Bateria

Bateria mo?e by?:

v technike:
- sustava (takmer) rovnakych strojov alebo zariadeni tvoriacich jeden celok, ktora slu?i na zvy?enie vykonu, pracovneho u?inku a podobne, napr.:
  - bateria peci
  - anodova bateria
  - paralelne alebo seriove spojenie galvanickych ?lankov v ?ir?om zmysle, ur?ene na ziskanie zdroja jednosmerneho prudu s vy??im napatim alebo vy??ou kapacitou, obvykle vyrabane ako celok; pozri galvanicky ?lanok#Spajanie galvanickych ?lankov (t.j. bateria v zmysle spojenie viacerych ?lankov)
  - slne?na bateria (= solarny generator , solarna baterie ; prepojenie ve?keho po?tu solarnych ?lankov na vyrobu elektrickeho prudu zo slne?nej energie)
- pod?a IEC 60050-482: jeden alebo viac ?lankov [t.j. galvanickych ?lankov v ?ir?om zmysle] vybavenych prvkami nevyhnutnymi na pou?itie, napr. puzdrom, polovymi vyvodmi, zna?enim a ochrannymi prvkami ^[1], pozri pod galvanicky ?lanok
- z odborneho h?adiska trochu nepresne: (suchy) galvanicky ?lanok do prenosnych radiotechnickych a podobnych zariadeni, resp. hovorovo akyko?vek galvanicky ?lanok alebo zdroj jednosmerneho napajania, pozri pod galvanicky ?lanok
- primarny ?lanok alebo subor takychto ?lankov ^[2]
v jadrovej energetike: skratene atomova bateria (= nuklearna bateria ; zariadenie na priamy prevod energie radioaktivneho materialu na elektricku energiu pomocou niektoreho meni?a)
v stavebnictve:
- skratene mie?acia bateria (zostava vodovodnych ventilov na mie?anie studenej a teplej vody)
- pri vyrobe panelov: pozri bateria (panely)
v po?nohospodarstve: forma odchovne kur?iat , pozri bateria (kur?ata)
vo vojenstve:
- najmen?ia jednotka raketoveho vojska, pozemneho a protilietadloveho delostrelectva, pozri bateria (delostrelectvo)
- zostava viacerych diel ur?ena pre boj
v hudbe: subor bicich nastrojov hudobnej skupiny alebo orchestra
v ?achu: postavenie dvoch alebo viacerych liniovych figur rovankej farby na jednej linii, na ktorej v?etky posobia, pozri bateria (?ach)
v psychologii: skratene bateria testov (uceleny subor psychologickych testov, ktorych vysledky sa kombinuju)
hovorovo: ve?ky po?et veci rovnakeho druhu, napr. bateria flia?

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ http://www.battex.info/slovnicek-a-pojmy/baterie , http://www.battex.info/hermeticke-akumulatory/povery-a-myty-o-hermetickych-akumulatorech/nespravne-pouzivani-nekterych-terminu/clanek-baterie , zdrojom je http://www.battex.info/normy/%C4%8CSN+IEC+60050-482+ . Poznamka: Tento zdroj teda tvrdi (a z jeho definicie slova bateria to aj vyplyva), ?e aj be?ne kupovane jednotlive tzv. baterky sa (aj odborne) spravne nazyvaju baterie (nie len "?lanky"). Be?ne dostupna literatura v?ak spomina len definiciu uvedenu na tejto rozli?ovacej stranke vy??ie, teda ?e "bateria" je len spojenie viacerych ?lankov a jednotlivy ?lanok sa neozna?uje ako "bateria".
↑ Smernica 2006/66/ES: "Bateria" alebo "akumulator" znamena akyko?vek zdroj elektrickej energie vyrobenej priamou premenou chemickej energie a pozostavajuci z jedneho alebo viacerych primarnych (nedobijate?nych) ?lankov alebo z jedneho alebo viacerych sekundarnych (dobijate?nych) ?lankov.

Symbol rozcestia

Toto je rozli?ovacia stranka . Obsahuje rozli?ne vyznamy uvedeneho hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v ?lanku, prosim, vra?te sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnej?i vyznam.

[1] ttp://www.battex.info/slovnicek-a-pojmy/baterie , http://www.battex.info/hermeticke-akumulatory/povery-a-myty-o-hermetickych-akumulatorech/nespravne-pouzivani-nekterych-terminu/clanek-baterie , zdrojom je http://www.battex.info/normy/%C4%8CSN+IEC+60050-482+ . Poznamka: Tento zdroj teda tvrdi (a z jeho definicie slova bateria to aj vyplyva), ?e aj be?ne kupovane jednotlive tzv. baterky sa (aj odborne) spravne nazyvaju baterie (nie len "?lanky"). Be?ne dostupna literatura v?ak spomina len definiciu uvedenu na tejto rozli?ovacej stranke vy??ie, teda ?e "bateria" je len spojenie viacerych ?lankov a jednotlivy ?lanok sa neozna?uje ako "bateria".

[2] Smernica 2006/66/ES: "Bateria" alebo "akumulator" znamena akyko?vek zdroj elektrickej energie vyrobenej priamou premenou chemickej energie a pozostavajuci z jedneho alebo viacerych primarnych (nedobijate?nych) ?lankov alebo z jedneho alebo viacerych sekundarnych (dobijate?nych) ?lankov.

[1]

[2]