Baha’ Allah

	Baha’ Allah
	; Baha'u'llahova svaty?a
Rod. meno	Mirza Hosajn ’Ali Nuri
Narodenie	12. november 1817 ; Teheran , Perzia
Umrtie	29. maj 1892 (74 rokov) ; Akko
Znamy v?aka	Zakladate? bahaizmu
Odkazy
Projekt ; Guttenberg	Baha’ Allah ; (plne texty diel autora)
Commons	Baha’ Allah
	Biograficky portal

Baha’ Allah ^[1] (bahajsky prepis: Baha’u’llah , ine prepisy: Baha’-Allah, Baha’u ’llah, Baha’ullah, Baha’-ullah, Baha’ Ullah ; arabskym pismom: ???? ???? ;doslova: slava Boha ), (* 12. november 1817 , Teheran ? † 29. maj 1892 , Akko ), vlastnym menom Mirza Hosajn ’Ali Nuri ( perz. ????? ??????? ???? ‎) bol zakladate? bahaizmu .

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Baha'u'llah sa narodil v Teherane v Perzii a u? ako male die?a bol znamy svojou mudros?ou. Bol zbo?nym moslimom a v 13 rokoch diskutoval o nabo?enskych problemoch s vyklada?mi islamskeho prava ( ulama ). Jeho meno ? Baha'u'llah ? v preklade z arab?iny znamena ?Slava Bo?ia“, ?o nazna?uje Baha'u'llahovo ?ivotne poslanie: to, ?e pri?iel v slave Boha , tak ako to s?ubovali nabo?enske knihy ako Biblia ?i Koran , aby zohral ulohu eschatologickeho Vykupite?a na konci ?asov, ke? ?udstvo dospeje do Zlateho veku ? do o?akavaneho Kra?ovstva Bo?ieho na Zemi.

Ke? bol Baha'u'llah mlady mu?, na Vychode i na Zapade vznikli mnohe nabo?enske skupiny, ktore o?akavali prichod Mesia?a , druhy prichod Krista , ktory sa pod?a ich vypo?tov mal udia? niekedy okolo roku 1844 . Medzi taketo skupiny patrili napriklad Adventisti siedmeho d?a ?i skupina nemeckych templarov . Na Vychode i?lo o nasledovnikov ?ejcha Ahmada a Sajjida Kazima . Nad?enie v tychto skupinach bolo take ve?ke, ?e ke? mladik menom Bab (1819 ? 1850) za?al ohlasova?, ?e prichod Mesia?a je blizko a ?e mu ma pripravi? cestu, ziskal si v priebehu kratkeho ?asu desa?tisice nasledovnikov. Ke? sa Baha'u'llah o Babovom u?eni dopo?ul, bez vahania sa s nim stoto?nil a odmietol karieru ministra na ?achovom dvore. Tym, ktori to potrebovali pomahal a rozdaval svoj majetok, ?im sa stal znamy ako ?Otec chudobnych“. Perzska vlada za?ala zakratko Babovych nasledovnikov prenasledova? a okolo 20 000 z nich pri?lo po?as prenasledovania o ?ivot. Samotny Bab bol 9. juna 1850 verejne popraveny na namesti v perzskom Tabrize . Baha'u'llaha za jeho podporu uvaznili a neskor vyhostili z Perzie do Osmanskej ri?e . Postupne medzi miesta jeho vyhnanstva patril Kon?tantinopol (dnes Istanbul ), Adrianopol (dnes Edirne ) a poslednym miestom bola vazenska kolonia v Palestine v Akke.

vazenska kolonia v Akke kde bol uvazneny

Oznamenie o Baha'u'llahovom poslani [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nieko?ko dni pred odchodom z Perzie stravil Baha'u'llah v bagdadskej zahrade nazvanej Ridvan (arabs. "Raj"), kde svojim nasledovnikom oznamil, ?e On je tym Pris?ubenym, ktoreho prichod predpovedal Bab. Tvrdil, ?e je Mesia?, Druhy prichod Krista, Duch pravdy a Knie?a? pokoja zmie?ovanym v proroctvach Stareho a Noveho zakona ako aj ostatnych nabo?enskych knih. Toto oznamenie si jeho nasledovnici v bahajskom kalendari pripominaju ako "slavnos? Ridvanu", ktora pripada na 21. 4. ? 2. 5.

U?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as svojho ?ivota zaznamenaval svoje u?enie v knihach a listoch (nazyvanych tabu?ky), pri?om viacere z nich adresoval vtedaj?im panovnikom. So svojim posolstvom o potrebe ustanovi? mier a jednotu na zemi oslovil rakuskeho cisara Franti?ka Jozefa , anglicku kra?ovnu Viktoriu, Napoleona III. , pape?a Pia IX. , ruskeho cara Alexandra II. , tureckeho sultana ´Abu´l-Aziza , perzskeho ?acha ?i vladcov Ameriky. Okrem duchovneho u?enia sa vo svojich spisoch sustre?oval na spolo?enske otazky, ktore mali prispie? k "zlep?eniu sveta a pokoja narodov". Objavuje sa v nich my?lienka rovnopravnosti mu?ov a ?ien, zru?enia otroctva, potreba vzdelania pre v?etkych ?udi, ale aj rie?enie ekonomickych otazok spolu s problemom ekologie a kolektivnej bezpe?nosti ?udstva. V?etko toto u?enie spajal s tym, ?e ide o nevyhnutne podmienky pre ustanovenie Kra?ovstva Bo?ieho. V otazkach nabo?enstva u?il, ?e jeho zmyslom je "posil?ova? ducha lasky a bratstva medzi ?u?mi", a preto nikdy nesmie sk?znu? k fanatizmu ?i nevra?ivosti medzi nasledovnikmi jednotlivych nabo?enstiev. Jednou z jeho ustrednych my?lienok je predstava o "postupnom zjavovani", ktoru vysvet?uje v jednej zo svojich prvych knih ? Kitab-i-Iqane (Knihe istoty). Hovori, ?e Boh, ktory je len jeden a je spolo?nym pre v?etky nabo?enstva, postupne posiela Poslov Bo?ich ako napriklad Je?i? Kristus, Mohamed ?i Baha'u'llah, aby viedli ?udstvo a u?ili ho o Bohu. Pod?a Baha'u'llaha bolo nabo?enske u?enie zjavovane ?u?om v ka?dej dobe v zavislosti od ich duchovnych mo?nosti. Preto ?udia rozli?ne vnimali vyznam jednotlivych Poslov Bo?ich. Toto poznanie o spolo?nej podstate v?etkych nabo?enstiev by malo vies? k ich mierovemu spoluna?ivaniu ? za tymto u?elom Baha'u'llah vyzyval svojich nasledovnikov: "Stykajte sa s nasledovnikmi v?etkych nabo?enstiev v duchu priate?stva a dru?nosti."

Vyhnanstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hoci bol Baha'u'llah vyhnancom a vaz?om, postupne si v ka?dom meste ziskal mno?stvo nasledovnikov a priaznivcov, a? na mieste jeho posledneho vyhnanstva, v ´Akke, mu bolo umo?nene, aby sa pres?ahoval za brany mesta na panstvo zvane Bahji. Sem ho chodili pe?i a? z Perzie nav?tevova? jeho nasledovnici. Tu sa s nim stretol aj jediny Europan ? orientalista z Cambridgskej univerzity, Edward Browne. Toto stretnutie na Browna urobilo hlboky dojem: "Tvar toho, na koho som h?adel, nikdy nezabudnem, aj ke? ju nedoka?em opisa?. Tie prenikave o?i akoby vam videli do hlbin du?e, v tom hustom obo?i driemala moc a sila, kym hlboke ?iary na ?ele a tvari poukazovali na vek, ktory sa zdal by? v rozpore s ebenovo ?iernymi vlasmi a nesmierne bohatou bradou spadajucou a? takmer k pasu. Nebolo sa treba pyta?, pred kym stojim. Poklonil som sa pred ?lovekom, ktory je predmetom oddanosti a lasky, ktoru mo?u krali zavidie? a po ktorej panovnici marne tu?ia."

Baha'u'llah zomrel d?a 29. maja 1892 blizko izraelskeho mesta Akko a miesto jeho posledneho odpo?inku nazyvane Bahji je dnes pre bahajov najsvatej?im miestom na Zemi, ktore je cie?om ich pute.

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeho najvyznamnej?im dielom je Kitab-i-Aqdas (Najsvatej?ia kniha), ktora zah??a Baha'u'llahove zakony ur?ene pre spolo?nos? ?ijucu v Zlatom veku ?udstva, ktory bude charakterizovany mierom a jednotou medzi narodmi: "Blahobyt ?udstva, jeho mier a bezpe?ie, nemo?no dosiahnu?, pokia? nebude pevne ustanovena jeho jednota." ?alej su Baha’u’llahove spolo?enske zakony "pozmenene tak, aby vyhovovali nadchadzajucej dobe, a su ur?ene na to, aby ?udstvo priviedli k svetovej civilizacii, ktorej nadheru si teraz sotva doka?eme predstavi?". V Kitab-i-Aqdas sa v?ak nachadzaju aj zakony tykajuce sa duchovneho ?ivota jednotlivcov, ako napriklad zakony o modlitbe, poste , puti, duchovnom rozvoji prostrednictvom ?itania Svatych spisov a pod. Obsahuje tie? eticke maximy zname z ostatnych nabo?enstiev, ako napriklad potrebu rozvoja duchovnych vlastnosti, akymi su pravdovravnos?, laskavos?, odpu??anie, ?estnos?, ?tedros?, slu?ba druhym, zakaz ohovarania a tie? my?lienka, ?e praca vykonavana v duchu slu?by predstavuje uctievanie.

Baha'u'llah vo Svojich spisoch takisto vyrie?il jednu z najproblematickej?ich otazok, a to, ako udr?a? celistvos? bahajskeho spolo?enstva po jeho smrti. S cie?om zachova? jednotu spolo?enstva a aby sa vyhol jeho rozdeleniu na skupiny, pisomne ustanovil svojho najstar?ieho syna ´Abdu´l-Bahu (1844 ? 1921) za svojho pravoplatneho nastupcu, ktory ako jediny ma pravo autoritativne vysvet?ova? spisy.

Do sloven?iny bolo prelo?enych viacero z jeho knih, medzi inym aj Kitab-i-Aqdas, ale aj male dielo s nazvom Skryte slova, ktore sa zaobera etickym rozmerom ?udskeho bytia: "Moja prva rada znie: Maj ?iste, laskave a ?iariace srdce, aby si mohol ziska? kra?ovstvo pradavne, ve?ne a nepomi?ajuce."