Bitka v zatoke Vigo
Su?as? Vojny o ?panielske dedi?stvo
Ludolf Backhuysen: Bitka v zatoke Vigo
Datum 23. oktober 1702 Miesto Europa , Severna Amerika Vysledok vi?azstvo Angli?anov a Holan?anov
Protivnici
Anglicko Holandsko	Francuzsko ?panielsko
Velitelia
George Rooke Philips van Almonde	Chateau-Renault Manuel de Velasco
Sila
Angli?ania: 15 anglickych lodi Holan?ania: 10 radovych lodi fregaty a ohnive lode	Francuzi: 15 radovych lodi + 2 fregaty a 1 ohniva lo? ?panieli: 3 galeony + 17 fregat
Straty
asi 200 m?tvych	asi 2000 m?tvych
Historicky portal

Bitka v zatoke Vigo ( ?panielsky : Batalla de Ria de Vigo , anglicky : Battle of Vigo Bay , francuzsky : Bataille de la Baie de Vigo , holandsky : Slag bij Vigo Baai ) bolo namorne stretnutie medzi spojenymi lo?stvami Anglicka a Holandska na jednej strane a Francuzska a ?panielska na strane druhej, ktore sa odohralo 23. oktobera 1702 , v po?iato?nych rokoch Vojny o ?panielske dedi?stvo . Bitka nasledovala po tom, ?o sa v septembri spojene anglo-holandske lo?stvo v bitke pri Cadize pokusilo doby? tento ?panielsky pristav v snahe zaisti? si namornu zaklad?u na Pyrenejskom polostrove , z ktoreho by nasledne Angli?ania a Holan?ania riadili operacie v zapadnom Stredomori , najma proti francuzskej zakladni v Toulon . Oboj?ivelny utok na Candiz sa skon?il fiaskom, ale ako admiral George Rooke za?iatkom septembra ustupoval spa? do Anglicka, doniesli sa k nemu spravy, ?e ?panielska Strieborna flotila , ^[1] preva?ajuca z Ameriky ve?ke mno?stvo striebra a ?al?ich cennosti, vstupila do zatoky Vigo v ?panielskej Galicii . Rooke sa okam?ite rozhodol flotilu napadnu?.

Bitka sa skon?ila obrovskym uspechom Angli?anov a Holan?anov: cele francuzske sprievodne lo?stvo admirala Francoisa Louisa de Rousselet Chateaurenaulta , spolu so ?panielskymi galeonami a transportnymi lo?ami Manuela de Velasca , bolo zni?ene alebo zajate. Ale preto?e va??ina pokladov, ktore ?panieli preva?ali, bola e?te pred kone?nou pora?kou hodena cez palubu, Angli?ania sa ich nezmocnili. Vi?azstvo ale aj napriek tomu zna?ne posilnilo moralku vi?azov a tie? napomohlo k tomu, ?e portugalsky kra? Peter II. zru?il svoje predchadzajuce zmluvy s Francuzskom a pripojil sa k Ve?kej aliancii .

Historicke pozadie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nastupnictvo Filipa V. z bourbonovskej dynastie na ?panielsky tron v roku 1700 sa v ?panielsku stretlo iba s malou opoziciou a to predov?etkym medzi Katalancami , ktori boli vo?i predchadzajucej vlade Habsburgovcov tradi?ne lojalni ^[2] .

V americkych koloniach sa v?ak ?panielski uradnici i kolonisti proti francuzskym snaham ovladnu? ?panielsky obchod postavili na odpor. Anglicki a holandski obchodnici ? hoci oficialne ilegalne ? boli ?panielmi prijati, ale v Karibiku boli francuzski admirali, ktori pri?li ?chrani?“ ?panielske striebro na ceste do Europy, prijati so silnou nedoverou ^[3] . Prva francuzska eskadra, pod velenim markiza de Coetlogon do ?panielskych karibskych d??av doplavala v aprili 1701, ale ?panielsky guverneri Francuzom dokonca nepovolili ani nakupi? zasoby potravin a eskadra sa tak vratila do Europy s prazdnymi rukami. ?panielske namornictvo bolo ve?mi slabe a tato skuto?nos? nedavala ?panielskej vlade ve?ke mo?nosti vzdorova? francuzskym vojnovym lodiam pri plneni sprievodnej povinnosti. Preto sa ?panieli sna?ili, aby ka?da zasielka mincoveho striebra z kolonii pristala v ?panielsku, preto?e z Francuzska sa u? nikdy nemuselo vrati? ^[3] .

Namorne ?a?enie roku 1702 sa preto odohravalo na dvoch rozdielnych scenach: v Amerike a ?panielsku. Boje v Amerike, hlavne anglicky admiral John Benbow a bitka pri Santa Marte v auguste 1702, sa nato?ko preslavili, ?e na dlhu dobu na?li odozvu v anglickej kulturnej tradicii ^[4] . Hlavny zaujem britskeho kra?ovskeho lo?stva nele?al v ?panielskych koloniach v Amerike, ale v samotnom ?panielsku ^[5] . Za vlady kra?a Viliama III. Oran?skeho sa namorne mocnosti Anglicko a Holandsko uzniesli na spolo?nej stredomorskej strategii a spolo?nych operaciach lo?stiev; tato aliancia s Holandskom pokra?ovala i po Vilhelmovej smrti v marci 1702. Cie?om tohto spojenectva bolo prinuti? Portugalsko , aby sa pripojilo k Ve?kej Aliancii , ?im by sa pre Anglicko otvoril Gibraltarsky prieliv a Anglicko by tak mohlo zaisti? svoju ve?mocensky poziciu v Stredomori ^[5] . Rakusko, ?al?i ?len Ve?kej aliancie, si taktie? udr?iavalo svoju namornu pritomnos? v Stredozemnom mori, ktora sledovala prvorady rakusky cie? ? dobytie ?panielskych d??av v Taliansku. Na dosiahnutie svojich cie?ov muselo anglicko-holandske lo?stvo ziska? pristav na Pyrenejskom polostrove, ktory by slu?il ako zaklad?a pre ?al?ie operacie. Spojenci sa preto rozhodli vysla? expediciu, ktorej velenie zverili admiralovi Georgeovi Rookeovi a ktorej cie?om bolo dobytie juho?panielskeho pristavneho mesta Cadiz, ?o by okrem ineho odrezalo ?panielsky transatlanticky obchod ^[3] .

Predohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panielska strieborna flotila [ upravi? | upravi? zdroj ]

11. maja 1702 vyplavala z pristavu Veracruz v Novom ?panielsku najskor do Havany a potom do ?panielska flotila, nazyvana Strieborna, pod velenim dona Manuela de Valesco , jedneho z najschopnej?ich ?panielskych admiralov ^[1] . Flotilu tvorilo dvadsa? dva fregat a galeon ^[6] , medzi nimi napriklad Capitana de Barlovento , San Diego , San Juan , Santisima Trinidad , Tojo , Sacra Familia , ?i San Cristo de Buen Viaje , sam Manuel de Valesco velil z lode Jesus-Maria-Jose ^[1] . Ke??e na bohatstve mal zaujem aj francuzsky kra? ?udovit XIV. , nechal Striebornu flotilu sprevadza? lo?stvom dvadsiatich dvoch vojnovych lodi pod velenim Francoisa Louisa de Rousselet Chateaurenaulta na fregate Le Fort , ktore celkovo nieslo 283 diel ^[1] . Cely konvoj vyrazil z Havany 7. jula, 17. dni pred stretom v zatoke Vigo a pozostaval z celkovo 56 lodi; okrem vojnovych tu bolo tie? ve?a obchodnych lodi, ktore sa ku koncu plavby oddelili a doplavali do Francuzska akurat v?as, aby boli u?etrene utoku Angli?anov a Holan?anov. ^[6] .

Ke? admiral Chateaurenault roku 1701 vyrazil z Europy do Karibiku, vojna medzi Francuzskom a namornymi mocnos?ami e?te nebola oficialne vyhlasena, napriek tomu u? konvoj prijimal spravy o prepuknuti nepriate?stva a Rookeovej blokade Cadizu, obvykleho cie?a ?panielskych striebornych flotil ^[6] . Bolo preto jasne, ?e konvoj bude potrebova? novy cie?. Valesco zva?oval maly ?panielsky pristav Los Pasajes, ale Chateaurenault uprednost?oval francuzsky Brest, alebo La Rochelle , ?i dokonca Lisabon ^[6] . Nakoniec do?lo ku kompromisu a 23. septembra francuzsko-?panielske lo?stvo vplavalo do zatoky Vigo v Galicii. Po zakotveni ale ve?ke byrokraticke prie?ahy sposobili zna?ne zdr?anie pri vykladani nakladu; uradnici, ktori sa prijimania americkeho tovaru zu?astnili (in?pektori, odhadcovia, kra?ovski dostojnici a i.) boli vo ve?kych pristavoch v Seville a Cadize a muselo sa na nich ?aka?, kym sa ?oko?vek z lodi dostane na pobre?ie. Ke? sa s vykladanim kone?ne za?alo, ukazalo sa, ?e pre vykladanie tovaru je nedostatok transportnych prostriedkov. Prioritou sa stalo striebro, ktore bolo vylo?ene prve a odoslane do Luga vo vnutrozemi ^[7] . Po mesiaci stravenom v zatoke tak z celej flotily boli vylo?ene iba tri lode ^[8] .

Spojenecke prenasledovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V polovici oktobra anglicka vlada zistila pritomnos? Striebornej flotily v zatoke Vigo a okam?ite vyslala poslov, aby na?li Rookea a admirala Cloudesleyho Shovella , ktory so svojou eskadrou operoval pri Ouessante ^[9] . V tom ?ase sa admiral Rooke vracal do Anglicka, ke? bol na konci septembra nuteny ukon?i? ?a?enie proti Cadizu v dosledku zlej koordinacie a bojovej moralky. Rooke u? v tom ?ase vedel o ?panielskom konvoji; anglicky kapitan Thomas Hardy na lodi Pembroke , ktory zostal vzadu, aby sa plavil do portugalskeho pristavu Lagos. Kaplan na Pembroke , ktory sa volal Beauvoir, povodom z Jersey, sa dozvedel od ure?neneho francuzskeho konzula o lo?stve s pokladom pristave, tuto spravu Beauvoirovi potvrdil i posol z cisarskej ambasady v Lisabone. Kapitan Hardy sa okam?ite pustil za admiralom Rookom, ktoreho dohnal 17. oktobra, aby mu zabranil prekro?i? Biskajsky zaliv ^[10] Rooke sa rozhodol proti ?panielom vyrazi? ^[11] .

Rooke vyslal lode, aby preskumali ustie zatoky Vigo. Vylo?ovacia skupina ziskala od jedneho zajateho mnicha informacie, ?e ?as? pokladu patriaca ?panielskemu kra?ovi Filipovi u? bola vylo?ena na pevninu, ale ?e sa na palubach ?panielskych lodi aj tak nachadzalo e?te zna?ne bohatstvo ^[10] .

Bitka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ve?er 22. oktobra anglicko-holandska flotila vstupila do zatoky a preplavala okolo dvoch pevnosti mesta Vigo, ktore strie?ali na lode plavajuce okolo. Na konci zalivu kotvili v redondelskom pristave ?panielske lode s pokladom a ich francuzsky sprievod, obklopeny galicijskymi horami. Admiral Chateaurenault prevzal velenie nad obranou a zablokoval uzky pristup barikadou z dreva a re?azi pevne zviazanych dohromady ^[10] . Na severnom konci namornej barikady bola umiestnena delostrelecka bateria, ktora, pod?a Rookeovho denniku, bola zlo?ena z "15 alebo 16" diel; na ju?nom konci vysoko nad urov?ou mora stala pevnos? Randa, pozostavajuca z mohutnej kamennej ve?e s platformami pre dela. Priestor medzi pevnos?ou a brehom bol opevneny, v spodnej ?asti stala delostrelecka bateria kontrolujuca u?inu. Celkom sa vo vyzbroji pevnosti Randa nachadzalo viac ako 30 diel. Francuzske jednotky z flotily navy?e posilnili jednotky princa barbanzonskeho, guvernera a generalneho kapitana Galicie ^[6] .

Na palube HMS Royal Sovereign diskutovala vojnova rada o mo?nostiach utoku. Plan nakoniec znel zni?i? anglickymi a holandskymi lo?ami namornu barikadu, zatia? ?o pechota z lodi zni?i pobre?nu obranu. Stretnutie na mori by aj tak nepredstavovalo klasicku namornu bitku lodi vyrovnanych v rade proti sebe, preto?e zatoka nedovo?ovala rozvinu? bojovu liniu; Rooke tak musel svoju taktiku prisposobi? situacii ^[11] . Admiral vo svojom denniku zaznamenal:

Prelomenie blokady [ upravi? | upravi? zdroj ]

V pondelok 23. oktobra skoro rano viceadmiral Thomas Hopsonn na HMS Torbay za?al utok na barikadu, tesne nasledovany silnou eskadrou anglickych a holandskych lodi, ktorym velil viceadmiral Van der Goes ^[12] . V blizkosti ka?deho konca bariery nechal Chateaurenault ukotvi? svoje najva??ie vojnove lode, Bourbon a Esperance . Pozd?? barikady bolo ukotvenych ?al?ich pa? ve?kych vojnovych lodi so sustredenou pa?bou pripravenou smerom na stred.

Medzitym sa James Butler, druhy vojvoda z Ormonde vylodil s dvoma tisicmi mu?ov v blizkosti Teisu a vyrazil na pevnos? Randu. Ormonde vyslal Lorda Shannon s predvojom granatnikov napadnu? nepriate?ske pozicie, branene jednotkami o sile nieko?ko stoviek mu?ov. Hradba uzatvarajuca stranu bola zni?ena a bateria namierena na more utichla v?as, aby neohrozovala utok lodi na barikadu. Ve?a branena pribli?ne troma stovkami francuzskych a ?panielskych vojakov vzdorovala o nie?o dlh?ie, ale nakoniec posadka pod?ahla Shannonovym granatnikom. Preto?e dela na ju?nom pobre?i boli napadnute Ormondovymi jednotkami, deva?desiatdelova Association zauto?ila a uml?ala severnu bateriu na opa?nej strane pobre?ia zatoky ^[12] .

Fregata Torbay s priaznivym vetrom v plachtach narazila do barikady, ktora tak bola prelomena a Torbay vplavala medzi francuzsku eskadru. Ale nahly pokles sily vetra zabranil tomu, aby ?al?ie spojenecke lode nasledovali Torbay a Hopsonn tak do?asne ?elil presile. Francuzska ohniva lo? vzapati Torbay napadla, ale plne nalo?ena nakladom tabaku zo ?panielskej Indie nahle explodovala. Husty mrak dymu zahalil anglicku lo? a tak jej posadka mohla uhasi? ohe? na svojej lodi ^[13] . Pod?a dennika admirala Rooka sa pri incidente utopilo 53 mu?ov, ale ke? sa vietor znovu oprel do ?al?ich spojeneckych lodi, tie narazili do bariery a tie? ju prerazili.

Hne? ako bola bariera prelomena a pobre?ne pevnosti vyradene, bola pozicia francuzsko-?panielskeho lo?stva stratena. ?panielsky admiral Manuel de Velasco vydal rozkaz lode s pokladmi potopi?, aby nepadli do ruk nepriate?a ^[8] .

Angli?ania a Holan?ania sa celu noc sna?ili zachrani? svoju koris?; do rana boli v?etky ?panielske a francuzske lode bu? zajate, alebo skon?ili na dne mora ^[13] . E?te po?as bitky sa Angli?ania a Holan?ania sna?ili z dna zatoky vyzdvihnu? poklady z potopenych lodi, ale neuspe?ne ^[8] .

Dosledky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zatoka Vigo znamenala pre Francuzsko ve?ku namornu pora?ku ^[14] : zo 156 francuzskych vojnovych lodi, dvoch fregat a jednej ohnivej lode sa nepodarilo vyviaznu? ani jednej ^[15] . Angli?ania zajali 5 lodi a Holan?ania jednu, zvy?ok francuzskych lodi zhorel (?iasto?ne rukou samotnych Francuzov, aby nepadli do ruk nepriate?a). Zo ?panielskej Striebornej flotily pre?ili iba tri galeony a trinas? obchodnych plavidiel, ?al?ich pa? ?panielskych lodi zajali Spojenci (tri Angli?ania, dve Holan?ania). ?o nezni?ili Spojenci pod velenim admirala Rooka, dokonala eskadra admirala Shovella, ktora sa na mieste objavila o tri dni neskor, 27. oktobra, a zni?ila ostatne lode a pobre?ne opevnenia ^[15] .

Straty ?panielskeho namornictva boli take cite?ne, ?e ?panielsko zostalo uplne zavisle na francuzskom lo?stve, aby mohlo udr?iava? kontakt so svojimi koloniami v Amerike ^[16] . ?panielsko zarove? utrpelo ve?ku finan?nu ranu, zostali mu iba dve alebo tri ve?ke galeony a ani jedno obchodne plavidlo; vysledkom bitky najviac utrpeli sukromni priekupnici s americkym tovarom a to nielen tym, ?e lode Striebornej flotily skon?ili na dne zatoky, ale predov?etkym to boli obrovske straty tovaru na ich palubach, ako napriklad korenie , ?arlat , tabak , indigo, ko?u?iny at?. Va??ina americkeho striebra v?ak bola z lodi vylo?ena e?te pred spojeneckym utokom a ulo?ena v segovijskom hrade ^[17] . V juni 1703 anglicky minister mincovne Isaac Newton uviedol, ?e objem v?etkeho kovu, ktory mu bol odovzdany, ?inil 4504 libier a 2 unce striebra (~2,043 kg) a 7 libier 8 unci a 13 hrubych nosnosti zlata (~3,4 kg) v odhadovanej hodnote 14 000 libier ?terlingov ^[15] .

Po?iato?ne spravy o ??astnom zakotveni Striebornej flotily boli obchodnikmi v Holandsku prijate s nad?enim, ale spravy o naslednej bitke boli v Amsterdame prijate s rozpakmi, rovnako ako o pokladoch zni?enych alebo ukoristenych a to ako v ?panielsku, tak aj v Anglicku a Holandsku ^[18] . Vo februari 1703 vydal ?panielsky kra? Filip V. represivne nariadenie, aby v?etko zlato a striebro patriace anglickym a holandskym obchodnikom, ktore pri?lo so Striebornou flotilou zni?enou v zatoke Vigo, bolo skonfi?kovane; celkovo boli zabavene kovy v hodnote asi ?tyroch milionov ?panielskych pesos. Navy?e sa ?panielsky kra? rozhodol po?i?a? si striebro od ?panielskych obchodnikov a sevillskeho konzulatu; celkovo ?panielsky kra? ziskal asi sedem milionov pesos, ?o predstavovalo viac ne? polovicu hodnoty striebra zo Striebornej flotily a predstavovalo najva??iu sumu ziskanu ?panielskym kra?om z americkeho obchodu ^[15] .

Metheunska dohoda [ upravi? | upravi? zdroj ]

Namorne vi?azstvo v zatoke Vigo malo zna?ny vplyv na ?al?ie smerovanie Ve?kej aliancie. Po nastupe Filipa V. z bourbonovskej dynastie na ?panielsky tron sa portugalsky kra? Peter II. uzkostlivo sna?il s mocnym susedom udr?iava? dobre vz?ahy a v juni 1701 uzavrel spojenectvo s Francuzskom. Ale pre Portugalcov bola dole?itej?ia bezpe?nos? zamorskych kolonii v Amerike, ako domaci front ^[19] . Aby mohli ubrani? svoje namorne cesty do Ju?nej Ameriky, portugalska vlada kladla doraz na to, aby sa portugalske namornictvo dokazalo mera? aj s namornymi mocnos?ami dominujucimi v Atlantiku. Po Rookeovom vi?azstve bolo zrejme, ?e namorna prevaha sa posunula na stranu spojencov ^[19] .

V maji 1703 Portugalsko podpisalo s Anglickom Metheunsku dohodu (pomenovanu pod?a barona Metheuna , ktory bol vodcom anglickych diplomatov). Odtrhnutie Portugalska od Francuzska bolo ve?kym triumfom pre Spojencov; s namornou zaklad?ou v Lisabone mohlo spojenecke lo?stvo ovladnu? Gibraltarsky prieliv a ochromi? francuzsku namornu aktivitu v Stredomori ^[20] . Na druhej strane ale musela Ve?ka aliancia na strane s Portugalskom prehodnoti? svoju strategiu: namorne mocnosti boli teraz zna?ne zamestnane ?a?enim proti ?panielsku, proti ktoremu stala jedna spojenecka armada so zaklad?ou v Lisabone a druha na vychode v Katalansku. Tato strategia sa ukazala ako ve?ka za?a? a pri?ina katastrofalneho ?a?enia na polostrove, ale z dlhodobeho h?adiska sa obchodne zisky z metheunskej dohody ukazali ako jeden zo zakladnych kame?ov buduceho britskeho bohatstva. Namorna bitka v zatoke Vigo tak mala zna?ny nepriamy podiel na britskej prosperite v 18. storo?i ^[19] .

Osud potopeneho pokladu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poklad, ktory skon?il i s lo?ami na dne zatoky Vigo sa e?te po?as bitky pokusili vytiahnu? Angli?ania a Holan?ania, neskor aj ?panieli a Francuzi pod velenim synovca admirala Chateaurenaulta, ale neuspe?ne. Potom sa ?panielska vlada rozhodla h?adanie spristupni? sukromnikom pod podmienkou, ?e 90 percent najdeneho zlata odovzdaju ?tatu ^[1] . nasledovali pokusy, pri ktorych sa postupne darilo vyzdvihova? ?as? potopeneho zlata: ako prvy zaznamenal uspech roku 1720 ?ved Sjoheln a v roku 1732 ?paniel Juan Antonio Rivero so skupinou malajskych lovcov peral. V 19. storo?i sa o vytiahnutie pokladov zo zatoky poku?alo mno?stvo podnikate?ov, ktorych uspechy boli striedave ^[1] . Pokusy prebiehali aj v 20. storo?i ale vo v?eobecnosti neuspe?ne ^[1] . Napriek tomu, ?e mnohym lovcom pokladov sa v zatoke Vigo nepodarilo z lodi vytiahnu? ni?, alebo boli nalezy ve?mi male, niektori sa preslavili literarnou ?innos?ou s tematikou h?adania pokladov ^[1] .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Bitva v zatoce Vigo na ?eskej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).

1. ↑ ^{a b c d e f g h} Varo?, M: Vraky plne pokladov. Mlade leta, Bratislava, 2002 ( ISBN 80-06-01255-5 ), s. 78.
2. ↑ Roger, N. A. M.: The Command of the Ocean: A Naval History of Britain, 1649-1815. Penguin Books, Londyn, 2006 ( ISBN 0-14-102690-1 ), s. 164.
3. ↑ ^{a b c} Roger, N. A. M.: The Command of the Ocean: A Naval History of Britain, 1649-1815. Penguin Books, Londyn, 2006 ( ISBN 0-14-102690-1 ), s. 165.
4. ↑ Trevelyan, G. M.: England under Queen Anne: Blenheim. Longmans, Green and co., Londyn, 1948, s. 249.
5. ↑ ^{a b} Trevelyan, G. M.: England under Queen Anne: Blenheim. Longmans, Green and co., Londyn, 1948, s. 259.
6. ↑ ^{a b c d e} Kamen, H.: The Destruction of the Spanish Silver Fleet at Vigo in 1702. Bulletin of the Institute of Historical Research, 1966, ro?. 39, ?is. 100, s. 166
7. ↑ Kamen, H.: The Destruction of the Spanish Silver Fleet at Vigo in 1702. Bulletin of the Institute of Historical Research, 1966, ro?. 39, ?is. 100, s. 167
8. ↑ ^{a b c d} Varo?, M: Vraky plne pokladov. Mlade leta, Bratislava, 2002 ( ISBN 80-06-01255-5 ), s. 79.
9. ↑ Le Fevre P. H.: Precursors of Nelson: British Admirals of the Eighteenth Century. Chatham Publishing, Londyn, 2000 ( ISBN 0-14-102690-1 ), s. 87
10. ↑ ^{a b c} Trevelyan, G. M.: England under Queen Anne: Blenheim. Longmans, Green and co., Londyn, 1948, s. 268.
11. ↑ ^{a b c} Geoffrey S.: War, Diplomacy, and Imperialism: 1618?1763. Harper Torchbooks, New York, 1973, s. 226.
12. ↑ ^{a b} Trevelyan, G. M.: England under Queen Anne: Blenheim. Longmans, Green and co., Londyn, 1948, s. 270.
13. ↑ ^{a b} Trevelyan, G. M.: England under Queen Anne: Blenheim. Longmans, Green and co., Londyn, 1948, s. 271.
14. ↑ Lynn, J. A.: The Wars of Louis XIV: 1667?1714, Longman, Londyn, 2002 ( ISBN 0-582-05629-2 ), s. 277.
15. ↑ ^{a b c d} Kamen, H.: The Destruction of the Spanish Silver Fleet at Vigo in 1702. Bulletin of the Institute of Historical Research, 1966, ro?. 39, ?is. 100, s. 168
16. ↑ Roger, N. A. M.: The Command of the Ocean: A Naval History of Britain, 1649-1815. Penguin Books, Londyn, 2006 ( ISBN 0-14-102690-1 ), s. 166.
17. ↑ Kamen, H.: Philip V of Spain: The King who Reigned Twice. Yale University Press, New Haven 2001, ( ISBN 0-300-08718-7 ), s. 32
18. ↑ Trevelyan, G. M.: England under Queen Anne: Blenheim. Longmans, Green and co., Londyn, 1948, s. 272.
19. ↑ ^{a b c} Roger, N. A. M.: The Command of the Ocean: A Naval History of Britain, 1649-1815. Penguin Books, Londyn, 2006 ( ISBN 0-14-102690-1 ), s. 167.
20. ↑ Wolf, J. b.: The Emergence of the Great Powers: 1685-1715. Harper & Row, New York, 1962 ( ISBN 0061397504 ), s. 69.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Vojna o ?panielske dedi?stvo