X-45
|
?iesty let dronu X-45A z 19. decembra 2002
|
Typ
| Technologicky demon?trator bezpilotneho lietadla
|
---|
Vyrobca
| Boeing
|
---|
Prvy let
| 22. maj
2002
|
---|
Charakter
| Zru?eny
|
---|
Hlavny pou?ivate?
| United States Air Force
|
---|
Vyrobenych
| 2 prototypy
|
---|
|
X-45
je americke bojove
bezpilotne lietadlo
, ktore bolo navrhnute pre bojove operacie v 21. storo?i. Lietadlo malo by? ur?ene pre uto?ne misie, ako je potla?enie protivzdu?nej obrany nepriate?a (SEAD), elektronicky boj a s tym suvisiace operacie.
Boeing spustil svoj program bezpilotnych bojovych lietadiel v roku 1998. Nasledujuci rok si agentura DARPA (Defense Advanced Research Project Agency) a americke letectvo vybrali Boeing, aby v ramci programu J-UCAS postavil dve bezposadkove lietadla X-45A a jednu riadiacu stanicu. Prvy let X-45A sa uskuto?nil 22. maja 2002 na leteckej zakladni Edwards v Kalifornii. Dron prezyvany ?Elsie May“ letel 14 minut, pri?om dosiahol rychlos? 361 km/h a nadmorsku vy?ku 2286 metrov. Podarilo sa odsku?a? letove charakteristiky a zakladne aspekty prevadzky lietadla, najma spojenie medzi lietadlom a riadiacou stanicou.
D?a 29. aprila 2003 Boeing oznamil, ?e ho agentura DARPA po?iadala, aby upravila svoj kon?trukciu lietadla X-45B, ktore bolo prave vtedy vo vyvoji. I?lo o va??iu a vylep?enej?iu verziu X-45A. DARPA po?adovala lietadlo, ktore by mohlo splni? ciele americkeho letectva aj namornictva USA. Upravena kon?trukcia dostala ozna?enie X-45C.
V aprili 2004 sa uskuto?nila vyznamna sku?ka, po?as ktorej demon?trator X-45A zhodil z vnutornej zbra?ovej ?achty presne navadzanu zbra? (250-librovu inertnu bombu). Bomba bola vypustena vo vy?ke asi 10 600 m a pri rychlosti asi 710 km/h. V auguste 2004 sa uskuto?nil prvy test prevadzky viacerych lietadiel. Jeden operator riadil su?asne oba demon?tratory X-45A. Letove sku?ky X-45A boli uspe?ne ukon?ene v auguste 2005.
V oktobri 2006, po 64 letoch a dosiahnuti mnohych prvenstiev v autonomnom bojovom letectve, boli obe lietadla X-45A odoslane do leteckych muzei. Jedno lietadlo putovalo do Narodneho muzea letectva USA na leteckej zakladni Wright-Patterson v Daytone v ?tate Ohio a druhe do Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone, D.C.
V rokoch 2004 a? 2005 ziskal Boeing od agentury DARPA 942 milionov dolarov na postavenie a otestovanie troch prototypov X-45C.
[1]
X-45C bolo vyvyjane v ramci programu J-UCAS, ktory v?ak bol v januari 2006 ukon?eny. Boeing vyu?il poznatky z vyvoja X-45C a pou?il kon?trukciu tohto stroja ako zaklad pre interne financovany demon?trator nazvany Phantom Ray. Nove bezposadkove lietadlo s rozpatim kridel 15 m bolo verejnosti predstavene 10. maja 2010. D?a 27. aprila 2011 absolvoval Phantom Ray svoj prvy let. Dron vzlietol z leteckej zakladne Edwards a let trval 17 minut.
[2]
Lietadlo X-45A malo stealth dizajn so ?ipovymi kridlami. Malo kompozitnu kon?trukciu s rozpatim kridel 10,31 m. Lietadlo bolo bez zvislych riadiacich ploch.
Dron mal u?ito?ne za?a?enie 680 kg. V dvoch internych zbra?ovych ?achtach mohol nies? presne navadzane bomby. Pod kridlami mal dva zavesniky na pomocne palivove nadr?e, ?o umo??ovalo pred??i? dolet stroja.
X-45A poha?al jeden
dvojprudovy motor
Honeywell F124-GA-100 bez pridavneho spa?ovania s ?ahom 28 kN. Lietadlo bolo schopne letu v nadmorskej vy?ke 12 000 m a malo cestovnu rychlos? 0,75 Mach.
[3]
- Posadka
: 0
- D??ka
: 8,03 m
- Rozpatie kridel
: 10,31 m
- Vy?ka
: 2,03 m
- Maximalna vzletova hmotnos?
: 5 529 kg
[4]
- Pohonna jednotka
: 1 ×
dvojprudovy motor
Honeywell F124-GA-100 s ?ahom 28 kN
- Maximalna rychlos?
: 987 km/h
- Dolet
: 2 400 km
- Dostup
: 12 000 m
[5]
- ↑
Boeing Awarded Additional $175M for JUCAS Demonstration Program
[online]. spacedaily.com, [cit. 2023-05-02].
Dostupne online.
- ↑
PIKE, John.
Military
[online]. globalsecurity.org, [cit. 2023-05-02].
Dostupne online.
- ↑
X-45 J-UCAV (Joint Unmanned Combat Air System)
[online]. airforce-technology.com, 2003-05-13, [cit. 2023-05-02].
Dostupne online.
- ↑
Boeing X-45A J-UCAS & NASA/Boeing X-36
[online]. nationalmuseum.af.mil, [cit. 2023-05-01].
Dostupne online.
- ↑
Boeing
[online]. boeing.com, [cit. 2023-05-01].
Dostupne online.