z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Bo??evik
je povodne (od roku 1903) prislu?nik leninskeho smeru resp. frakcie
Ruskej socialnodemokratickej robotnickej strany
[1]
[2]
[3]
[2]
. Neskor sa ako
bo??evik
ozna?oval aj v?eobecne privr?enec podobneho my?lienkoveho prudu v socialnodemokratickych, resp. komunistickych stranach, prip. sa takto ozna?oval stupenec
marxizmu-leninizmu
.
Slovo
bo??evik
sa neskor (po?as studenej vojny) za?alo pou?iva? ako spravidla
pejorativne
ozna?enie
komunistu
alebo
socialistu
.
Z vyvojoveho h?adiska ruske slovo bo??evik (большевик) vzniklo z povodneho tvaru bo??evist (большевист), ktore vzniklo zo slova bo??instvo (большинство), ktore znamena va??ina. Slovo bo??evik teda doslova znamena "va??inar", ?i?e predstavite? va??iny. Pri mechanickom rozklade sa slovo bo??evik sklada z ?asti bo??e (больше; v preklade: va??i/ viac/ va??inou) a v?eobecnej pripony -evik (-евик).
[4]
[5]
[6]
[7]
Vyraz ?bo??evik“ sa pou?iva od 2. zjazdu
Socialnodemokratickej robotnickej strany Ruska
v roku
1903
, na ktorom sa strana roz?tiepila na frakciu radikalnych tzv. bo??evikov (doslova ?va??ich“) a ostatnych tzv.
men?evikov
(doslova ?men?ich“). Bo??evizmus sa zakladal na
Leninovom
u?eni o
diktature proletariatu
,
imperializme
a
socialistickej revolucii
, ktore chceli dosiahnu? ozbrojenym povstanim bez spoluprace s liberalnymi stranami. Viedol ich sam
Lenin
.
Naopak men?evici boli zastancami klasickeho
marxizmu
, a teda tvrdili, ?e komunizmus mo?no dosiahnu? iba v ekonomicky vyspelom ?tate, s masovou podporou, a prislu?nej postupnej ?revolucii“ musi najprv predchadza? ?
bur?oazna revolucia
“ (ktora sa v Rusku na rozdiel od
zapadnej Europy
- napr.
Francuzskej revolucie
- nikdy neuskuto?nila, lebo v marxistickom chapani bolo
Rusko
e?te stale ?feudalny ?tat“).
Napriek nazvu boli povodne men?evici v strane vo va??ine a bo??evici v men?ine (okrem spomenuteho 2. zjazdu). V roku
1917
v?ak bo??evici vo vo?bach a podobne za?inali ziskava? vplyv a tzv.
VOSR
v novembri
1917
sa nasilnou revoluciou (teda presne pod?a svojho u?enia) dostali v
Rusku
k moci a ziskali absolutnu moc. V roku
1918
sa ich frakcia/strana premenovala na ?Ve?ka Komunisticka strana Ruska (bo??evikov)“ od roku
1925
?V?ezvazova komunisticka strana (bo??evikov)“, od roku
1952
Komunisticka strana Sovietskeho zvazu
. V roku
1921
bo??evici zakazali v
Rusku
(neskor?om
Sovietskom zvaze
) v?etky ostatne politicke strany okrem svojej, a zakazali aj
men?evikov
.
Okolo roku
1930
prebehla v zahrani?i tzv. bo??evizacia, ?i?e zmena politickej orientacie komunistickych stran pod vplyvom
Komunistickej strany Sovietskeho zvazu
(teda bo??evikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionaly v roku 1924. V
?esko-Slovensku
bo??evicke kridlo vedene
Klementom Gottwaldom
zvi?azilo v roku
1929
na 5. zjazde
KS?
.
- Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o
Bo??evik
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Bo??evik
- ↑
bo??evizmus. In:
Encyclopaedia Beliana
. 1. vyd. Bratislava :
Encyklopedicky ustav SAV
;
Veda
, 2001. 686 s.
ISBN
80-224-0671-6
. Zvazok 2. (Bell ? Czy), s. 203.
- ↑
a
b
bo??evizmus. In:
Kratky slovnik slovenskeho jazyka
- ↑
?ALOUDEK, Karel.
Encyklopedie politiky
. 1. vyd. Praha :
Libri
, 1996. 511 s.
ISBN
80-85983-11-7
. S. 35.
- ↑
АНИКИН, Александр.
Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле ? бтарь)
. [s.l.] : Litres, 2022. 329 s.
Dostupne online.
ISBN
978-5-04067012-3
.
- ↑
Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Worterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer uberarbeitete Version im Digitalen Worterbuch der deutschen Sprache
[1]
- ↑
bo??evik. In:
KRALIK, ?ubor
.
Stru?ny etymologicky slovnik sloven?iny
. 1. vyd. Bratislava :
Veda
, 2015. 704 s.
ISBN
978-80-224-1493-7
. S. 76.
- ↑
DOROTJAKOVA, Viktoria; FILKUSOVA, Maria; KOLLAR, Dezider; KU?EROVA, Eleonora; MALIKOVA, Maria O?ga, MASAROVA, Margita; SEKANINOVA, Ella
Rusko-slovensky slovnik ; Viktoria Dorotjakova, Maria Filkusova, Dezider Kollar, Eleonora Ku?erova, Maria O?ga Malikova, Margita Masarova, Ella Sekaninova, ?tefan Pavelka
. 1. vyd. Moskva : Slovenske pedagogicke nakladate?stvo, 1989. 752 s.
ISBN
80-08-00909-8
. S. 39-40.