Benedetto Marcello
, alebo aj
Marcelli
(*
31. jul
1686
,
Benatky
,
Taliansko
? †
24. jul
1739
,
Brescia
) bol taliansky pravnik, politik a
barokovy
hudobny skladate?.
Narodil sa 31. jula (pod?a niektorych prame?ov
1. augusta
)
1686
v Benatkach. Pochadzal zo ??achtickej rodiny, preto sa v dobovych dokumentoch ?asto nazyva ako
Patrizio Veneto
. Benedettov otec chcel, aby jeho syn bol pravnikom, preto ?tudoval pravo, ale sube?ne aj hudbu u
Antonia Lotti
a
Francesca Gaspariniho
.
Cely ?ivot Benedetta Marcella sa delil medzi prava, politiku a hudbu. V roku
1711
bol ?lenom ?Serenissima“, tj. benatskej vlady a v roku
1730
sa stal guvernerom (?Provveditore“) v
Pule
v dne?nom
Chorvatsku
.
Po cely ?ivot mal chatrne zdravie a pobyt v
Istrii
mu neprospieval. V roku
1738
odi?iel do
Brescia
na brehu
Lago di Garda
, kde zastaval urad ?camerlinga“, dnes by sme povedali ministra financii. Tu aj o rok neskor zomrel.
Benedettov star?i brat
Alessandro Marcello
(
1669
?
1747
) bol takisto znamym skladate?om podobneho zamerania a historici hudby maju pri niektorych skladbach zna?ne problemy s rozli?enim autorstva oboch bratov.
?vaj?iarsky skladate?
Joseph Joachim Raff
(
1822
?
1882
) skomponoval na temu ?ivotnych osudov Benedetta Marcella operu, ktora mala premieru a? dlho po smrti autora
4. oktobra
2002
v Metzingene pri
Stuttgarte
.
Va??ina Marcellovych skladieb sa datuje do prvej polovice jeho ?ivota. Okrem po?etnych
oratorii
,
opier
a scenickych
serenad
napisal viac ne? 400 solovych
kantat
, publikoval zbierky komornej a orchestralnej hudby a mnoho ?al?ich in?trumentalnych diel zostalo v rukopise.
Preto?e bol finan?ne celkom nezavisly a nemusel podlieha? vkusu publika, mohol celkom slobodne rozvija? svoj osobity ?tyl. Jeho dielo sa tak stalo medznikom na prechode z
barokovej
do
klasickej
ery europskej hudby. Vo veku okolo 40 rokov Marcello prakticky prestal komponova? a neskor sa k hudbe vracal iba pri celkom vynimo?nych prile?itostiach.
Najambicioznej?im dielom skladate?a sa stalo
Estro poetico-armonico
, zhudobnenie talianskej verzie 55
?almov
.
Biblicke texty
prelo?il Marcellov priate? Girolamo Ascanio Giustiniani a dielo bolo publikovane v osmich zvazkoch v rokoch
1724
a?
1726
. Uspech diela bol obrovsky. ?almy Benedetta Marcella sa onedlho hrali na koncertoch v
Hamburgu
,
Berline
,
Lipsku
a
Londyne
. V ruskom preklade preniklo dielo aj do
Petrohradu
. V
Rime
kardinal Ottoboni nariadil, aby ka?dy z pravidelnych koncertov, ktore sa usporaduvali v jeho palaci bol zahajovany jednym z tychto ?almov. Dodnes je vyber z Estro poetico-armonico trvalou su?as?ou koncertneho repertoaru (sna? len s upravou, ?e generalny bas je zvereny modernemu klaviru).
Dielo Benedetta Marcella zrejme dobre poznal aj
Johann Sebastian Bach
. Transkripciu Marcellovho koncertu pre husle a sla?ikovy orchester najdeme ako BWV 981.
Marcello bol aj literarne ?inny. Svoje skusenosti s ne?varmi opernej sceny tych ?ias spisal vo forme satirickeho pamfletu ?Il teatro alla moda“, v ktorom sa zameral najma na
Antonia Vivaldiho
. Tento spis, aj ke? nebol prili? zabavny, mnohokrat sa pretla?al a ma vyznam ako prispevok k dejinam hudby.
Va??ina partitur scenickych diel je nezvestna. Vzh?adom na obnoveny zaujem obecenstva a hudobnych vedcov v poslednych rokoch mo?no o?akava?, ?e v archivoch sa najdu doteraz nezname skladby.
- Eleanor Selfridge-Field: ?The Works of Benedetto and Alessandro Marcello: a Thematic Catalogue“, Oxford University Press, 1990.