?ahedinsky velite? Ibn Al-Chatab , hoci predtym to bol prave on, ktory sa otvorene vyhra?al terorizmom proti civilistom.

Pod?a oficialneho vy?etrovania, ktoreho zavery boli predlo?ene v r. 2002 , stali za utokmi prave Ibn Al-Chattab a jeho spolubojovnik Abu Omar Al-Saif . Tito poverili zorganizovanim utoku kara?ajevskeho islamistu A?imeza Go?ijajeva , ktory povodne posobil v Moskve ako podnikate?. Skupina teroristov pod jeho priamym vedenim zostrojila bomby, ktore nasledne rozviezla do vybranych miest po krajine. Go?ijajev si e?te predtym prenajal v troch moskovskych panelakoch pivnice, do ktorych boli vybu?niny ulo?ene. Ako sa ukazalo, va??ina u?astnikov utokov naozaj pochadzala z Dagestanu, vycvik a materialnu podporu v?ak ziskali predov?etkym v ?e?enskych povstaleckych taboroch.

Celkovo bolo doteraz (stav z juna 2010 ) kvoli podielu na utokoch odsudenych ruskymi sudmi vy?e 10 ?udi (z toho ?tyria na do?ivotne vazenia). Nieko?ko ?al?ich podozrivych bolo zabitych pri protiteroristickych akciach bezpe?nostnych zlo?iek, vratane Chattaba (v marci 2002) a Al-Saifa (december 2005 ). A?imez Go?ijajev zostava stale na uteku.

Kon?pira?ne teorie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Napriek zaverom oficialneho vy?etrovania obklopuje utoky na obytne domy v Rusku mnoho kon?pira?nych teorii, ktore obvi?uju zo zosnovania teroristickych aktov hlavne rusku spravodajsku slu?bu FSB . Ta tak mala udajne urobi? hlavne kvoli urychleniu vojny v ?e?ensku a jej odobreniu pred ruskou verejnos?ou, ako aj pre zvy?enie popularity a upevnenie moci pre vtedaj?ieho premiera Vladimira Putina . Tieto kon?pira?ne teorie pramenia hlavne zo serie nejasnosti obklopujucich utoky, ktore zah??aju napr. spominany incident v meste Riaza?, ?i z udajneho marenia nezavisleho vy?etrovania v Rusku. Va??ina nezavislych expertov v?ak tieto teorie odmieta poukazujuc na to, ?e nie su podlo?ene relevantnymi dokazmi.