Bitka o Guadalcanal
, znama pod krycim nazvom
operacia Watchtower
, zah??a seriu ozbrojenych stretnuti po?as
druhej svetovej vojny
, ktore prebiehali od
7. augusta
1942
a? do
7. februara
1943
medzi vojskami Spojenych ?tatov a Cisarskeho Japonska. Guadalcanalska kampa? sa stala jednym z najdole?itej?ich momentov
vojny v Pacifiku
.
Guadalcanal nebol povodne na zozname spojeneckych cie?ov, ale japonsky pokus vybudova? na neskor?om Hendersenovom poli viedol k narychlo zlep?enemu planu, pod?a ktoreho sa 7. augusta 1942 vylodila 1. namorna divizia a narazila len na slaby odpor. Japonci ve?mi rychlo odpovedali tym, ?e porazili americke vojenske namornictvo pri ostrove Savo. Namorna pechota na ?om v?ak zostala aj napriek zvy?enemu japonskemu usiliu. Najpozoruhodnej?ie japonske pozemne utoky sa uskuto?nili 18. augusta a 13. septembra. Prvy sa nevykonal v plnej sile, ale druhy sa va??mi pribli?il k uspechu. ?al?i ve?ky japonsky utok na Hendersenovo letisko 24. a 25. oktobra Ameri?ania odrazili a sposobili nepriate?ovi ve?ke straty. Bitka v?ak zostavala nerozhodna, a preto stale nebolo iste ?i Ameri?ania letisko udr?ia alebo nie.
[1]
Spo?iatku zasko?ene japonske jednotky v?ak podnikli v auguste a novembri 1942 nieko?ko pokusov ziska? letisko Henderson Field spa?. Do?lo k trom va??im pozemnym bitkam a piatim ve?kym namornym stretom. Letecke boje nad oblas?ou neutichali prakticky po celu dobu. Za?iatkom novembra 1942 do?lo k ve?kej namornej bitke o Guadalcanal. Ameri?anom sa podarilo odrazi? japonsky pokus o vylodenie dostato?ne ve?keho kontingentu vojsk, ktory by ziskal letisko spa?. V decembri 1942 sa Japonci vzdali svojich pokusov o znovuobsadenie letiska a za?ali
s?ahova? svoje sily
. Posledne japonske sily boli z ostrova stiahnute 7. februara 1943 po?as vrcholiacej ofenzivy americkeho XIV. zboru.
?a?enie na
Guadalcanale
bolo spojene s viacerymi namornymi stretmi medzi
spojeneckymi
silami a
japonskym
namornictvom. Bitka o Guadalcanal bola spolu s vi?azstvom v
bitke o Midway
za?iato?nym krokom k zdolaniu japonskej nadvlady v
Azii
a v Tichom oceane. Tato bitka bola su?asne prvou ve?kou ofenzivou Spojencov proti Japonsku a prechodom od defenzivnych operacii k ofenzivam, ktore neskor viedli k definitivnej pora?ke Japonska v druhej svetovej vojne.
Cela operacia bola su?as?ou americkeho planu na zaistenie tras konvojov smerujucich medzi
USA
,
Australiou
a
Novym Zelandom
. Uskuto?nena len nieko?ko mesiacov po za?iatku
bojov o cestu Kokoda
, bola druhou ve?kou ofenzivou Spojencov namierenou proti japonskym silam.
V priebehu roka
1942
sa k?u?ovymi strategickymi v ju?nej ?asti Ticheho oceanu stali
?alamunove ostrovy
, najma ostrov
Guadalcanal
. Ak by si ich Japonci udr?ali, poslu?ili by im ako zakladne, z ktorych by mohli uto?i? na Spojenecke zasobovacie trasy medzi Spojenymi ?tatmi a Australiou. Ak by sa v?ak ostrovy dostali do ruk
Spojencom
, poslu?ili by ako vyhodna zaklad?a, z ktorej by sa dali podnika? ofenzivne akcie a zarove? by chranili Australiu pred japonskymi utokmi.V maji 1942 Japonci uspe?ne pokro?ili pri budovani potrebnych zariadeni na ostrove
Florida
v ?alamunovych ostrovoch a
5. jula
1942
k Ameri?anom za?ali prenika? spravy, ?e nepriate?skych vojakov prepravuju na Guadalcanal, aby tu vybudovali letisko. Ke??e v?etko nasved?ovalo tomu, ?e Japonci sa chystaju podnika? nalety na americke obchodne lode a mo?no aj na Australiu, velenie sa rozhodlo pre obsadenie ostrova.
[1]
7. augusta 1942 o 9:00 miestneho ?asu sa spojenecke, hlavne americke sily v po?te okolo 19 000 vojakov vylodili na ostrovoch Guadalcanal,
Tulagi
a
Florida
na juhu
?alamunovych ostrovov
s cie?om zlikvidova? ich novo budovanu zaklad?u, ktora by ohrozovala zasobovacie cesty medzi USA a Australiou. Japonci v?ak mali v oblasti po?etne namorne sily a tie dostali rozkaz zauto?i?. 8. augusta kri?niky pod vedenim admirala Gun?iho Mikawu prek?zli u?inami medzi ?alamunovymi ostrovmi a prekvapili lode Spojencov. O hodinu neskor sa Mikawa stiahol a nechal za sebou ?tyri potapajuce sa spojenecke kri?niky a jeden va?ne po?kodeny. Tento namorny masaker vo?iel do dejin pod nazvom
bitka pri ostrove Savo
. Americka namorna pechota bola nahle na Guadalcanale sama, bez namornej alebo leteckej podpory. ?al?ie dva ty?dne dostavali vojaci len dve jedla denne. Ameri?ania vedeli, ?e teraz Japonci ovladaju more a ?e nebude dlho trva?, ne? sa ich vojska dostanu na ostrov. Radio Tokio opisalo prislu?nikov americkej namornej pechoty ako ?mole, ktore sami vlietli do plame?a“.
Japonci v?ak stale podce?ovali silu ktora proti nim stala. 18. augusta sa vylodila prva skupina japonskej namornej pechoty o po?te len asi 1500 vojakov ktora bola ihne? zlikvidovana. Nasledujuca invazna jednotka bola doprevadzana silnym namornym zvazom, vratane dvoch bojovych a troch lietadlovych lodi. Americky general
Robert Ghormley
bol v?ak v?as varovany a 24. augusta americke lietadla potopili japonsku lo? Rjud?o. ?al?i japonski vojaci boli na ostrov prepravovani kyvadlovou dopravou torpedoborcov a invaznych lodi, ktoru Ameri?ania pomenovali
tokijsky expres
. V noci 13. septembra americka namorna pechota zufalo bojovala na mieste, ktore sa stalo zname ako ?krvavy hrebe?“. E?te predtym ako boli Japonci zatla?eni spa?, tam prenikli a? na velite?ske stanovisko velite?a americkej namornej pechoty.
Tokijsky expres bol tvrdo a profesionalne braneny japonskym namornictvom pod velenim admirala Raiza Tanaku. Ve?a americkych vojnovych lodi bolo po?kodenych alebo potopenych, ke? sa na neho poku?ali zauto?i?. Koncom augusta bola americka lietadlova lo? Saratoga zasiahnuta torpedom a va?ne po?kodena. O dva ty?dne neskor bola potopena lietadlova lo? Wasp. Vy?erpaneho generala Ghrmleyho nahradil vo veleni admiral Bill Halsey.
[2]
Po obsadeni Guadalcanalu a Tulagi planovali Spojenci pokra?ova? v utokoch na japonske zakladne v
Rabaule
na
Novej Britanii
. Spojenci spo?iatku rychlo premohli po?etne podstatne slab?iu japonsku posadku, ktora dr?ala ostrovy od maja 1942. Postupne obsadili Tulagi aj Floridu, takisto ako letisko pri meste
Honiara
(vtedy zname ako
Henderson Field
), ktore Japonci stavali na Guadalcanale.
- ↑
a
b
Jordan 2006
, s. 199
- ↑
BOYLE, David.
II. sv?tova valka v dokumentarni fotografii
. 6. vyd. Dob?ejovice : Rebo Productions CZ, 2012.
ISBN
978-80-255-0614-1
. Kapitola Valka v d?ungli, s. 449 ? 461.
- Jordan, David; Wiest, Andrew (2006), ?Vojna v Pacifiku“,
Atlas druhej svetovej vojny
(1. vyd.), Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVI,
ISBN
80-7360-274-1