Bazilika svateho Pavla za hradbami
(
tal.
Basilica di San Paolo fuori le mura
, ofic.
Papale basilica Maggiore di San Paolo fuori le mura
,
lat.
Sancti Pauli extra muros
) je
neoklasicisticka
sakralna stavba v hlavnom meste
Talianska
Rime
. Ako jedna zo ?tyroch patriarchalnych
bazilik
(spolu s
Lateranskou bazilikou
,
Bazilikou svateho Petra
a bazilikou
Santa Maria Maggiore
) je exteritorialnou su?as?ou ?tatu
Vatikan
.
Bola postavena v 4. storo?i nad pravdepodobnym hrobom
apo?tola Pavla
, mimo mestskych hradieb (odtia? meno). Povodna stavba, svojho ?asu va??ia ako
Bazilika svateho Petra
, sa dochovala a? do roku 1823, kedy bola zni?ena po?iarom. Vzapati bola bazilika postavena znovu, so snahou dr?a? sa povodnej podoby.
Predpoklada sa, ?e predchodcom dne?nej baziliky bol maly kostolik zalo?eny rimskym cisarom
Kon?tantinom I.
nad miestom, kde bol asi dva kilometre od hradieb mesta pri ceste do
Ostie
pochovany apo?tol Pavol. Pravdepodobnej?ie v?ak je, ?e tato sakralna stavba, ve?kos?ou pripominajuca skor kaplnku, vznikla a? za vlady Kon?tantinovych synov
Kon?tantina II.
a
Konstantia II.
v tridsiatych rokoch 4. storo?ia.
Kostolik nad apo?tolovym hrobom v?ak nevydr?al dlho. E?te pred koncom ?tvrteho storo?ia ho nahradila nova stavba. Cisari
Valentinianus II.
,
Theodosius I.
a
Arcadius
ho dali zbura? a na jeho mieste postavili ve?ku pa?lo?ovu st?povu baziliku. Stavbu za?al roku 386 Theodosius I. Pod?a napisu na triumfalnom obluku bola vysvatena roku 390 pape?om
Siriciom
a dokon?ena roku 395 za cisara
Honoria
. Kres?ansky basnik
Prudentius
, ktory baziliku videl prave v tom ?ase, popisuje jej nadheru v nieko?kych expresivnych vetach; hovori o drevenych, zlatenych stropoch, o mramorovych st?poch, kolonadach, odde?ujucich lode baziliky ?i o mozaikovej vyzdobe s rastlinnymi motivmi. V ?ase svojho zrodu bola dokonca va??ia ne? stara svatopeterska bazilika. Ke??e bola tie? zasvatena svatym
Taurinovi
a
Herculanovi
, mu?enikom z
Ostie
, hovorilo sa jej v piatom storo?i
Basilica trium Dominorum
(
Bazilika troch panov
).
Prva vyznamna obnova stavby prebehla za pape?a
Leva I. Ve?keho
(440 ? 461); pravdepodobne i?lo o opravy po po?iari alebo zemetraseni. Popri stavebnych pracach dole?itym prinosom pape?skej prestavby bola najma realizacia interierovej vyzdoby. A? do po?iaru v 19. storo?i sa zachoval rozsiahly mozaikovy cyklus: triumfalny obluk zdobil vyjav adoracie apokalyptickych starcov so symbolmi ?tyroch evanjelistov, po stranach hlavnej lode vznikol typologicky cyklus s vyjavmi zo
Stareho
a
Noveho zakona
. Za Leva I. vznikol aj slavny cyklus medailonov s pape?skymi portretmi ? od
sv. Petra
a? po
Inocenta I.
Po asi pa?desiatich rokoch nariadil pape? sv.
Symachus
opravu apsidy, ktora bola v nebezpe?nom stave. ?al?ie opravy a zmeny nasledovali za pape?ov
Gregora Ve?keho
(
transept
),
Sergia I.
(strecha a niektore miestnosti),
Hadriana I.
(bo?na lo? a atrium) a
Leva III.
(transept, strecha a podlaha, pridal tie? mozaiku v apside).
V tom ?ase boli v blizkosti baziliky dva kla?tory: sv. Arista pre mu?ov a sv. ?tefana pre ?eny. Om?e slu?il zvla?tny zbor duchovnych zriadeny pape?om
Simpliciom
. Ke? kla?tory a duchovenstvo baziliky dospeli po?as ?asu k upadku, pape?
Gregor II.
kla?tory obnovil a baziliku zveril do ich opatery.
Ke??e bazilika le?i mimo
aurelianskych hradieb
, nevyhla sa po?kodeniu po?as
saracenskych
vpadov v 9. storo?i. Pape?
Jan VIII.
preto potom baziliku, kla?tor a pribytky vidie?anov opevnil a vytvoril tak mesto zvane Giovannipoli, ktore existovalo a? do roku 1348, kedy ho celkom zni?ilo zemetrasenie. Hradby okolo kostola s ve?ou boli dokon?ene roku 883. Pevnos? obrany pre?la sku?kou v rokoch 1083 ? 1084, kedy hradby odolali nieko?kym utokom cisara
Henricha IV.
Roku 1115 baziliku zasiahol po?iar a pape?
Inocent II.
pred hrozbou zrutenia strechy dal v
transepte
postavi? podpornu stenu a st?py, ?im sa transept rozdelil do dvoch bo?nych lodi. O storo?ie neskor vznikol rajsky dvor kla?tora s
ambitom
(postaveny medzi rokmi 1205 ? 1241).
?al?ia pohroma postihla baziliku v roku
1349
, kedy zemetrasenie zni?ilo zvonicu a ?as? portika. ?kody nechal opravi? pape?
Klement VI.
Vyznamne opravy za?ali za pape?a
Bonifaca IX.
potom, ?o umo?nil, aby boli na opravy vyu?ite v?etky dary, ktore kostol ziskal. Pape?
Martin V.
v diele pokra?oval a prace e?te nabrali rychlej?ie tempo pod vedenim rektora baziliky Gabriele Condulmera, neskor?ieho pape?a
Eugena IV.
V roku
1653
navrhol
Francesco Borromini
projekt celkovej rekon?trukcie kostola. Pre nedostatok pe?azi bola za pape?a
Klementa X.
iba vymenena strecha.
Na konci svateho roku
1700
oblas? zaplavil
Tiber
a baziliku nebolo mo?ne nav?tevova?. Jej funkciu pre jubilejny rok prevzala bazilika
Panny Marie v Trastevere
.
Naj?ernej?im d?om baziliky sa stal 15. jul
1823
, kedy nasledkom obrovskeho po?iaru bola takmer cela zni?ena. Po?iaru padol za obe? uplne cely strop a zo stavby ostali iba ruiny obvodovych murov.
Pape?
Lev XII.
(1823 ? 1829) rozhodol, ?e namiesto vybudovania kostola v modernej?om slohu obnovi baziliku v jej povodnej podobe. Na jej znovuvybudovanie prispelo viacero krajin, napr. egyptsky vicekra? venoval alabastrove st?py, rusky car
Mikula? I.
drahocenne malachity a lazurity na svatostanok. Architektom obnovy bol povereny
Giuseppe Valadier
, ale jeho plan radikalnych zmien bol po viacerych vytkach zamietnuty a v novembri 1825 bol z funkcie odvolany. Prvym architektom, ktory tak prace na stavbe novej baziliky riadil, bol
Pasquale Belli
. Prace sa za?ali po organizovani zbierok roku 1826. Ve?ku pozornos? obnove chramu venovali aj nasledujuci pape?i ?
Pius VIII.
(1829 ? 1830) a
Gregor XVI.
(1831 ? 1846), zvoleny prave v ?ase, kedy boli postavene prve z osemdesiatich st?pov v lodi. V roku 1833 Pasquale Belli zomrel a novym hlavnym architektom sa stal
Luigi Poletti
.
Hlavny oltar bol znovu vysvateny pape?om Gregorom XVI.
5. oktobra
1840
. Cela bazilika bola vysvatena a? o ?al?ich ?trnas? rokov neskor, 10. decembra
1854
pape?om
Piom IX.
O tri roky sa za?alo s obnovou vnutornej vyzdoby; vtedy vznikla dne?na seria pape?skych portretov. Kolonada s portikom je v?ak omnoho mlad?ieho data ? dokon?ena bola a? v roku 1928 pod?a planov
Guglielma Calderiniho
. Tato ?as? vystavby zav??ila obnovu baziliky trvajucu viac ako jedno storo?ie a ktora, sna?iac sa ?o najviac pripodobni? povodnej stavbe, prinavratila bazilike jej niekdaj?iu krasu.
Dne?na Bazilika svateho Pavla za hradbami je pa?lo?ova stavba s prie?nym transeptom, polkruhovou apsidou a predstavanou zvonicou.
K vychodnej fasade baziliky je pristavana pa?podla?na, ?es?desiatpa? metrov vysoka zvonica. Stoji na mieste povodnej zvonice, ktoru tu vybudovali v priebehu 11. ? 12. storo?ia. Po tom, ?o ju v roku 1349 zni?ilo zemetrasenie, nariadil pape?
Klement VI.
(1342 ? 1352) postavi? novu. Tato stavba ako jedna z mala su?asti baziliky nepod?ahla uplnej skaze po?as po?iaru v roku 1823; medzi rokmi 1840 ? 1860 bola v?ak prestavana pod?a planov Luigiho Polettiho. Pri jej projektovani vychadzal z planov
renesan?neho
architekta
Leona Battistu Albertiho
, ktory v prvej polovici 15. stoto?ia, v duchu zasad
humanizmu
vytvoril architektonicku predlohu tzv. idealnej stavby. Ta sa stala vzorom pre cely rad budov. Zvonica pri Bazilike svateho Pavla je horizontalne ?lenena rimsami na pa? podla?i, pri?om vrchne tri maju, pod?a Albertiho predlohy, rozne podorysy ? zdola nahor je to ?tvorec, osemuholnik a kruh.
Vstup do baziliky je zabezpe?eny zo zapadnej strany (hlavnym portalom) a severnej, cez tzv. Gregoriansky portal. Ten vznikol po?as prestavby v prvej polovici 19. storo?ia na prikaz pape?a
Gregora XVI.
Korintske
st?py, ktore ho podopieraju, boli prevzate z povodnej baziliky.
Pred hlavnym portalom sa rozprestiera roz?ahle atrium lemovane kolonadou stopa?desiatich st?pov, tie? v korintskom slohu. St?poradie na zapadnej strane atria ma tri rady st?pov a na vnutornej strane v lunetach obsahuje ma?by s kristologickym nametom. Severna a ju?na strana atria ma dva rady st?pov; na vnutornej strane su ma?ovane medailony s roznymi kres?anskymi symbolmi.
V centre exoticky posobiaceho priestoru stoji kolosalna socha apo?tola Pavla z carrarskeho mramoru ? dielo
Giuseppeho Obiciho
z 19. storo?ia. Vpravo v rohu atria stoji socha evanjelistu
Luka?a
.
Priestor vzh?adovo pripomina povodne atrium, ktore tu existovalo aj pred po?iarom v roku 1823. Od povodneho sa li?i najma svojou ve?kos?ou ? zabera ?tvorec s hranou dlhou sedemdesiat metrov. Jeho autorom je architekt
Guglielmo Calderini
, ktory sa nechal in?pirova? povodnym navrhom Luigiho Polettiho.
Pri poh?ade na hlavne prie?elie nav?tevnika zaujme mozaikova vyzdoba nad kolonadou. Mozaiky vznikli medzi rokmi 1854 ? 1874 na zaklade navrhov
Nicolu Consoniho
a
Filippa Agricolu
. Predlohou im boli mozaiky pochadzajuce z 10. storo?ia. Su horizontalne rozdelene do troch registrov; najvrchnej?ia (v tympanone) zachytava ?ehnajuceho Krista medzi svatymi
Petrom
a
Pavlom
. Ni??ie sa nachadza mozaika s motivom Bo?ieho Baranka sediaceho na vyvy?enom rajskom kopci, spod ktoreho vyvieraju ?tyri rieky symbolizujuce ?tyroch evanjelistov, a dvanastimi jah?atami prichadzajucimi napi? sa z potokov, symbolizujucimi dvanastich Kristovych apo?tolov. Scena sa odohrava na pozadi otvorenej krajiny s mestami
Betlehem
a
Jeruzalem
? miestami Je?i?ovho narodenia a smrti. Priestor medzi oknami v najspodnej?ej ?asti vyp??aju ?tyria starozakonni proroci ?
Izaia?
,
Daniel
,
Jeremia?
a
Ezechiel
.
Do chramu sa vstupuje cez predsie? dvoma branami (tre?ou, uplne vpravo, je Svata brana, ktora sa otvara iba pri prile?itosti tzv.
jubilejneho roku
).
Na mieste teraj?ej hlavnej brany existoval do po?iaru v roku 1823 portal z obdobia okolo roku 1070, obsahujuci sceny zo
Stareho
a
Noveho zakona
. Pre pape?a
Gregora VII.
ho v
Kon?tantinopole
vytvoril Stauchurius z Chiosu. Dne?na bronzova hlavna brana, vytvorena v rokoch 1929 ? 1931
Antoniom Marainim
, je vysoka 4,5 metra a ?iroka 3,35 metra. Obe kridla brany obsahuju reliefne vyjavy zo ?ivota a martyria svatych Petra (?ava ?as?) a Pavla (prava ?as?). Pri ich zatvoreni je na brane zrete?ny strieborny kri? ?tylizovany vini?om, na ktoreho vodorovnom ramene su mena ?tyroch evanjelistov; zvisle rameno obsahuje medailony dvanastich apo?tolov.
Brana je ramovana skulpturami anjelov a v nikach umiestnenymi sochami svatych Petra a Pavla ? diela
Gregoria Zappalu
.
Uplne v?avo sa nachadza tzv. Paulinska (tie? Byzantinska) brana dekorovana reliefnymi vyjavmi via?ucimi sa k ?ivotu a skutkom sv. Pavla; ich autorom je rimsky umelec Guido Veroi.
Napriek svojim monumentalnym rozmerom (bazilika je druhou najva??ou sakralnou stavbou v Rime) je interierove vybavenie ve?mi skromne. Nav?tevnika ohromia kolosalne priestory, no zarazi ho absencia bohat?ej interierovej vyzdoby.
Ako takmer cela bazilika aj vzh?ad jej interieru je vysledkom rekon?tru?nych prac za?atych v tridsiatych rokoch 19. storo?ia. Po po?iari v roku 1823 bolo v hlavnej lodi postavenych osemdesiat masivnych ?ulovych st?pov a zni?eny krov bol nahradeny kazetovym, bohato zlatenym ?tukovym stropom doplnenym kolekciou pape?skych erbov.
Interier presvet?uje rad postrannych okien. Medziokenne priestory vyp??aju fresky vytvorene v rokoch 1857 ? 1860, ktore znazor?uju sceny z misionarskych ciest apo?tola Pavla. Pod freskami prebieha okolo celeho vnutorneho priestoru vlys vytvoreny mozaikovou technikou. Jeho u? dvesto?es?desiatpa? medailonov zobrazuje portrety v?etkych
pape?ov
. Vlys nahradza ma?ovanu galeriu pape?skych portretov, ktora tu existovala od antiky a? do 19. storo?ia a padla za obe? katastrofalnemu po?iaru.
Vyznamnou historickou pamiatkou interierovej vyzdoby baziliky je mozaika na triumfalnom obluku, ktora sa z va??ej ?asti dochovala z povodnej stavby. Pochadza z 5. storo?ia po Kr. a pod?a napisu na obluku vznikla za pontifikatu
Leva I.
na naklady cisarovnej
Gally Placidie
. Mozaika reprodukuje udalosti popisana v
Janovej
Apokalypse
. Ku Kristovi v slne?nej gloriole prichadza z oboch stran dvadsa??tyri star?inov, nad ktorymi sa vzna?aju symboly ?tyroch evanjelistov. Napravo a na?avo od obluka su vyobrazeni sv. Peter a sv. Pavol, ktory ukazuje dole, pravdepodobne k svojmu hrobu.
V transepte, na mieste kri?ovania sa s hlavnou lo?ou stoji monumentalny pape?sky oltar z roku 1600, vytvoreny na objednavku pape?a
Klementa VIII.
Oltar postaveny nad svatcovym hrobom v gotickom ?tyle tvoria ?tyri porfyrove st?py nesuce
ciborium
, dielo
Arnolfa di Cambio
z roku 1285, zachovane z povodnej baziliky.
Z dielne benatskych umelcov, z prvej tretiny 13. storo?ia, pochadza mozaika v apside vytvorena pod?a byzantskej predlohy, ktora akoby zazrakom unikla skazonosnemu po?iaru. V jej centre je ?ehnajuci Kristus obklopeny postavami svatych Luka?a, Pavla, Petra a Ondreja. V spodnej ?asti defiluju postavy apo?tolov. Pri Kristovej pravej nohe nachadzame portret pape?a
Honoria III.
, objednavate?a mozaiky.
Napriek svojim monumentalnym rozmerom bazilika obsahuje iba ?tyri kaplnky, do ktorych sa vstupuje z transeptu. Uplne na?avo je to kaplnka sv. ?tefana, nasleduje kaplnka Najsvatej?ej Sviatosti, kaplnka sv. Vavrinca a uplne vpravo kaplnka sv. Benedikta.
Kaplnka svateho ?tefana je zasvatena prvemu kres?anskemu mu?enikovi. Na oltari sa nachadza svatcova socha od
Rinalda Rinaldiho
. Obraz
Kame?ovanie svateho ?tefana
je od
Francesca Podestiho
.
Kaplnka Najsvatej?ej Sviatosti je spojena s osobou ?vedskej mysti?ky
sv. Brigity
. Nachadza sa tu dreveny kri?, pri ktorom sa udajne Brigita modlila; na ?avej strane stoji jej socha od
Stefana Maderna
. V kaplnke je pochovany maliar
Pietro Cavallini
.
Povodna kaplnka svateho Vavrinca bola navrhnuta architektom
Carlom Madernom
v roku 1629. Autorom vyzdoby bol maliar
Giovanni Lanfranco
.
Autorom kaplnky svateho Benedikta je Luigi Poletti. Vzh?adovo kaplnka pripomina anticky chram so svatcovou sochou umiestnenou uprostred pod oblukovym vyklenkom. Sv. Benedikt dr?i v pravej ruke biskupsku berlu, symbol svojej moci, v ?avej roztvoreny zvitok. ?tukova pozlatena klenba spo?iva na mramorovych dorskych st?poch (pochadzaju z archelogickych vykopavok z
Veji
) s korintskymi hlavicami.
V hlavnej lodi sa nachadzaju dva bo?ne oltare ? vpravo oltar Nanebovzatia Panny Marie s oltarnym obrazom, ktory je mozaikovou kopiou rovnomenneho obrazu nama?ovaneho Raffaelovym ?iakom Giuliom Romanom (original obrazu z roku 1492 sa dnes nachadza v Pinakoteke
Vatikanskych muzei
) a v?avo oltar Obratenia svateho Pavla s oltarnym obrazom s vyjavom
Obratenia
od
Vincenza Camucciniho
z roku 1834.
Ju?ne od
transeptu
le?i jedna z najkraj?ich stredovekych kri?ovych chodieb, charakteristicka dvojitymi roznotvarovanymi st?pmi. St?py maju hladke alebo kanelovane drieky, niektore su vykladane zlatymi a farebnymi mozaikami, rovnako zdobeny je
architrav
a vnutorny obvod ambitu. Vidie? su aj zlomky zni?enej baziliky a anticke sarkofagy, jeden zo scenami z Apollonovho mytu.
Ambit
vznikol medzi rokmi 1205 ? 1241.
V suvislosti s touto prestavbou zmie?uje kronika benediktinskeho opatstva pripojeneho ku kla?toru nalez ve?keho mramoroveho sarkofagu s dvomi doskami na vrchu, na ktorych bol napis ?Paulo Apostolo Mart(yri)“ (Pavlovi apo?tolovi a mu?enikovi). Toto v?ak, na rozdiel od ?al?ich sarkofagov vtedy najdenych, nebolo v dokumentacii vykopavok zmienene.
[1]
6. decembra 2006 vatikanski archeologovia oznamili, ?e pod oltarom na?li
sarkofag
obsahujuci telesne pozostatky apo?tola.
[2]
Tla?ova konferencia
11. decembra
2006
[3]
poskytla ?al?ie detaily o vykopavkach, ktore trvali od roku 2002 do
22. septembra
2006
, a boli za?ate potom, ke? po?as jubilejneho roku 2000 prejavovali putnici do baziliky sklamanie, ?e nie je mo?ne apo?tolov hrob nav?tivi? alebo sa ho dotknu?.
[4]
Rozhodnutie o tom, ?i bude preskumany vnutraj?ok sarkofagu, ?i obsahuje ?udske ostatky, e?te nepadlo. Sarkofag e?te ani nebol vytiahnuty zo svojho miesta, preto je zatia? vidie? len jedna z jeho krat?ich stran.
[5]
Bezprostredne na
zapad
od sarkofagu bola odkryta zato?ena rada tehal nazna?ujuca obrys apsidy kon?tantinovskej baziliky. Ukazuje, ?e povodna bazilika mala vstup na vychode, ako bazilika sv. Petra vo Vatikane. Vychodne od va??ej baziliky z roku 386, ktora povodnu stavbu nahradila, viedla Via Ostiense (cesta do Ostie), preto nova bazilika diametralne zmenila orientaciu a bola roz?irena smerom na zapadu, k rieke Tibere.
Traduje sa, ?e zni?enie baziliky pri po?iari v juli 1823 zamerne zatajili vtedaj?iemu pape?ovi
Piovi VII.
, v tom ?ase ve?mi staremu a choremu, v obave, aby sa jeho stav e?te viac nezhor?il. O mesiac nato Pius VII. zomrel.
Po ka?dej vo?be noveho pape?a Rimskokatolickej cirkvi sa vytvori novy medailon. Nasvieteny je jedine portret aktualneho pape?a.
[6]
- ↑
Asia News: Saint Paul’s sarcophagus found (Sarkofag sv. Pavla nalezn, anglicky)
- ↑
Catholic News Agency: "St Paul burial place confirmed (Miesto pochovania sv. Pavla potvrdene, anglicky)"
[online]. [Cit. 2009-11-09].
Dostupne online.
Archivovane 2009-02-20 z
originalu.
- ↑
Communique about the press conference (komunike z tla?ovej konferencie, anglicky)
[online]. [Cit. 2009-11-09].
Dostupne online.
Archivovane 2007-09-30 z
originalu.
- ↑
Associated Press:
Have St. Paul’s remains been unearthed?
(Boli vykopane pozostatky sv. Pavla, anglicky)
- ↑
Christian Fraser, St Paul's tomb unearthed in Rome, BBC News, 7. december 2006
- ↑
The Basilica of Saint Paul and the Pope's portraits
[online]. Essence of Rome, 2020-11-02, [cit. 2023-04-23].
Dostupne online.
(po anglicky)
Turisticke zaujimavosti
Rima
|
---|
Sakralne stavby
| |
---|
Rimske villy a palace
| |
---|
Ine zaujimavosti
| |
---|
Rimske muzea
| |
---|
Staroveke rimske stavby
| |
---|
Sedem pahorkov Rima
| |
---|
Sedem putnickych kostolov
Rima
|
---|
|