Bohuslav Martin?
(*
8. december
1890
,
Poli?ka
,
?esko
, vtedy
Rakusko-Uhorsko
? †
28. august
1959
,
Liestal
,
?vaj?iarsko
) bol ?esky hudobny skladate?, najvyznamnej?i predstavite? ?eskeho
neoklasicizmu
.
Bol ve?mi ovplyvneny folklorom, av?ak sam ho nezbieral. Patril medzi ?eskych skladate?ov spolu s
Pavlom Bo?kovcom
,
Emilom Franti?kom Burianom
a
Aloisom Habou
, ktori bojovali za novy ?esky ?tyl. Martin? predstavuje typ v?estranneho skladate?a - vynikol v symfonickej, komornej i v javiskovej tvorbe. Ke? za?inal tvori?, prave doznieval v ?eskej hudbe romantizmus.
Narodil sa v Poli?ke v roku 1890. U? od skoreho detstva za?al hra? na husliach. Jeho u?ite?om bol Jozef ?ernovsky a ako patnas?ro?ny hral na husle v miestnom kvartete a po prvy raz vystupil verejne aj ako solovy hra?.
V roku
1906
za?al ?tudova? na pra?skom konzervatoriu najprv hru na husliach. Prvu svetovu vojnu stravil v rodnej Poli?ke a po nej na ?as zakotvil ako huslista v
?eskej filharmonii
, ktoru vtedy viedol
Vaclav Talich
, ktory stal neskor pri zrode
Slovenskej filharmonie
. V roku
1923
sa rozhodol opa? ?tudova? vo Francuzsku s pomocou ?tatneho ?tipendia. Stal sa ?iakom
Alberta Roussela
, u ktoreho ?tudoval hru na
organe
a kompoziciu u Josefa Suka. Po?as II. svetovej vojny sa pred nacizmom zachranil odchodom do ju?neho Francuzska a po dlhej ceste cez ?panielsko odplaval z
Lisabonu
21. marca
1941
do
USA
, kde sa usadil v
New Yorku
.
Jeho za?iatky v USA neboli ?ahke, ale Martin? nadobudol v zapadnom svete pevne postavenie ako autor mnohych pozoruhodnych diel, ale aj ako u?ite? skladby. V Amerike vytvoril mnoho koncertnych a komorne in?trumentalnych skladieb, nieko?ko opier, vokalne skladby a napokon obsiahlu skupinu symfonickych skladieb. Po skon?eni vojny sa predpokladalo, ?e sa vrati do vlasti, ale Martin? zostal ?i? na?alej v Spojenych ?tatoch a ke? ich neskor opustil, usadil sa v roku
1958
vo
?vaj?iarsku
. Udr?oval v?ak stale kontakty s priate?mi doma, ale k jeho zamy??anej nav?teve domova u? nedo?lo. Jeho ?ivotna cesta sa skon?ila
28. augusta
1959
v nemocnici v Liestale pri
Bazileji
po ?a?kej dlhotrvajucej chorobe. Jeho ?iados?, aby sa jeho pozostatky vratili domov do ?iech, sa vyplnila a? pri prile?itosti 20. vyro?ia jeho umrtia (
1979
).
Jeho prve skladby vznikaju pod vplyvom
Antonina Dvo?aka
,
Richarda Straussa
a
Clauda Debussyho
. Prelom v jeho tvorbe nastal po odchode z ?iech do
Pari?a
, kde sa dostal pod vplyv roznych prudov a kde si na?iel svoju vlastnu hudobnu re?. Pari?ske obdobie znamenalo pre Martin? neoklasicku orientaciu, v ktorej ho ovplyvnil hlavne
Igor Fiodorovi? Stravinskij
, Pari?ska ?estka a
Arthur Honegger
. V tomto obdobi komponoval ve?a in?trumentalnych diel, ktore su poznamenane formou
concerto grosso
. 30. roky prina?aju popri neoklasicizme aj ?esku melodiku. Z rodnej Poli?ky si odniesol zbierky
Karla Jaromira Erbena
a
Franti?ka Barto?a
, z ktorych ?erpal pre svoje diela. Martin? vystihol dovtedy netu?ene mo?nosti ?eskeho a moravskeho folkloru. Orchester postupne zredukoval a? na ansambl komorneho obsadenia. Pisal v roz?irenej tonalite s tym, ?e tonalita mala pevne miesto v jeho skladbach. Odchodom do USA v roku 1941, kam u? pred nim odi?li
Darius Milhaud
,
Bela Bartok
,
Igor Stravinskij
,
Arnold Schonberg
a ini, znamenal zasadnu zmenu v jeho osobnom ?ivote, ale otvoril mu i nove mo?nosti v jeho hudbe. Tema vlasti sa stala hlavnou temou jeho skladieb, v ktorych sa ?oraz silnej?ie prejavoval ?esky ton. Jeho hudba ziskala ve?koryse kontury a monumentalitu.
Jeho tvorbu teda je mo?ne rozdeli? do troch obdobi:
- autodidakticke
- pari?ske
- europsko-americke
V ranom obdobi bol ovplyvneny dielami
Antonina Dvo?aka
,
Richarda Straussa
a
Claudea Debussyho
, pri?om do roku
1912
napisal okolo 90 diel. Ako 20-ro?ny pre?iel obdobim
symbolizmu
a napisal programove symfonicke skladby:
Smr? Tintagilova
pod?a babkovej hry
Maurice Maeterlincka
a
Anjel smrti
pod?a romanu
Kazimierza Tetmajera
. Pod vplyvom
impresionizmu
vznikli diela ako
Va?ka
,
Ve?er
,
Tane?nice z Javy
.
V tomto obdobi bol ovplyvneny Pari?skou ?estkou a Igorom Stravinskym. Pod tymto vplyvom vznikli skladby
Half Time
,
La Bagarre
,
Jazz Suite
. Pod vplyvom neoklasicizmu chcel dosiahnu? dokonaly vyraz v sulade obsahu a formy jednoduchymi prostriedkami. Kladie zvla?tny doraz na jasnos? a ?istotu vyjadrenim na zaklade hudobnych prvkov. Z hudobnych foriem najviac uplat?uje formu
concerto grosso
, ktoru uplat?uje v dielach ako
I. koncert pre violon?elo a orchester
,
Dvojkoncert pre sla?ikovy orchester
,
Dvojkoncert pre klavir, tympany a sla?ikovy orchester
. V druhej polovici 20. rokov bol prechodne pod vplyvom
d?ezu
. D?ezove prvky najdeme v dielach ako
Jazzova suita
,
Sexteto pre dychove nastroje a klavir
,
I. hus?ova sonata
, ale aj v niektorych klavirnych skladbach. Trvaly vplyv na?iel v in?piraciach ?eskych ?udovych piesni. Vysledkom boli skladby - cykly
Hry o Marii
; opera - balet
Divadlo za branou
; kantata -
Kytica
; balet -
?pali?ek
.
V tomto obdobi sa prelinaju formy neoklasicizmu s folklornymi, ba v poslednych rokoch sa opa? navracia k Antoninovi Dvo?akovi a
Josefovi Sukovi
, ale i k prvym in?piraciam na za?iatku skladate?skej drahy. Skladby z tohto obdobia:
- Opery:
?im ?lovek ?ije
,
?enba
,
Mirandolina
,
Grecke pa?ie
,
Ariadna
- Orchestralne skladby:
Pamatnik Lidicim
,
Fresky Piera della Francesca
a
Paraboly
- Symfonie:
I
,
II
,
III
,
IV
,
V
,
VI
- Kantaty:
Hora troch svetiel
,
Otvaranie studni?iek
,
Legenda z dymu zemiakovej v?ate
,
Romanca z pupav
,
Mike? z hor
,
Gilgame? a Proroctvo Izaia?ovo
.