Bombardovacie lietadlo

Bombardovacie lietadlo skratene bombarder je vojenske lietadlo ur?ene na ni?enie pozemnych cie?ov, ?o uskuto??uje naj?astej?ie zhadzovanim bomb ( bombardovanim ) alebo odpa?ovanim striel vzduch-zem .

Ako prve strategicke bombardery boli pou?ivane nemecke vzducholode , ktore zasiahli do 1. svetovej vojny . U? v priebehu tejto vojny dosiahli ve?ky rozmach aj lietadla ?a??ie ako vzduch. Za prvy ?a?ky bombarder je pova?ovany rusky Sikorski I?ja Muromec . V medzivojnovom obdobi prekonalo letectvo ve?ky pokrok a cez 2. svetovu vojnu nasadzovali jednotlive strany bombardovacie zvazy o ve?kosti mnohych stoviek lietadiel, ktore boli schopne celkom spusto?i? ve?ke uzemia miest ?i priemyselnych aglomeracii.

Klasifikacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Strategicke bombardery: su ur?ene hlavne pre misie na dlhe vzdialenosti proti strategickym cie?om ako su vojenske zakladne, priemyselne komplexy, dopravne a komunika?ne uzly. Medzi zastupcov strategickych bombarderov patria alebo patrili: Avro Lancaster , Boeing B-17 , B-52 Stratofortress , Tupolev Tu-16 , Tupolev Tu-160 ?i Gotha G .
Takticke bombardery: su men?ie ale flexibilnej?ie stroje pre operacie na krat?ie vzdialenosti, ich ulohou je podpora pozemnych jednotiek na bojiskach i v tyle nepriate?a. Tieto ulohy mo?u plni? aj lietadla inych kategorii, vratane tych ktore su spomenute ni??ie. Medzi typicke takticke bombardery patrili: Junkers Ju 88 , North American B-25 Mitchell , Pet?akov Pe-2 , ?i F-111 Aardvark . V su?asnosti su na ulohy tohto typu ur?ene stroje ako Su-34 alebo F-15E .
Bojove lietadla : (niekedy tie? ozna?ovane ako lietadla pre priamu podporu pozemnych vojsk ) su ur?ene pre napadanie taktickych cie?ov priamo na bojisku. Nezriedka sa ?pecializuju na boj proti tankom , ?i koncentracii nepriate?skych jednotiek. Mo?no medzi ne zaradi? stroje ako Ju-87 Stuka (najma verziu G), Il-2 ?turmovik , ?i moderne A-10 Warthog alebo Suchoj Su-25 .
Stihacie bombardery su viacu?elove bojove lietadla, ktore mo?u (aspo? teoreticky) plni? ulohy vzdu?neho boja, tak aj uspe?ne napada? pozemne ciele. V minulosti to boli Focke-Wulf Fw 190 , Hawker Typhoon , Suchoj Su-7 alebo F-105 Thunderchief . Zo su?asnych mo?no spomenu? F/A-18 Hornet , Panavia Tornado , Xian JH-7 alebo Mirage 2000 .
Atomove bombardery su naju?innej?ie bombardery, ktore sa vyzna?uju tym, ?e mo?u nies? atomove bomby , strely s plochou drahou letu, ?i inu atomovu municiu, ktorou mo?u zni?i? obrovske uzemia. Ako prve plnili tuto ulohu bombardery B-29 , ktore na konci 2. svetovej vojny zni?ili mesta Hiro?ima a Nagasaki . V su?asnosti plnia tuto odstra?ujucu ulohu ruske stroje Tu-95MSM a Tu-160 alebo americky B-2 Spirit .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

K roz?ireniu pou?ivania bombarderov do?lo po?as 1. svetovej vojny , ale prvy pripad leteckeho bombardovania sa odohral v roku 1911 v Libyi . O rok neskor bulharsky pilot Christo Toprak?iev pri?iel s napadom zhadzova? bomby (?o boli vlastne ru?ne granaty ) na turecke pozicie. Kapitan Simeon Petrov tuto my?lienku ?alej rozvijal a pri?iel s nieko?kymi navrhmi. 16. oktobra 1912 posadka lietadla Albatros F.II (pilot Radul Milkov, pozorovate? Prodan Tarak?iev) zhodila dve bomby na ?elezni?nu stanicu v meste Kaaragac .

Prve ?a?ke bombardovacie lietadlo rusky Sikorskij I?ja Muromec

Po serii testov nadobudla prva letecka bomba svoju definitivnu podobu. Va?ila ?es? kilogramov a po vybuchu vytvorila krater s priemerom 4 – 5 metrov a h?bkou jeden meter. Z Bulharska bol navrh bomby predany do Nemecka , kde sa vyrabala do konca 1. svetovej vojny.

Nemecko po?as 1. svetovej vojny vyu?ivalo na bombardovanie Ve?kej Britanie vzducholode Zeppelin. ?asom boli navrhnute viacmotorove dvojplo?niky schopne letov na va??ie vzdialenosti. Prvy ?tvormotorovy bombarder I?ja Muromec vznikol v roku 1914 v Rusku . V poslednej faze vojny prebiehali prace na ?a?kom bombarderi aj vo Ve?kej Britanii, ktora chcela pou?i? bombardery na utoky proti industrialnym centram na nemeckom uzemi.

Druha svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as 2. svetovej vojny sa bombardery dizajnovo vyrazne odli?ili od inych bojovych lietadiel. Hlavnym dovodom bol obmedzeny vykon motorov , ?o vyustilo v ich va??i po?et a celkovu zmenu vzh?adu. Bombardery sa za?ali ?leni? do viacerych kategorii. Medzi hlavne patrili:

strmhlave bombardery
?ahke / stredne / ?a?ke bombardery
torpedove bombardery
?pecializovane bombardery

Bombardery disponovali aj gu?ometmi na vlastnu ochranu, no to nesta?ilo na zmazanie rozdielov medzi stihacimi a bombardovacimi lietadlami vo vzdu?nych subojoch. Okrem ?a?kych bombarderov sa pou?ivali aj uto?ne lietadla, ktore sa manevrovacimi schopnos?ami pribli?ovali stihacim lietadlam, no nedisponovali porovnate?nou vyzbrojou na vedenie vzdu?neho boja.

Studena vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na po?iatku Studenej vojny boli bombardery jedinym prostriedkom schopnym dopravi? atomove bomby na uzemie nepriate?a. Ale nebezpe?enstvo zo strany protivzdu?nej obrany nepriate?a rychlo rastlo. Ak chceli nove bombardery uspie? museli lieta? vy??ie a rychlej?ie. Najlep?im prikladom je britsky bombarder Canberra , ktory v dobe svojho vzniku lietal tak vysoko a rychlo, ?e sa ho dalo len ?a?ko zostreli?. Tento stav bol ale len do?asny, ke??e mo?nosti detekcie ako aj vy?kovy dosah novych prostriedkov PVO sa na?alej zlep?ovali. Nasledovala zmena taktiky , pod?a ktorej mali uto?ne bombardery lieta? ?o najni??ie aby sa vyhli odhaleniu. ?al?iu zmenu priniesli riadene strely odpa?ovane z lietadiel, ktore mohli lietadla v bezpe?nej vzdialenosti odpali? a vrati? sa na zaklad?u .

Britsky Avro Vulcan s otvorenou bombovnicou.

No v rovnakej dobe museli bombardery ?eli? novej vyzve, ktora sa naplno prejavila po pade ?eleznej opony. V konfliktoch ako bola vojna vo Vietname museli bombardery, primarne ur?ene na nuklearne utoky opa? pou?iva? konven?ne bomby.

V ?asoch roz?irenia medzikontinentalnych balistickych striel vyvoj bombarderov ustal. Prikladom je americky projekt XB-70 Valkyrie , ktory bol zastaveny v 60. rokoch. A? o nieko?ko rokov neskor bol spusteny vyvoj bombarderov B-1B Lancer a B-2 Spirit . Po pade ?eleznej opony sa riziko rozsiahleho nuklearneho konfliktu vyrazne zredukovalo, a tak boli po?ty objednanych novych bombarderov zni?ene. To malo za nasledok, ?e v slu?be zostali stare bombardery B-52 (pochadzajuce z polovice 50. rokov). Rovnaky problem musel rie?i? aj Sovietsky zvaz , resp. neskor Rusko . Po?et modernych bombarderov Tupolev Tu-160 sa zminimalizoval, a dostavba novych kusov prebieha len ve?mi pomaly. Preto su aj na za?iatku 21. storo?ia vo vyzbroji ruskej armady bombardery Tu-95 . Iny bol vyvoj udalosti v ?al?ich jadrovych mocnostiach ? Francuzsku a Ve?kej Britanii . Obe krajiny sa rozhodli neudr?iava? na?alej flotilu strategickych bombarderov. Ich ulohu prevzali moderne viacu?elove lietadla. Poslednou krajinou so strategickymi bombardermi je ?ina , ktora disponuje nieko?kymi lietadlami H-6 kon?truk?ne vychadzajucich zo sovietskych strojov Tu-16 .

Su?asna situacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V su?asnej dobe sa krajiny sna?ia zaopatri? si lietadla schopne plni? rozne ulohy, od vybojovania vzdu?nej nadvlady po utoky na pozemne ciele v h?bke nepriate?skeho uzemia. Typickymi prikladmi takychto lietadiel su ruske Su-30 , moderne varianty americkych F-15 a F-16 , ?i lietadla 5. generacie ( F-22 , Su-57 a i.). To na?alej zu?uje priestor pre klasicke strategicke bombardery. Americke letectvo planuje udr?a? su?asnu techniku v aktivnej slu?be minimalne do roku 2040 . Pod?a odhadov by okolo roku 2025 mali by? k dispozicii nove bombardery B-21 , z ktorych planuje US Air Force objedna? minimalne 100 kusov. Projektom, ktory je zatia? len vo faze planovania, je tzv. Bombarder 2037 . Malo by is? o nadzvukovy strategicky stealth bombarder, ktory ma vstupi? do slu?by okolo roku 2037. V suvislosti s Bombarderom 2037 sa hovori u? o bezposadkovom lietadle, ?o v?ak e?te nie je iste, ke??e prace na vyvoji neboli zahajene.