Bitka pri Jutskom polostrove
Su?as? prvej svetovej vojny
Explozia britskeho bojoveho kri?nika HMS Queen Mary
Datum 31. maj - 1. jun 1916 Miesto Jutsky polostrov , medzi Danskom a Norskom Vysledok Nemecke takticke vi?azstvo, britske strategicke vi?azstvo
Protivnici
Britske imperium	Nemecke cisarstvo
Velitelia
John Jellicoe David Beatty	Reinhard Scheer Franz von Hipper
Sila
28 bojovych lodi, 9 bojovych kri?nikov, 8 pancierovych kri?nikov, 26 ?ahkych kri?nikov, 78 torpedoborcov, 1 minolovka a 1 nosi? hydroplanov	16 bojovych lodi, 5 bojovych kri?nikov, 6 starych bojovych lodi, 11 ?ahkych kri?nikov a 61 ve?kych torpedoviek
Straty
3 bojove kri?niky 3 pancierove kri?niky 1 veduci torpedoborec 7 torpedoborcov celkovo: 6094 m?tvych 510 zranenych 177 zajatych	1 bojovy kri?nik 1 star?ia bojova lo? 4 ?ahke kri?niky 5 ve?kych torpedoviek celkovo: 2551 m?tvych 507 zranenych
Historicky portal

Bitka pri Jutskom polostrove alebo bitka pri Jutsku niekedy tie? ozna?ovana ako bitka pri Skagerraku bola namorna bitka medzi Nemeckom a Spojenym kra?ovstvom 31. maja a 1. juna 1916 v Severnom mori pri Jutskom polostrove v ramci prvej svetovej vojny . Bola to najva??ia namorna bitka prvej svetovej vojny. Spojenemu kra?ovstvu sa podarilo dosiahnu? aj napriek ve?kym stratam vi?azstvo nad nemeckym lo?stvom. V dosledku tejto pora?ky sa e?te znasobila izolacia Nemecka na europskej pevnine.

Predohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vypuknuti prvej svetovej vojny za?alo britske namornictvo , ktore bolo v tej dobe najva??ie na svete, namornu blokadu Nemecka. Nemecke namornictvo , aj ke? predstavovalo druhu najva??iu vojnovu flotilu na svete, zostavalo okrem nieko?kych vypadov v pristavoch. Jedinu vynimkou tvorili nemecke ponorky , proti ktorym v tej dobe neexistovala u?inna protizbra?. Tie posobili britskemu obchodnemu lo?stvu ?a?ke straty, hlavne po za?iatku neobmedzenej ponorkovej vojny . Ale po tom, ?o dosledky namornej blokady Nemecka za?inali by? cite?ne, zmenilo nemecke namornictvo taktiku. Ostre?ovanim pristavov sa sna?ilo vylaka? ?as? britskeho lo?stva, s ktorym by sa mohlo stretnu? a porazi? ho. Britska flotila v?ak na tieto provokacie va??inou nereagovala.

30. maja britska odpo?uvacia slu?ba zachytila rozkaz velite?a Hochseeflote , admirala Scheera k ?al?ej z provoka?nych akcii. Rozkaz bol vydany vysiela?kou pre bojove kri?niky admirala Hippera, ale Briti nevedeli, ?e za nim nasledovalo vyplavanie hlavnych sil nemeckeho lo?stva. Nasledne admiral Jelicoe, velite? Home Fleet o 17 h 40 min. nariadil vyplavanie hlavnych sil. Cie?om bolo nalaka? prostrednictvom eskadry admirala Beatyho bojove kri?niky admirala Hippera pred hlavnu silu Home Fleet a zni?i? ich. Nemci mali rovnaky zamer v opa?nom slede. Zo zakladne Scapa Flow , Rosythu a fjordu Firth of Forth vyplavalo 28 radovych lodi, 9 bojovych kri?nikov, 8 pancierovych kri?nikov, 26 ?ahkych kri?nikov, 79 torpedoborcov. Celkovo 151 lodi o tona?e 1 130 000 ton vyzbrojenych 344 delami hlavneho kalibru 305 – 381 mm a stovkami men?ich. Na britskych lodiach bolo zhruba 60 000 namornikov. Skupine, ktora vyplavala z Rosythu velil viceadmiral Sir David Beatty , tvoriace 2 zostavy. Boli to lode Lion , Tiger , Princess Royal , Queen Mary , New Zealand , Indefatigable . Pred nimi ako ochranna clona plavalo 10 torpedoborcov vedenych ?ahkym kri?nikom Champion . Za tymto predvojom sa vo vzdialenosti 5 mi? pohybovala 5. eskadra admirala H. Evan-Thomasa pozostavajuca z piatich superdreadnoughtov, Queen Elisabeth , Valiant , Warspite Barham HMS Malaya. Skupine zo Scapa Flow admiral Sir John Jellicoe .

O druhej hodine 31. maja vyplavalo z Wilhemshavenu nemecke lo?stvo skladajuce sa z 16 radovych lodi 5 bojovych kri?nikov 11 ?ahkych kri?nikov a 61 torpedoborcov. Celkove 99 lodi vytlaku 690 000 ton s 244 ?a?kymi delami kalibru 280 – 305 mm. V lo?stve bolo okolo 45 000 mu?ov. Nemecka flotila sa plavila v dvoch skupinach. V ?elnej skupine plavali bojove kri?niky viceadmirala Franza von Hippera . Jeho hlavne sily tvorili bojove kri?niky Lutzow , Derflinger , Seydlitz , Moltke a Von Der Tann . Plavali za sebou kryte vo vejarovitom zastupeni piatimi ?ahkymi kri?nikmi a devatnastimi torpedoborcami. Za nimi sa vo vzdialenosti 50 mi? sa pohybovali hlavne sily, ktorym velil viceadmiral Reinhard Scheer .

Obidve bojujuce strany si pritom neboli vedome, ?e nepriate? vyslal na more hlavne sily svojho namornictva.

Bitka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvy kontakt [ upravi? | upravi? zdroj ]

O 14:20 31. maja 1916 na seba najprv narazili obe prieskumne skupiny. Britsky ?ahky kri?nik HMS Galatea zaznamenal vizualny kontakt s 2 torpedovkami, ktore pova?oval za kri?niky. I?lo o torpedovky SMS B109 a SMS B110 , ktore zais?oval ?ahky kri?nik SMS Elbing . Ich ulohou bolo preveri? neutralny dansky parnik N.J.Fjord , ktory sa ocitol medzi pribli?ujucimi sa lo?stvami.

Zvy?ok britskej 1. eskadry ?ahkych kri?nikov bez rozkazu vyrazil vpred, aby podporil HMS Galathea . Beatty nechal zmeni? kurz na vychodny, aby sa so svojimi bojovymi kri?nikmi dostal medzi predpokladane hlavne sily protivnika a ich matersku zaklad?u, ?im by im odrezal cestu. V dosledku nespravnej interpretacie vlajkoveho signalu o zmene kurzu z vlajkoveho bojoveho kri?niku HMS Lion sa 5. eskadra rychlych bojovych lodi e?te nejaky ?as plavila severovychodnym kurzom, tak?e nakoniec plavala 10 mi? (18,5 km) namiesto 5 mi? (9,25 km) za bojovymi kri?nikmi viceadmirala Beattyho.

Kratko pred pol tre?ou HMS Galathea zasiahli prve granaty z SMS Elbing . O hodinu Hipperovu eskadru nemeckych bojovych kri?nikov spozorovala HMS Lion a ostatne britske bojove kri?niky, plavajuce za vlajkovou lo?ou smerom na vychod. Beatty nasledne nariadil zvy?i? rychlos? na 25 uzlov a zamieri? smerom na juhovychod, aby mohol po nepriate?skych lodiach vies? pa?bu bo?nymi salvami. Sprievodne torpedoborce 13. a 9. flotily boli vyslane dopredu pred hlavnu formaciu.

Ako prva z nemeckych lodi plavala najmodernej?ia vlajkova lo? SMS Lutzow a za ?ou SMS Derfflinger , SMS Seydlitz , SMS Moltke a najstar?ia SMS Von der Tann . Hipper plaval juhojuhovychodnym kurzom a pretinal tak smer plavby Beattyho bojovych kri?nikov, s tym, ?e ich neskor mal na pravoboku svojej formacie. To malo v neskor?ej faze bitky bitky vyznamnu ulohu, preto?e sa britske lode Nemcom rysovali oproti zapadajucemu slnku, zatia? ?o nemecke lode sa Britom stracali do tmy na vychode. Zmena kurzu nemeckych lodi priviedla Britov pred hlavne sily nemeckej flotily.

Beatty sa pokusil plava? na juh, aby odlakal Hippera ?o naj?alej od jeho zakladne v Nemecku. Oproti tomu Nemci vyrazili na juhovychod, dufali, ?e za sebou nalakaju Beattyho do nerovneho stretnutia s hlavnou ?as?ou ich lo?stva.

Stretnutie bojovych kri?nikov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okolo 15:49 spustili nemecke bojove kri?niky pa?bu a britske im okam?ite odpovedali. Obe flotily plavali paralelnym kurzom, smerom na JJV vo vzdialenosti asi 14 km od seba. Nemecke lode si rozdelili svoje ciele tak, ?e ka?da lo? palila na nepriate?sku lo? na odpovedajucej pozicii vo formacii (prva na prvu, druha na druhu, at?.), vynimkou bol SMS Von der Tann , ktory namiesto na predposlednu lo? britskej zostavy HMS New Zealand strie?al na poslednu lo? HMS Indefatigable . Na britskej strane do?lo pri rozde?ovani cie?ov k nedorozumeniu, a tak HMS Indefatigable strie?al na SMS Von der Tann , HMS New Zealand a HMS Tiger na SMS Moltke , HMS Queen Mary na SMS Seydlitz a HMS Princess Royal s HMS Lion na SMS Lutzow . Na dve nemecke lode tak palili dve dvojice, ktore mohli naopak vyu?i? svoju po?etnu prevahu a vies? pa?bu po v?etkych lodiach nemeckej zostavy. SMS Derfflinger tak zostal nepokryty nepriate?skou pa?bou.

Hne? v prvych minutach boja dostali zasah lode HMS Lion , HMS Tiger a HMS Princess Royal . Na nemeckej strane bol zasiahnuty iba SMS Lutzow . Beatty vydal rozkaz svojim torpedoborcom zauto?i? torpedami . Obe linie bojovych kri?nikov sa pribli?ili na 11,8 km. Pribli?ne v 15:58 sa HMS Queen Mary podaril zasah SMS Seydlitz .

O 16:08 veduca bojova lo? Barham narazila na Hipperove lode a spustila na Nemcov pa?bu na hranici maximalneho dostrelu svojich 15 palcovych diel. V priebehu minuty zasiahla nemecku lo? von der Tann . A? do 16:15 trvalo, kym sa mohli v?etky lode 5. eskadry plne zapoji? do boja. Po?as delostreleckeho suboja medzi 15:48 a 16:54 sa Nemcom podarilo podstatne viac presnych zasahov ne? Angli?anom. O 16:00 dostal HMS Lion , Beattyho vlajkova lo?, priamy zasah do jednej z ve?i, ?o sposobilo jej ?a?ke po?kodenie, v?aka duchapritomnosti smrte?ne raneneho majora Francisa Harveyho, ktory nariadil zatvori? a zaplavi? komory s municiou sa tak predi?lo obrovskej explozii. HMS Indefatigable take ??astie nemala, o 16:02 dostala priamy zasah salvou 280 mm diel bojoveho kri?nika Von der Tann do muni?neho skladu, po zasahu druhou salvou do prednej ?asti lo? explodovala. Z 1019 ?lennej posadky vybuch pre?ili iba dvaja. Po 16:15 kedy sa dostal na dostrel aj zvy?ok 5. eskadry. O 16:25 bola pa?bou z Derfflingeru a Seydlitza potopena lo? HMS Queen Mary s takmer celou svojou 1275 ?lennou posadkou. Z posadky sa zachranilo 24 namornikov, ktori mali odvahu po prvych vnutornych vybuchoch sko?i? z 10 ? 15 metrovej vy?ky pri rychlosti cca 40 km za hod. do mora.

Okolo 16:30 Scheerove veduce lode spozorovali v dia?ke prebiehajuci boj medzi bojovymi lo?ami a sami boli spozorovane ?ahkym kri?nikom HMS Southampton Beattyho 2. eskadry ?ahkych kri?nikov pod velenim komodora Williama Goodenougha . Beatty a Jellicoe si prave uvedomili, ?e Scheer tiahol na otvorene more s celou svojou flotilou. Do boja tak zasiahla aj skupina britskych torpedoborcov. V?etky nemecke bojove kri?niky za stretu vyhli, okrem lode Seydlitz, ktoru o 16:57 zasiahlo torpedo britskeho torpedoborca Petard. Seydlitz naberajuci vodu si v?ak aj napriek tomu udr?al rychlos? a odplaval z oblasti pre?. ?al?i britsky torpedoborec Nestor, sa pod vedenim kapitana Barry Binghama pohyboval na ?ele uto?iacej zostavy. Briti v boji po?kodili torpedovku V27, ktoru Nemci ?oskoro opustili a potopili, Petard nasledne torpedoval a potopil nemecku torpedovku V29. Posadky nemeckych torpedoviek S35 a V26 zachranili posadky z ich sesterskych lodi. Britske torpedoborce Nestor a Nomad, boli po?kodene delostreleckou pa?bou a neskor neschopne pohybu dorazene Scheerovymi prechadzajucimi dreadnoughtami. Bingham bol za uspe?ne vedenie utoku vyznamenany Viktorinym kri?om .

Okolo 16:40, ke? Beatty na vlastne o?i uvidel vo vzdialenosti 12 mi? flotilu nemeckych bojovych kri?nikov, oto?il svoje lode o 180° na sever, aby ich doviedol pred hlavne Jellicoevych lodi. Tento ustup je tie? znamy ako zavod na sever. Beatty o vydani rozkazu neuvedomil efektivne v?etky svoje lode a tak superdreadnoughty 5. eskadry, ktore boli prili? ?aleko aby uvideli signaly jeho vlajok pre?li okolo ustupujucich bojovych kri?nikov v opa?nom smere priamo na bli?iaceho sa nepriate?a. O 16:48, ke? sa obe skupiny mi?ali, spustili po nich nemecke lode pa?bu. O 16:54 sa lode 5. eskadry za?ali to?i?, boli v?ak u? v dostrele nepriate?skych lodi. Tieto silne vyzbrojene a dobre pancierovane lode tak celu hodinu tvorili Beattymu zadny voj, ktory putal pa?bu nemeckych lodi a vytvoril tak priestor pre odpo?inok a vydychnutie predtym nasadenych bojovych kri?nikov.

Z lodi 5. eskadry tak zostal bez zasahu iba Valiant . Ale tieto lode boli podstatne lep?ie pancierovane ako bojove kri?niky a ani jeden z nich po?as ustupu nebol potopeny. HMS Malaya v?ak dostala priamy zasah do muni?neho skladu, ?o malo za nasledok ve?ke straty na ?ivotoch posadky.

Jellicoe ktory pochopil, ?e ?oskoro dojde k stretu oboch flotil v?ak nemal presne predstavy o pohybe a pozicii nepriate?a. Nariadil v?ak 3. eskadre bojovych kri?nikov Horaca Hooda aby plavala maximalnou rychlos?ou na pomoc Beattyho lodiam. O 17:33 nadviazali britske lode severnej a ustupujucej ju?nej skupiny svoj prvy vizualny kontakt. O pa? minut neskor spozorovali zo severu prichadzajuce britske lode aj nemecky predvoj lodi admirala Bodickera .

Bodickerove ?ahke kri?niky najprv spustili pa?bu na HMS Chester ale neskor sa sami dostali pod pa?bu Hoodovych lodi. Britska pa?ba imobilizovala ?ahky kri?nik Wiesbaden , ale ostatne unikli za Hipperovymi a Scheerovymi lo?ami. Prichod hlavnych sil britskej flotily sa Nemci neuspe?ne pokusili spomali? utokom torpedoviek. Prichadzajuce Beatyho a Evan-Thomasove lode pokra?ovali v pa?be po ustupujucich Hipperovych lodiach. Jellicoe, ktory stale nemal presne informacie o polohe nepriate?skych lodi sa poku?al spoji? s Beattym, no ten nebol takmer 15 minut schopny poda? presne informacie. Bez znalosti pozicie nepriate?a nemohol Jellicoe spravne rozvinu? svoju zostavu. Jeho lode plavajuce v ?iestich radoch sa mali v spravny moment rozvinu? do jednej linie kolmej na smer plavby prichadzajucich Nemcov (tzv. ?iarka T ). O 18:15 sa nakoniec Jellicoe rozhodol rozvinu? svoje lode na vychode. Scheer vyskyt britskej flotily v tejto oblasti vobec nepredpokladal, a tak sa nemecka Hochseeflote plavila na sever priamo proti rozvijajucej sa formacii britskych lodi. Nemci najprv narazili na kri?niky Warrior a Defence , ktory potopili priamym zasahom do muni?neho skladu aj s celou 903 ?lennou posadkou. Warrior bol ?a?ko po?kodeny a pre?il len do ?al?ieho d?a, najma v?aka ne??astiu, ktore postihlo ved?aj?i superdreadnought HMS Warspite , ktory kvoli poruche, ktora sposobila, ?e lo? isty ?as kru?ila plnou rychlos?ou vo ve?kych kruhoch pred nemeckou flotilou, ktora na ?u sustredila svoju pa?bu.

O 18:19 sa Hipperove lode dostali do dostrelu Hoodovej 3. eskadry bojovych lodi. V naslednom suboji Indomitable zasiahla Derfflinger a Seydlitz, Lutzow dostal 10 zasahov z lodi Lion, Inflexible a Invincible. Dva zasahy pod ?iarou ponoru boli koncom Hipperovej vlajkovej lode. O 18:30 sa Invincible dostala do palebneho po?a Lutzowa a Derfflingera. Nieko?ko presnych zasahov malo za nasledok, ?e sa v priebehu 90 sekund potopila. Po zasahu 305 mm granatu do jednej z jej stredovych ve?i explodovala a rozpadla sa na dve ?asti. Explozia pripravila o ?ivot va??inu jej posadky vratane kontraadmirala Hooda, pre?ilo len 6 z jej 1032 namornikov. Po?kodeny Lutzow naberajuci vodu sa nasledne pokusil o unik, Hipper preto lo? opustil a prestupil na torpedoborec G39 , dufajuc, ?e sa mu neskor podari presunu? sa na niektoru zo svojich bojovych lodi.

?iarka T [ upravi? | upravi? zdroj ]

O 18:30 nemecke bojove lode a Scheer osobne prekvapene zistili, ?e z oblasti so zlou vidite?nos?ou vchadzaju prave prie?ne do drahy britskej Grand Fleet, ktoru tu vobec ne?akali. Za?al sa ve?ky delostrelecky suboj, najprv Jellicoeova vlajkova lo? HMS Iron Duke zasiahla nieko?kymi presne mierenymi salvami nemecky dreadnought Konig, tato lo? dostala po prvych vystreloch zasah do provy a vznikol na nej ve?ky po?iar. Plavala ako osma v zostave a stala sa jasne vidite?nym cie?om. Jej kapitan si uvedomil ?e na jeho lo? pali osem britskych radovych lodi a pa?ba sa prena?a na v?etky lode v linii. Preto vybo?il zo zostavy a za?al unikovy manever. Jeho kurz nasledovali v?etky nemecke lode v rozsahu vidite?nosti. Admiral Scheer si uvedomil ?e linia lodi sa mu rozpada vo?i palebnej prevahe Britov. Nemci v?ak nasledne za?ali unika?, ?o bola ich jedina ?anca ako sa vyhnu? nerovnemu stretu. O 18:33 Scheer nariadil uskuto?ni? manever o 180°, ?o cela nemecka Hochseeflote uskuto?nila u?ebnicovym sposobom.

Jellicoe, ktory si uvedomoval nebezpe?enstvo nemeckych torped neprenasledoval nepriate?a priamo, ale nasmeroval svoje lode na juh, tak aby sa nemecka flotila nachadzala na zapad od neho. Okolo 18:40 sa lode v zadnej ?asti Jellicoeovej formacie za?ali vyhyba? prichadzajucim nemeckym torpedam. O 18:54 bola lo? Marlborough zasiahnuta nemeckym torpedom a musela spomali?. Dodnes nie je zname, ktora lo? Marlborough torpedovala, do uvahy pripada ?a?ko po?kodeny Wiesbaden alebo ved?a sa potapajuci nemecky torpedoborec. Vysledkom bolo ?e dela Marlboughu okam?ite rozstrie?ali Wiesbaden. Z jej posadky nepre?il nik.

Ke??e si Scheer ?oskoro uvedomil, ?e e?te nie je dostato?na tma na to, aby mohol uniknu? prikazal o 18:55 oto?i? svoje lode opa? na vychod, ?elne k nepriate?ovi. Planoval napadnu? koniec britskej zostavy a prebojova? si cestu domov. Len?e v zlej vidite?nosti si zamenil ?elnu a zadnu ?as? flotily a zauto?il na prednu. Tym dostal nemecke lo?stvo do riskantneho postavenia. V tej istej dobe imobilizovany britsky torpedoborec HMS Shrak branil utokom ?tyroch nemeckych torpedoborcov, pri?om jeden z nich ?a?ko po?kodil. O 19:02 ho v?ak torpedoborec S54 zasiahol torpedom a potopil. Kapitan lode Shark Loftus Jones si v?ak vyslu?il Viktorin kri?.

Okolo 19. hodiny sa do bitky zapojila aj 2. eskadra ?ahkych kri?nikov pod vedenim komodora Goodenougha. Do 19:15 Jellicoe znovu rozvinul svoje lode do linie kolmej na smer plavby Nemecov a spustil na nich silnu pa?bu. Tentoraz pocitili jej u?inok najma lode 3. eskadry kontraadmirala Behnckeho ( Konig , Grosser Kurfurst , Markgraf a Kaiser , ktore utrpeli po?kodenie rovnako ako Helgoland z 1. eskadry). Nemecka pa?ba nebola prili? efektivna a jedina britska lo?, ktora v suboji utrpela ?ahke po?kodenie bola Colossus .

O 19:17 druhykrat za poslednu hodinu Scheer zmenil smer plavby svojich lodi po tom ?o si uvedomil, ?e napadol prednu ? silnej?iu ?as? britskej zostavy. Silne ostre?ovana flotila v?ak rozkaz vykonala iba s ?a?kos?ami, preto?e formacia sa v nepriate?skej plavbe postupne rozpadavala. Pre zbrzdenie britskeho utoku Sheer nariadil zauto?i? zostavajucimi bojovymi kri?nikmi 1. prieskumnej skupiny torpedoborcov torpedami. Hipper sa v?ak stale nachadzal na torpedoborci G39 po?as utoku nemohol veli? svojej skupine priamo v boji. Aj preto sa Derfflinger , pod vedenim kapitana Hartoga, na ?ele uto?iacej nemeckej formacie bojovych kri?nikov dostala do ?a?kej delostreleckej pa?by. Utok bol neskor ozna?eny ako jazda smrti , ke??e v?etky bojove kri?niky okrem SMS Moltke utrpeli silne po?kodenie sposobene pa?bou 18 britskych bojovych lodi, ktore na nich simultanne palili. Lo? SMS Derfflinger pri?la o dve hlavne delove ve?e, pri ?om zahynula va??ina jej posadky, ale unikla uplnemu zni?eniu a bola schopna odplava?. Po?as intenzivnej delostreleckej pa?by medzi 19:05 a 19:30 utrpeli nemecke lode 37 zasahov, pri?om sami zasiahli Britov iba dvakrat. Najviac zasahov utrpel Derfflinger , ktoreho Briti trafili 14-krat.

Sheerovi sa v?ak podarilo utokom torpedoborcov a putanim pa?by na bojove kri?niky medzi 19:16 a? 19:40 umo?ni? ostatnym lodiam po?iato?ne odputanie. Toto mu v kritickom okamihu, umo?nilo po?as poslednej hodiny pred zapadom slnka, dosta? svoje lode z bezprostredneho nebezpe?enstva. Posledne delostrelecke suboje medzi oboma skupinami bojovych kri?nikov sa odohrali po zotmeni medzi 20:19 a 20:35.

No?ny boj a nemecky ustup [ upravi? | upravi? zdroj ]

O 21. hodine Jellicoe zva?ujuc nedostatky britskej flotily pri no?nom boji , rozhodol vyhnu? sa no?nemu stretu a po?ka? do usvitu . V zadnom voji zhroma?dil ?ah?ie lode, ktore mali v oblasti hliadkova? a odhali? tak Nemcov na predpokladanej ustupovej trase. Scheer sa rozhodol preniknu? tesne za Jellicoevymi lo?ami cez plyt?iny okolo Hornovho utesu . Nemecka flotila pri tom sice bola spozorovana britskymi ?ahkymi plavidlami, ale v?aka ru?eniu ich radiovej komunikacie Nemci zabranili predaniu sprav. Sam Jellicoe a jeho podriadeni nechapali pre?o celu noc po?uli a videli na severe zablesky silnej delostreleckej pa?by. Jej povodcom boli nemecke lode, ktore si prera?ali cestu cez zadne voje jeho zostavy.

Napriek jednozna?nej nemeckej nadradenosti v no?nom boji, ktory ?asto prebiehal na kratku vzdialenos?, nebol jeho vysledok a? tak presved?ivy. Napriklad ?ahky kri?nik Southampton , komodora Goodenougha, ktory bol ?a?ko po?kodeny z predo?lych bojov, ve?mi precizne zasiahol torpedom nemecku lo? Frauenlob , ktora sa o 22:23 potopila aj celou 320 ?lennou posadkou.

Od 23:20 do 02:15 nieko?ko britskych skupin torpedoborcov napadalo nemecku bojovu flotilu torpedami v nepreh?adnom a brutalnom boji, ?asto na vzdialenos? men?iu ne? 1000 metrov. Za cenu straty 5 torpedoborcov potopili Briti nemecky ?ahky kri?nik Rostock a pre-dreadnought Pommern , ktory explodoval a potopil sa so v?etkymi 844 mu?mi na palube. Pri no?nom boji sa dokonca tri britske torpedoborce zrazili a nemecka bojova lo? Nassau taranovala torpedoborec Spitfire , pri?om pa?bou svojich ?a?kych kanonov zni?ila prakticky celu nastavbu lode. Spitfire v?ak boj s ?a?kymi po?kodenim pre?il a doplaval do pristavu. ?al?ie britske torpedoborce Tipperary , Ardent , Fortune , Sparrowhawk a Turbulent take ??astie nemali a Nemci ich potopili. Elbing , jeden z nemeckych kri?nikov, sa ne??astne zrazil s dreadnoughtom Posen , musel by? opusteny a skoro rano sa potopil.

Tesne po polnoci 1. juna Thuringen a ?al?ie nemecke bojove lode potopili kri?nik HMS Black Prince z ?a?ko sku?anej 1. eskadry kri?nikov, ktory sa stretol s Nemcami a bol rozstrie?any v boji na kratku vzdialenos?. Kri?nik sa potopil aj s celou svojou 857 mu?mi podobne ako veduca lo? eskadry Defence nieko?ko hodin predtym. Nemecke bojove kri?niky Moltke a Seydlitz sa v tme stretli na kratku vzdialenos? s hlavnymi silami britskej flotily ale boli u?etrene, preto?e britski kapitani odmietli spusti? pa?bu aby neprezradili svoje pozicie. Nemci o 01:45 sami potopili ?a?ko po?kodeny Lutzow , torpedoborcom G38 , po tom ?o celu posadku evakuovali na okoloplavajuce torpedoborce. Pri ustupe pri?li Nemci o e?te jeden torpedoborec a ich bojova lo? Ostfriesland bola ?a?ko po?kodna namornou minou, no do pristavu sa jej doplava? podarilo, rovnako ako ?a?ko po?kodenej lodi Seydlitz .

Nemcom pri ustupe pomohol aj chaos na britskej admiralite ktora v?aka nekompetentnosti posielala admiralovi Jellicoemu chybne informacie. O 16:30, ke? mal Jellicoe hlavne nemecke sily na doh?ad mu admiralita oznamovala, ?e Hochseeflote kotvi na zakladni, preto neveril ani spravnym udajom. Jellicoe sa o polohe Scheerovych lodi dozvedel a? okolo 04:15, ke? u? boli davno mimo jeho dosah a ich prenasledovanie bolo zbyto?ne.

Dohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri Jutsku 99 lodi nemeckej flotily potopilo 14 britskych lodi o vytlaku 115 000 ton. Zatia? ?o 151 britskych lodi potopilo 11 nemeckych o vytlaku 62 000 ton. Briti pri tom stratili 6 094 namornikov, zatia? ?o Nemci 2 551. Ve?a ?al?ich lodi bolo ?a?ko po?kodenych, ako napr. HMS Lion ?i SMS Seydlitz.

Obe strany po bitke tvrdili, ?e zvi?azili, Nemci preto ?e Britom sposobili ?aleko va??ie straty, Briti lebo Nemci u?li. Ako by bitka pokra?ovala je otazne. Je fakt, ?e Briti mali ve?ku palebnu prevahu. Nemci ich v?ak vysoko prekonavali takticky i v delostre?be, dosahovali o tretinu viac zasahov. Navy?e nemecke lode boli ?aleko odolnej?ie. Priamou pa?bou nedokazali Briti potopi? ?iadnu nemecku ?a?ku lo?. Ukazalo sa, ?e nemecki kon?trukteri dokazali sk?bi? tri hlavne po?iadavky na bojove lode, rychlos?, palebnu silu a pancierovanie v idealnom pomere. Po tejto bitke Nemci zastavili vyrobu u? rozostavanych dreadnoughtov tried Poseen a Nasau. Uvedomili si ?e rozhodujucu ulohu nezohrali dreadnoughty ale superdreadnoughty a bojove kri?niky.

Z taktickeho h?adiska nebolo nemecke vi?azstvo prili? vyrazne, zo strategickeho poh?adu je vysledok dodnes predmetom odbornych diskusii, bez jednozna?neho zaveru. Po skon?eni bitky bola pova?ovana za nerozhodnu, Nemcom sa toti? nepodarilo zni?i? hlavne sily britskej flotily a sami neutrpeli nato?ko va?ne straty, aby nemohli pokra?ova? v akciach na hladine. Ich velenie v?ak u? neprikro?ilo k opakovaniu podobnych masovych hladinovych bitiek. Bitka pri Jutsku tak ukon?ila superenie o nadvladu na moriach, Briti si svoju nadvladu nad Severnym morom udr?ali. Zra?ka pri Jutsku bola poslednou ve?kou namornou bitkou, kde zohrali hlavnu ulohu bojove lode. Bitka prinutila Nemcov prehodnoti? svoju koncepciu namorneho boja a posilni? najma svoju ponorkovu flotilu.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Bitka pri Jutskom polostrove

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov Battle of Jutland na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene) a Bitva u Jutska na ?eskej Wikipedii.