Benito Mussolini
(*
29. jul
1883
Predappio
,
Romagna
? †
28. april
1945
, pri
Milane
) bol vodca
talianskeho
fa?izmu
a v rokoch
1922
–
1943
fa?isticky
diktator
v Taliansku.
Narodil sa v rodine kova?a a
u?ite?ky
. Vychovy sa mu dostalo v
salezianskom
kla?tore
, neskor v u?ite?skom in?titute vo
Forli
.
Vo veku 17 rokov, roku
1900
, vstupil do Talianskej socialistickej strany (PSI). Roku
1902
odi?iel do
?vaj?iarska
, aby unikol pred vojenskou slu?bou. Pracoval tam ako pomocny stavebny robotnik. Medzi talianskymi emigrantmi sa formovali aj jeho politicke nazory a viedol
syndikalisticku
propagandu
(zdru?ovanie sa do odborovych organizacii).
Ke? ho do?ivotne vypovedali zo ?vaj?iarska, vratil sa do Talianska, kde absolvoval zakladnu
vojensku
slu?bu. Potom vyu?oval
francuz?tinu
a neskor bol novinarom. V rokoch
1909
?
1912
bol ?efredaktor socialistickych novin
La lotta di classe
(Triedny boj), roku 1912 ?efredaktorom dennika socialistickej strany
L'Avanti!
.
Napisal knihu Giovanni Hus, Il veridico (slovensky
Jan Hus
,
Hlasate?
pravdy), ktora vy?la v roku 1913 vo vydavate?stve Podrecca a Galantara v Rime. Bola su?as?ou vydavate?skej serie ?Mu?enici slobodneho myslenia“ s deklarovanym umyslom vzbudi? v ?itate?och ?nenavis? k akejko?vek forme duchovnej a
profannej
tyranie“. Slovo ?Pravda“ (veridico), ktore pridal ako synonymum k Husovi, potom pou?ival vo svojom pseudonyme
vero eretico
(skuto?ny heretik alebo naozajstny
kacir
), ktorymi podpisoval svoje ?lanky v tomto obdobi. Kniha bola viacej publicisticka ako odborna.
[1]
(V roku 1921, ke? sa stal poslancom knihu odsudil a po prevzati vlady fa?istami a podpisani
konkordatu
Talianska a Vatikanu v roku 1929, kniha zmizla z kni?nic a knihkupectiev a zarove? bola znovu vydana v anglickom preklade John Hus, New York: Albert and Charles Boni, 1929).
Zo socialistickej
strany
a
novin
L'Avanti ho vylu?ili, ke? sa koncom roka
1914
stal privr?encom vstupu Talianska do
prvej svetovej vojny
. V novembri 1914 s peniazmi od
francuzskej
vlady
zalo?il novy
dennik
Il Popolo d'Italia
(?ud Talianska).
Po vstupe Talianska do vojny i?iel dobrovo?ne bojova?. Roku
1917
bol v?ak raneny a musel opusti? vojensku slu?bu.
Doma sa znova venoval politike. U? v novembri 1914 vstupil do
milanskej
?asti
Fasci d'azione rivoluzionaria internazionalista
(Zvazky revolu?nych internacionalistickych akcii), ?o boli syndikalisticki socialisti, ktori boli za vstup Talianska do prvej svetovej vojny). Po vojne, vo februari
1919
, Mussolini zalo?il pod nazvom
Fasci di Combattimento
(Bojove zvazky), prve ozaj
fa?isticke
skupiny - predchodcu toho, ?o dnes nazyvame fa?isti (z talianskeho
fasci
=zvazky). Z Fasci di Combattimento neskor vznikla fa?isticka strana a Mussolini sa stal jej vodcom. Fa?isti ziskavali podporu v?aka neute?enej situacii krajiny po prvej svetovej vojne (politicky chaos, nezamestnanos? a pod.). Bojove dru?iny fa?istov (?zvazky“) organizovali aj krvave utoky proti predstavite?om demokratickej verejnosti. V takejto atmosfere teroru Mussolini ?oskoro ziskal spojencov medzi podnikate?mi.
15. maja
1921
sa stal poslancom. Na jese?
1922
u? Mussolini otvorene ?iadal u?as? svojej strany vo vlade. Koncom oktobra 1922, spolu s ?al?imi predakmi fa?istickeho hnutia, zorganizovali tzv.
Pochod na Rim
, pochod ?zvazkov“ do hlavneho mesta, ktory sa skon?il tak, ?e kra? Mussoliniho po?iadal o vytvorenie novej vlady. Najprv v nej Mussolini, ako najmlad?i predseda vlady v talianskych dejinach, mal len ?tyroch ministrov, ale volebny zakon z roku
1924
a nieko?ko vynimo?nych opatreni z rokov
1925
?
1927
(o. i. zavra?denie socialistickeho vodcu
Giacoma Matteotiho
v juni 1924, vyhlasenie diktatury v januari 1925, zru?enie slobody tla?e v decembri 1925, zavedenie
korporativneho systemu
v roku 1926) umo?nili ovladnutie politiky a hospodarstva Talianska fa?istami. Nakoniec v roku 1929 ziskali podporu aj katolickej cirkvi (tzv.
Lateranske zmluvy
). Formalne v?ak Taliansko ostalo monarchiou s
kra?om
.
Nastalo obdobie perzekucie v?etkych demokratov v krajine, dobyva?na politika (utok na
Korfu
1923
, obsadenie
Etiopie
1935
, podpis paktu s
Hitlerom
proti
Kominterne
roku
1937
, u?as? na
mnichovskej dohode
roku
1938
, podpis spojenectva s Hitlerom roku 1939, obsadenie
Albanska
roku
1939
).
Benito Mussolini a Adolf Hitler na vojenskej prehliadke v obsadenej Juhoslavii
Mussolini napokon zatiahol svoju krajinu do
druhej svetovej vojny
, ke? roku
1940
vstupil s Hitlerom do vojny proti
Francuzsku
a vypovedal vojnu
Anglicku
. V tom istom roku zauto?il Mussolini proti
Grecku
, ale neuspel, a Nemci museli Talianov roku
1941
v Grecku zachra?ova?. Taliansko potom do roku
1943
(spolu s Nemeckom a
Bulharskom
) okupovali
Grecko
. Aj po
prepadnuti Sovietskeho zvazu
Taliani bojovali po boku Nemecka.
Po neuspechoch v Grecku sa neuspechy Talianska kopili.
25. jula
1943
sa va??ina Mussoliniho kolegov (aj grof
Galeazzo Ciano
, minister zahrani?ia a Mussoliniho pribuzny) obratila proti nemu a na hlasovani Ve?kej fa?istickej rady hlasovali proti nemu. Kra?
Viktor Emanuel III.
nato vy?iel zo svojho dovtedaj?ieho ustrania, Mussoliniho odvolal a dal ho rychlo zatknu?. Potom ho poslal do horskeho hotela Campo Imperatore v pohori
Gran Sasso
v strednom Taliansku (
Abruzzo
) do uplnej izolacie (prakticky vazenia).
Mussoliniho nahradil Maresciallo d'Italia Gen.
Pietro Badoglio
, ktory ihne? vyhlasil vo svojom slavnom prejave ?La guerra continua a fianco dell'alleato germanico“ (?Vojna pokra?uje po boku nemeckeho spojenca“), ale pritom v skuto?nosti pracoval na dohode o kapitulacii, ktoru potom aj 8. septembra so spojencami podpisal.
12. septembra
1943
skupina hitlerovskych vysadkarov na ?ele s
Ottom Skorzenym
uniesla Mussoliniho v spektakularnej akcii z
Gran Sasso
. Akciu naplanoval general
Kurt Student
. Mussolini potom v severnom Taliansku zriadil nemecku babkovu
Taliansku socialisticku republiku
(tzv.
Republika Salo
), pri?om Mussolini byval v Gargnane. V tejto republike sa Mussolini vratil ku svojim predo?lym socialistickym a kolektivistickym nazorom a nechal popravi? aj niektorych z fa?istickych vodcov, ktori ho predtym ?zradili“, vratane Galeazza Ciana. V tomto obdobi napisal aj svoje pamate s nazvom ?
Moj vzostup a pad
“.
29. aprila 1945, m?tve tela fa?istov na Piazzale Loreto v Milane. Z?ava doprava: Bombacci, Mussolini, Petacci, Pavolini a Starace.
27. aprila
1945
popoludni pri dedine
Dongo
(
jazero Como
), tesne pred tym, ako spojenci dorazili do
Milana
, Mussoliniho spolu s vtedaj?ou partnerkou
Clarettou Petacci
chytili talianski partizani, ke? smeroval do
Chiavenni
, aby nastupil do lietadla do ?vaj?iarska, kam chcel utiec?. O de? neskor oboch popravili spolu s ich 16-?lennym sprievodom (va??inou ministri a uradnici
Talianskej socialistickej republiky
).
29. aprila
ich tela previezli do
Milana
a na namesti
Piazzale Loreto
nakoniec zavesili hlavami dole pa? tiel na ?erpaciu stanicu, kde do nich ?udia hadzali kamene.
Mussoliniho pochovali v neozna?enom hrobe na milanskom cintorine. Jeho telo bolo z hrobu nakratko ukradnute, ale potom roku
1950
previezli jeho pozostatky do rodneho
Predappia
. Je tam pochovany v krypte (jedina posmrtna ?es? preukazana Mussolinimu). Krypta je lemovana mramorovymi "zvazkami" ?
fasces cum securibes
- symbolmi antickej Rimskej republiky a fa?izmu a na hrobke je jeho ve?ka mramorova busta.
- ↑
HELAN, Pavel.
Duce a kaci? ? Literarni mladi Benita Mussoliniho a jeho kniha Jan Hus, mu? pravdy
. 1. vyd. [s.l.] : L. Marek, 2006.
ISBN
80-86263-82-7
. S. 399. (po ?esky)
- HIBBERT, Christopher
:
Mussolini : Vzestup a pad Duceho.
Praha : Argo, 2020. 343 s.
ISBN 978-80-257-3349-3
- MILZA, Pierre:
Mussolini.
Praha : Volvox Globator, 2013. 950 s.
ISBN 978-80-7207-894-3
- MALLETT, Robert:
Mussolini in Ethiopia, 1919 ? 1935 : the origins of Fascist Italy's African war.
New York : Cambridge University Press, 2015. vii + 228 s.
ISBN 978-1-107-09043-9
- RIDLEY, Jasper:
Mussolini.
Praha : Themis, 2002. 418 s.
ISBN 80-7312-007-0
- HELAN Pavel: Duce a kaci? ? Literarni mladi Benita Mussoliniho a jeho kniha Jan Hus, mu? pravdy. L. Marek, 2006. 399 s. ISBN: 80-86263-82-7, jazyk: ?esky