Bitka pri Waterloo
bola bitka medzi francuzskymi a spojenymi britsko-holandsko-nemeckymi vojskami, ktora sa odohrala
18. juna
1815
pri
Waterloo
v dne?nom
Belgicku
. Pora?ka Francuzov viedla k definitivnemu odstupeniu Napoleona a zaniku prveho francuzskeho cisarstva.
Roku
1815
si
Europa
myslela, ?e
napoleonske vojny
skon?ili a u? dlh?iu dobu prebiehal
Viedensky kongres
. Napoleon v?ak 26. februara s pomocou svojich priaznivcov unikol z ostrova
Elba
a 1. marca vystupil na
francuzsku
pevninu pri meste
Antibes
. Bez preliatia kvapky krvi ziskal spa? cisarsky tron. Susedne europske krajiny, ktore predtym u? okusili francuzsku okupaciu, za?ali okam?ite mobilizova? svoje vojska a urychlene vytvorili u? 7. protinapoleonsku
koaliciu
. Dve prve armady, ktore sa zhroma?dili na odpor proti Napoleonovi, sa nachadzali severozapadne od francuzskych hranic. Boli to spojene vojska Pruska (pod vedenim
Gebharda von Bluchera
), Anglicka, a jeho spojencov (pod vedenim
vojvodu z Wellingtonu
).
Wellington povodne o?akaval, ?e Napoleon sa pokusi odreza? koali?ne vojska postupom cez
Mons
smerom na severozapad od Bruselu. Tym by preru?il Wellingtonove spojenie s tylovymi jednotkami v
Ostende
, ?im by ho v?ak zarove? prinutil ustupi? a spoji? s Blucherom. Napoleon podporil taketo Wellingtonove rozhodnutie falo?nymi spravami. Sam pritom rozdelil svoju armadu na na dve skupiny, ?avemu kridlu velil mar?al
Ney
a pravemu mar?al
Grouchy
. ?al?ia rovnako silna skupina, ktorej velil Napoleon osobne, mala tvori? zalohu. V?etky tieto tri skupiny vojsk sa v?ak pohybovali blizko a boli schopne poskytova? jedna druhej pomoc. Napoleon Bonaparte dufal, ?e sa mu tuto armadu podari zni?i? skor, ako sa spoji s ?al?imi vojskami zainteresovanych krajin, preto
15. juna
prekro?il belgicke hranice pri
Charleroi
a vydal sa na
Brusel
. Napoleon svojich nepriate?ov zasko?il rychlym postupom, ke? vpadol medzi anglicku a prusku armadu.
16. juna francuzske vojska vybojovali
bitky pri Ligny
, kde prelomili centrum pruskej zostavy a prinutili nepriate?a ustupi?. Francuzi v?ak pruske jednotky neprenasledovali. V ?al?ej
bitke pri Quatre Bras
ziskali kontrolu nad dole?itymi kri?ovatkami, ?im zabranili spojeniu Angli?anov s Prusmi a zaistili si vo?ny priestor pre ?al?i postup. Napoleon zarove? vyslal mar?ala
Grouchyho
, aby prenasledoval s 33 000 mu?mi ustupujucich Prusov a zabranil ich spojeniu s Wellingtonovymi vojskami. Prusi v?ak medzi tym ustupili k mestu
Wavre
, asi 13 km od Waterloo a boli schopni sa ?al?ieho d?a spoji? s Angli?anmi.
Napoleon zatia? planoval zauto?i? 17. juna na Angli?anov, no cely de? intenzivne pr?alo, ?o vyrazne zni?ovalo efektivitu vtedaj?ich strelnych zbrani. Boje sa za?ali
18. juna
1815
.
Vojska sa stretli v poli pri meste?ku
Waterloo
asi 20 km juhovychodne od
Bruselu
. Wellington si vybral miesto vhodne na obranu, jeho vojska zaujali postavenie na vy?ine
Mont St. Jean
ju?ne od dediny Waterloo a pri Soigneskom lese. Vojska stali na odvratenej strane svahu a boli tak ukryte pred zrakmi nepriate?a. V linii obrany sa nachadzal zamok
Hougonmont
a dediny
La Haye Sainte
a
Pappelote
, ktore Angli?ania opevnili. Wellington zamerne oslabil svoje ?ave kridlo v nadeji, ?e mu pridu na pomoc Prusi. Rano pred bitkou poslal Blucherovi list, v ktorom mu oznamil, ?e hodla dr?a? pozicie na Mont St Jean, ale po?aduje od Prusov, aby mu poskytli aspo? 1
zbor
, inak ustupi k Bruselu. Velite? Blucherovho ?tabu
August Neidhardt von Gneisenau
tomuto planu neveril, ale bol nakoniec Blucherom prehovoreny, aby ich vojska pochodovali na pomoc Angli?anom.
Napoleon disponoval 69 000 mu?mi, z nich bolo 48 000 pe?iakov, 14 000 jazdcov a 7 000 prinale?alo k obsluhe 250 kanonov. Tieto jednotky boli z ve?kej ?asti zlo?ene zo skusenych a bojmi ostrie?anych mu?ov, ktori bojovali vo viacerych bitkach a pod Napoleonovymi vlajkami sa zhroma?dili dobrovo?ne.
Wellington mal k dispozicii 67 000 mu?ov, z ktorych bolo 50 000 pe?iakov, 11 000 jazdcov a 6 000 delostrelcov so 150 delami. Asi 24 000 mu?ov tejto armady boli Briti, ?al?ich 6 000 boli Nemci z tzv. Kra?ovej nemeckej legie. 17 000 mu?ov poslalo do boja Holandsko, 11 000 Hanoversko, 6 000 bolo z
Braunschweigu
(Saska) a 3 000 z Nassauska. Celkovo boli tieto koali?ne sily nehomogenne a pomerne slabo vycvi?ene. Do ve?era v?ak boli postupne posilnene o asi 48 000 pruskych vojakov, ktori sa mohli py?i? najma dobrym a skusenym dostojnickym zborom.
Mapa bitky pri Waterloo
Bitku za?ali francuzske vojska po 11. hodine utokom na opevneny zamok
Haugonmont
. Tento utok v?ak stal mnoho obeti, preto?e Wellington sa poku?al udr?a? cestu k zamku za ka?du cenu a? do ve?era. Okolo obeda sa za?al hlavny Napoleonov napor. U? okolo 13:00, Napoleon spozoroval prve kolony pruskych jednotiek, bli?iacich sa k dedine Chapelle St Lambert, asi 5 mi? od jeho praveho kridla. Nasledne poslal Grouchymu spravu, aby zauto?il na pribli?ujucich sa Prusov. Ten v?ak na?alej plnil povodny Napoleonov rozkaz a prenasledoval zadne voje Prusov k Wavre, a teraz bol u? prili? ?aleko, aby v?as dosiahol Waterloo. Grouchyho podriadeny, Gerard, sice radil postupova? za zvukom diel, ale Gruchy na?alej prenasledoval prusky III. zbor generalporu?ika barona
Johanna von Thielmanna
.
Okolo 13. hodiny zauto?ili Francuzi pod vedenim d'Erlona na La Haye Sainte a vytla?ili odtia? Angli?anov, o pol hodinu neskor zauto?ili Francuzi pozd?? celeho Wellingtonovho ?aveho kridla. V tomto boji padol aj sir
Thomas Picton
, velite? ?aveho kridla britskej zostavy.
Henry Paget
nasledne nariadil zauto?i? jazdectvom. To vyrazilo zo stredu britskej zostavy. Anglicke jazdectvo naru?ilo ?as? uto?iacej francuzskej zostavy a preniklo a? ku kanonom, no bolo odrazene protiutokom a utrpelo ?a?ke straty. No rovnako aj francuzsky protiutok, ktory rozbil jednotky anglickeho ?a?keho jazdectva utrpel pomerne vysoke straty a bol zastaveny.
Okolo 16. hodiny sa mar?al
Ney
rozhodol zauto?i? na stred Wellingtonovej zostavy, ktory na poh?ad vyzeral dezorganizovany. Mal v?ak k dispozicii iba jazdecke jednotky, preto?e va??inu ostatnych zaloh bol nuteny nasadi? na inych usekoch. Utok viedli jazdecke jednotky generala
Milhauda
,
Kellermanna
a grofa
Desnoettes
. Wellington tomuto mohutnemu utoku jazdectva ?elil sformovanim pechoty do ve?kych uzavretych ?tvorcov, nazyvanych
kare
. Taketo formacie piatich stoviek mu?ov ?iroke asi 18 m, neschopne akehoko?vek manevru a ?ahko zranite?ne pa?bou delostrelectva, v?ak boli vybornym sposobom obrany pred jazdectvom, preto?e boli zo v?etkych stran rovnako silne. Bez efektivnej podpory delostrelectva Francuzi neprenikli anglickou obranou a utrpeli va?ne straty. V rovnakej dobe ako Neyove jednotky uto?ili na stred britskej zostavy. Vojaci D'Erlonovho I. zboru opa? zauto?ili na La Haye Sainte a boli uspe?ni aj preto, ?e jeho britskym obrancom do?la municia. Ney nasledne presunul svoje
delostrelectvo
bli??ie k stredu Wellingtonovej zostavy a za?al ostre?ova? jeho pechotu na kratku vzdialenos?
karta?ovou
pa?bou, pri?om tak sposobil Britom ?a?ke straty.
Na bojisko v?ak za?ali v tej dobe prichadza? pruske jednotky IV. zboru
von Bulowa
. Ich ulohou bolo vpadnu? do boku Francuzov a preniknu? do ich tyla pri dedine
Plancenoit
. Okolo 16:30 sa Prusi spojili s nasasuskymi jednotkami pri Frichermont a La Haye. Napoleon poslal do protiutoku v tomto useku zbor
comta de Lobau
, ktory v?ak Prusi odrazili a zahnali Francuzov k Plancenoitu. Napoleon bol nuteny na tento nebezpe?ny usek nasadi? v?etkych 8
praporov
Mladej Gardy
. Ta dedinu sice ziskala, ale bola z nej nasledne vytla?ena. Francuzi nasledne nasadili dva prapory Strednej a
Starej Gardy
, ktora po ?a?kych bojoch na bodaky Plancenoit ziskala spa?. Prusi sa v?ak znovu sformovali a pre?li do ?al?ieho protiutoku.
Popoludni na bojisko za?ali prichadza? aj vojaci pruskeho I. zboru
grofa von Zietena
, ktori podporili rozpadajuce sa Wellingtonovo ?ave kridlo tvorene nassauskymi jednotkami. Okolo 19:30 von Zietenove jazdecke jednotky pre?li pri Papelotte do utoku proti Francuzom. V nasledujucich bojoch pri Papelotte a Frichermonte Prusi rozbili francuzske divizie a prinutili ich ustupova?. Ke? Napoleon uvidel, ako sa za?alo ruti? jeho prave kridlo, zatia? ?o v strede britskej zostavy jeho jednotky kone?ne prerazili, rozhodol sa udrie? zalohami. O 19:30 preto nariadil
gardovym
jednotkam rozvinu? uspech v strede zostavy, ?im chcel preru?i? styk pruskych a britskych vojsk.
Utok gardy spo?iatku napredoval dobre a prenikol prvou liniou britskych, brunswickych a nassauskych vojsk. Tri samostatne postupujuce kolony v?ak Angli?ania nakoniec odrazili protiutokom nizozemskej divizie a jednotkou britskej pe?ej gardy. Po tom, ?o za?ali vojaci Napoleonovej gardy ustupova?, zavelil Wellington do protiutoku. Ke? sa Angli?anom podarilo obk?u?i? ?as? gardovych vojsk generala
Cambronna
, vyzval ich plukovnik
Halkett
ku kapitulacii, na ?o francuzsky general odpovedal znamym vyrokom: ?
Garda zomiera, ale nevzda sa.
“ Cambronne bol zakratko zraneny a zajaty Angli?anmi. Va??ina Napoleonovho vojska, ktora videla, ako bola porazena elita armady, pod?ahla
panike
a za?ala ustupova?. Po tvrdych bojoch o Plancenoit, po?as ktorych pre?la dedina 5-krat z ruk do ruk, boli aj tu jednotky francuzskej gardy porazene.
Zostatok francuzskej armady utekal spa? po ceste, odkia? predtym pri?la - na
Quarte Bras
,
Genappes
, smerom do Francuzska. Ine ?asti francuzskej armady, aj ke? spo?iatku ustupovali usporiadanie, boli neskor strhnute privalom ute?encov. Ako posledni z bojiska odchadzali francuzski lekari a chirurgovia vedeni baronom
Larreyom
. Ustupili a? po vyslovnom rozkaze Napoleona. Larrey sa neskor dostal do zajatia a len o vlasok unikol poprave. Napoleonov ustup kryli posledne dva nedotknute
prapory
Starej Gardy pri La Belle Alliance.
Obraz bitky o Waterloo z roku 1852
Po?as noci sa utekajucim Francuzom podarilo odputa? od unavenych Prusov. Vojaci utekali smerom na
Charleroi
. V Gennape sa na mostoch cez rieku odohrali zufale sceny, ke? sa na ne tla?ili masy ute?encov. Vojaci a vozy s ranenymi padali do rieky. Francuzi po sebe strie?ali v snahe dosta? sa na most ?o najrychlej?ie. Niektori spachali samovra?du, aby nepadli do ruk bli?iacim sa Prusom. Ustupove cesty boli plne trosiek vozov, pu?iek, m?tvol ?udi a zdochlin koni. Prusi, ktorych nenavis? k Francuzom bola prislove?na, prenasledovali utekajucich a bez milosti ich zabijali. Jeden anglicky dostojnik si v?imol, ?e pruski vojaci namiesto toho, aby ranenych prekra?ovali, prebodavali ich bodakmi. Okolo desiatej ve?er sa Blucher stretol s Wellingtonom.
Wellington napriek tomu, ?e Bluchera nemal prili? rad, prijal ho s rados?ou. Velitelia sa navzajom objali a zasypavali sa komplimentami. Pod?a Angli?ana z Bluchera silne pachol alkohol. Blucher potom pokra?oval v prenasledovani Francuzov - rozkazal velite?om zborov ?
prenasledova? nepriate?a tak dlho, pokia? sa posledny ?lovek a posledny ko? udr?ia na nohach.
“ Prenasledovanie sa skon?ilo v
Genappes
, kde Prusi zmasakrovali utekajucich Francuzov, vratane ranenych a tych, ktori sa vzdali. Ve?er dokon?ovali svoje hlasenia vodcovia vi?aznej armady. Obaja si prisvojovali hlavne zasluhy za vi?azstvo a jemne z?ah?ovali zasluhy toho druheho. Navy?e Blucher do svojho listu ?ene zapojil aj fantaziu, ke? popisoval, ako jeho mu?i takmer zajali Napoleona.
Zatia? ?o Napoleon definitivne stratil cele ?a?enie, 30 000-ovy
zbor
mar?ala
Grouchyho
stale pod?a Napoleonovych prikazov prenasledoval Prusov, ktori ustupovali po prehratej
bitke pri Ligny
. V skuto?nosti sa v?ak hlavne sily pruskej armady dostali a? k Waterloo, kde u? davno bojovali s francuzskymi vojakmi a Grouchy bojoval len s pruskym zadnym vojom, ktory mal za ulohu zadr?iava? postup Francuzov.
Grouchyho zbor e?te de? po Waterloo nemal ?iadne spravy o osude Napoleonovho vojska. Francuzi stale bojovali s
Thielmanovym
zborom pri Wavre. Grouchy dokonca prinutil Prusov ustupi? a nariadil ich prenasledovanie.
V tej chvili pri?iel Napoleonom vyslany posol, ktory referoval o priebehu bitky pri Waterloo. Grouchy poslovi najprv neveril a pova?oval ho za ?piona, ale nakoniec sa musel zmieri? so skuto?nos?ou. Mar?al okam?ite s katastrofou oboznamil svoj ?tab. E?te predtym sa ospravedlnil generalovi Gerardovi, ktory mu de? predtym navrhol miesto prenasledovania Prusov okam?ity pochod k Waterloo. Grouchyho zbor bol poslednou organizovanou jednotkou severnej armady a Grouchy pochopil svoju zodpovednos?. Jeho armada mohla pomoc? k zachrane Francuzska. Podmienkou bol ale uspe?ny ustup.
Po porade so svojim ?tabom sa Grouchy rozhodol pre ustup na
Namour
. Niektori generali navrhovali uplne nerealne a samovra?edne plany. Cela cesta a? francuzskej hranici bola dlha asi 85 kilometrov. Zatia? ?o ?as? armady stale prenasledovala ustupujucich Prusov, jadro sa odputalo a za?alo ustupova?. Ustup kryl general Vandamme. Prusi si zmenu situacie neuvedomili a nevedeli, ktorym smerom im Francuzi unikli. Cesta do
Namour
prebiehala bez problemov.
Vandamme
Namour obsadil, rozdal vojakom zasoby a ubytoval v meste v?etkych ranenych. Na druhy de? do Namouru dorazilo jadro armady, ktore medzitym odrazilo pruske sily, ktore znova na?li francuzsku armadu. Obyvatelia Namouru privitali francuzskych vojakov ve?mi srde?ne.
Belgi?ania
sa citili spriazneni s Francuzmi, nenavideli Prusov, a preto Grouchyho mu?om v?emo?ne pomahali. Najviac namourski obyvatelia pomohli pri odsune ranenych, ktorych nalo?ili do lodi a po rieke
Meuse
ich odoslali do bezpe?ia. V tej dobe u? Prusi stali pred Namourom. Vandammeho zbor ich zadr?oval, kym sa nedostali do bezpe?ia v?etci raneni a kym jadro armady mesto neopustilo. Potom sa stiahol aj zadny voj. Ke? sa Grouchy dostal so svojou armadou na francuzske uzemie, informoval o tom Soulta. Napoleonovi priviedol 33 000 vojakov a 96 diel. 23. juna sa Grouchyho zbor spojil so zvy?kom armady, ktoru zhroma?dil Soult.
?
Vykonali ste Francuzsku slu?bu, ktoru v?etci ocenia
“, napisal Grouchymu minister vojny Davout. ?al?ie generacie ale Grouchyho po?inanie hodnotili inak.
Spolu so svojimi vojakmi ustupoval aj Napoleon, sprevadzal ho general
Soult
, plukovnik Druot a skupina
granatnikov
a jazdcov, ktori chranili cisara pred prenasledovate?mi. Ako sa bli?ili Prusi, Napoleonov odchod sa stale viac podobal na utek. Ke? Napoleon pri?iel ku
Quarte Bras
, udajne mu po tvari tiekli slzy. Okolo neho prechadzali zvy?ky jeho armady, niektore jednotky sa pridali k cisarovi. Mar?al Ney pri
Gennapes
zorganizoval skupinku vojakov a pokusil sa ich vies? do samovra?edneho protiutoku. Napoleon pre?iel cez
Charleroi
okolo piatej rano 19. juna, hranice prekro?il okolo desiatej. ?iel s nim aj Druot, Flahaut a Bertrand, mar?al Soult a zvy?ky zboru generala
Reilleho
. General Reille dostal prikaz, aby sa pokusil zhroma?di? utekajucich a vojakov z pevnosti. V Charleroi sa na mostoch odohrali podobne sceny ako v Genappe. Francuzsky velite? nebol pripraveny na prijatie to?kych ?udi, vojaci tu vyrabovali zasobovacie vozy a armadnu poklad?u. Napoleon musel oznami? katastrofu do
Pari?a
. Jeden, mierny a upokojujuci poslal ?tatnej rade, druhy, otvorene hovoriaci o katastrofe, poslal svojmu bratovi Jozefovi. Napriek tomu si Napoleon nepripu??al totalnu pora?ku. ?Stalo sa ne??astie. U? o tom nemusim viac hovori?,“ povedal pred svojimi pobo?nikmi. Vkladal nadeje do postojov ?udu a podpory snemovni. Armade a verejnosti bol ur?eny bulletin z 20. juna. Aj tu bol rozsah pora?ky popisany ve?mi mierne. Skuto?nos? sa Pari? a Francuzi dozvedeli a? od ute?encov od Waterloo. V ?ase ke? Napoleon pisal svoje listy, vydali Angli?ania v Bruseli oficialne komunike potvrdzujuce vi?azstvo koali?nych vojsk nad
Napoleonom
.
Sprava o Napoleonovej pora?ke sa najprv dostala do pochybnos?ami zmietaneho
Bruselu
. Odtia? ju posol odniesol do
Gentu
?udovitovi XVIII. Kra? nedal najavo svoje pocity. Najprv rozhodol o navrate do Francuzska a potom i?iel spa?. Sprava bola okam?ite poslana do
Londyna
. Dostala sa tam 21. juna. Poslovia boli vyslani aj do
Heildelbergu
, kde sidlil rusky car
Alexander
a rakusky kancelar
Metternich
.
?tvordenne ?a?enie s troma bitkami na belgickom uzemi znamenalo ukon?enie
napoleonskej ery
. Ako vysti?ne poznamenal
Clausewitz
?...
Bonaparte vynalo?il svoje posledne sily, aby docielil obrat, ke? u? ?iadny obrat nebol mo?ny, vydal v?etko do haliera, a potom utiekol ako ?obrak z bojiska aj z ri?e.
“
Francuzska armada opustila bojisko v neporiadku a nebola schopna zabrani? koali?nym vojskam vstupi? na Francuzske uzemie a umo?ni? nastupi? na tron
?udovitovi XVIII.
Napoleon bol poslany do exilu na ostrov
Svatej Heleny
, kde zomrel roku
1821
.
Waterloo sa stalo synonymom definitivneho konca, neodvratnej katastrofy. Napriek tomu udalosti, ktore sa odohrali v d?och po Waterloo, vyvolavaju pochybnosti o tom, ?i dosledky tejto bitky boli naozaj take fatalne a ?i bodku za napoleonskym obdobim nedali a? nasledne politicke udalosti.
Po bitke za?alo v Europe viac ne? 40-ro?ne obdobie mieru, ktore trvalo a? do obdobia zjednocovania Nemecka a Talianska v polovici 19. storo?ia.
- BLATNY, Richard.
Napoleonska encyklopedie
. Praha : Aquarius, 1995. 347 s.
ISBN
80-902062-0-4
.
- CASTELOT, ANDRE: Napoleon Bonaparte. Prel. Ji?i ?ak. Praha. Melantrich. 1996
- KOVA?IK, JI?I: Sto dni z Elby k Waterloo. Praha. Elka Press., 1999
- MANFRED, A. Z.: Napoleon Bonaparte. Prel. O?ga Ga?ova, Karol ?ramek. Bratislava. Pravda. 1985
- REGAN, GEOFFREY: Guinnessova kniha vale?nych omylu. Prel. Jaroslav Hrbek, Jolana Janou?kova, ?arka Rubkova. Praha. Velryba. 1993
- TARABA, LUBO?: Waterloo. Praha. Prostor. 1999
- TARLE, J. V.: Napoleon. Prel. Pavol Li?ko. Bratislava. Pravda., 1949
- ZWEIG, STEFAN: Joseph Fouche. prel. PhDr. Irena Li??akova. Bratislava. S Aktuell. 1994