Biodiverzita alebo biologicka diverzita ( angl. biological diversity) je rozmanitos? ?ivo?i?nych alebo rastlinnych druhov. Ovplyv?uje ju nadmorska vy?ka , klima , relief , dostupnos? vody , horninove podlo?ie ale aj zasahy ?loveka . Biologicka diverzita predstavuje roznos? ?ivota . Existuje mnoho definicii biodiverzity. V ka?dom pripade ale treba zdorazni?, ?e sa jedna o zlo?ity nieko?kourov?ovy jav prebiehajuci v?ade na svete.

Svetovy fond ochrany prirody definoval v roku 1989 biodiverzitu ako ?bohatstvo ?ivota na Zemi , miliony rastlin , ?ivo?ichov a mikroorganizmov , vratane genov, ktore obsahuju, a zlo?ite ekosystemy, ktore vytvaraju ?ivotne prostredie “ (preklad pod?a Kindlmanna a Jersakove). Je to ve?mi dole?ity proces i pre buduce generacie a taktie? je ve?mi krehky. Naru?enie jednej zlo?ky (prostredie, biom , predator ...) mo?e vies? a? k vyhynutiu nieko?kych druhov, ktore su od nich zavisle.

Vedecka definicia a etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Biologicka diverzita je neologizmus zlo?eny zo slov biologia a diverzita a znamena rozmanitos? ?ivota v prirode . Termin biologicka rozmanitos? bol vytvoreny Thomasom Lovejoyom (vo WWF spoluzakladate? conservation biology) v roku 1980.

Urovne biodiverzity [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozli?ujeme tri urovne biodiverzity:

• geneticku ( genova variabilita v ramci populacie alebo celeho druhu)
• druhovu (rozmanitos? na urovni druhov)
• ekosystemovu (rozmanitos? na urovni spole?enstiev a ekosystemov)

Biodiverzita na Zemi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Biologicka roznos? je pri va??ich klimatickych teplotach va??ia. ^[1] Prikladom mo?e by? rovnikove a tropicke pasmo ?i historicke tepla obdobi po?as fanerozioka. (napr. cicavce a hmyz ). Pre diverzitu fauny a flory na Zemi plnia ve?ky vyznam ostrovy . Mnohe druhy su tu po?etnej?ie ako na su?i. Zvy?ajne je to sposobene chybanim predatora a superov. Tieto ekosystemy su ve?mi zranite?ne. Na niektorych ostrovoch ?iju dokonca ?ivo?ichy ktore na su?i u? vyhynuli (napr. lemury na Madagaskare).

Biodiversita na Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nepovodne druhy na Slovensku tvoria 24% rastlin. V priemere na Slovensku pribudne za rok 3 a? 5 nepovodnych rastlin. ^[2]

Druhova rozmanitos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

(druhova diverzita) je biodiverzita na urovni druhov. Jej meradlom je celkovy po?et ?ivo?i?nych a rastlinnych druhov na Zemi a jeho rast. Po?et v?etkych druhov na Zemi nie je ?u?mi z?aleka znamy - odhady sa pohybuju medzi 1,7 a? 1.8 miliona druhov, z toho 920 000 predstavuje hmyz . Len 1,4 milionov druhov je pomenovanych, vedecky popisanych a zaradenych. Tie? mame len hmliste predstavy o jeho pohybe - pribudanie resp. ubudanie druhov. Len za obdobie 1965 - 1990 vymizlo okolo 50 000 druhov. Pod?a ^[3] inej ?tudie z roku 2014 v?ak k ubytku druhov nedochadza ^{[4] [5]} . Vymieranie druhov je jeden zo sposobov merania vplyvu ?loveka na biosferu . Druhova rozmanitos? je ovplyvnena dvoma zakladnymi protikladnymi procesmi. Su to rychlos? speciacie a vymieranie druhu.

Vymieranie druhov [ upravi? | upravi? zdroj ]

K najva??iemu vymieraniu druhov dochadza v prostrediach s najva??ou biodiverzitou a biologickou aktivitou - v da??ovych pralesoch , koralovych utesoch a mokradiach. V?etky tri menovane ekosystemy , hlavne v poslednych rokoch, trpia priamym ?i ne priamym vplyvom ?loveka. Zni?enie habitatov , kultivacia , erozie , zne?istenie, ?a?ba dreva , odvodnenie... Tym v?etkym ?lovek vo ve?kej miere prispel k poklesu biodiverzity.

Miera vymierania (ale i zvy?ovania po?tu) druhov sa da pomerne presne stanovi? zo zmeny rozlohy ich prirodzenych biotopov . Empiricky bolo zistene, ?e pri ubytku prirodzeneho prostredia na 1/10 pre?ije polovica druhov. Po odhade povodneho po?tu druhov v danom prostredi a zo zmeny rozlohy ich biotopu je mo?ne teda stanovi? odhad su?asneho po?tu druhov v danej lokalite.

Ochrana biologickej diverzity [ upravi? | upravi? zdroj ]

• zakladanie chranenych uzemi
• zachovavanie povodnych prirodnych pralesov
• organizovanie ob?ianskych programov na podporu druhovej biodiverzity
• vytvorenie programov s cie?om zachovania druhu

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ekosystem
• Biotop

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersakova: Biologicke principy ochrany p?irody; Portal, Praha 2001 ISBN 80-7178-552-0
• ATTENBOROUGH, David. Planeta ?ije. Praha : Panorama, 1990. ISBN 80-7038-095-0 .
• Meadowsova, D.: Meze r?stu, Argo, 1992, str. 88-89

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ http://www.osel.cz/index.php?clanek=6459 - Kdy? byvalo na Zemi tepleji, ?ivotu to sv?d?ilo
2. ↑ Viac ako 150 druhom rastlin na Slovensku hrozi. Dennik N (Bratislava: N Press), 2021-05-21. Dostupne online [cit. 2021-05-26]. ISSN   1339-844X .
3. ↑ World Commision on Environment and Development, 1987, str. 149
4. ↑ http://www.national-geographic.cz/detail/poplasne-zpravy-o-vymirani-druhu-stavi-nova-studie-na-hlavu-45850/ - Popla?ne zpravy o vymirani druh? stavi nova studie na hlavu
5. ↑ http://www.sciencemag.org/content/344/6181/296 - Assemblage Time Series Reveal Biodiversity Change but Not Systematic Loss