Axolotl mexicky
Stupe? ohrozenia
Vedecka klasifikacia
Domena eukaryoty Ri?a (regnum) ?ivo?ichy (Animalia) Vyvojovy stupe? epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vyvojova vetva druhoustovce (Dueterostomia) Kme? (phylum) chordaty (Chordata) Podkme? (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) ?e?ustnatce (Gnathostomata) Stupe? ?tvorno?ce (Tetrapoda) Trieda (classis) oboj?ivelniky (Amphibia) Rad (ordo) mlokotvare (Urodela) ?e?a? (familia) axolotlovite (Ambystomatidae) Druh (species) axolotl mexicky (Ambystoma mexicanum)
Vedecky nazov
Ambystoma mexicanum , 1758
Vedecka klasifikacia preva?ne pod?a tohto ?lanku
Biologicky portal

Axolotl mexicky ^[1] (ine nazvy: star?ie: axolotel ^[2] mexicky ; mimo taxonomie: axolot(e)l ^{[3] [2]} ; lat . Amb(l)ystoma mexicanum , ?al?ie nazvy pozri ni??ie) je stredne ve?ky oboj?ivelnik z rodu axolotl ( Amb(l)ystoma ), vyskytujuci sa v mexickych jazerach Lago de Xochimilco a Lago de Chalco . Axolotly mexicke su medzi oboj?ivelnikmi nezvy?ajne tym, ?e dosiahnu dospelos? bez toho, aby pre?li metamorfozou .

Alternativna systematika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poddruh [ upravi? | upravi? zdroj ]

Star?ie sa axolotl mexicky u niektorych autorov pova?oval za su?as? (?asto poddruh) druhu axolotl ?kvrnity ( Amb(l)ystoma tigrinum ); ako poddruh sa ozna?oval nazvom Amb(l)ystoma tigrinum mexicanum . ^{[4] [5]}

Ambystoma mexicanum v ?ir?om zmysle [ upravi? | upravi? zdroj ]

Alternativne sa vy??ie spominany ?iroko po?aty druh (t.j. druh, ktoremu zodpoveda dne?ny druh Ambystoma tigrinum vratane nieko?kych pribuznych dne?nych druhov, medzi ktorymi bol aj dne?ny druh Ambystoma mexicanum ) niekedy ozna?oval nie vedeckym nazvom Amb(l)ystoma tigrinum , ale vedeckym nazvom Amb(l)ystoma mexicanum (v ?ir?om zmysle); jeho slovensky nazov bol axolotl ?kvrnity (v ?ir?om zmysle). ^{[6] [7] [8] [9]}

Druh Ambystoma mexicanum v ?ir?om zmysle mo?e by? definovany aj inak. Pod?a niektorych autorov z druhej polovice 20. storo?ia toti? druh Ambystoma mexicanum (v ?ir?om zmysle) zah??a to, ?o ini autori pova?uju za samostatne druhy Ambystoma mexicanum (t.j. predmet tohto ?lanku), Ambystoma mavortium , Ambystoma flavipiperatum , Ambystoma andersoni , Ambystoma amblycephalum a Ambystoma taylori . ^[10]

Nasledujuci text ?lanku sa zaobera len druhom Ambystoma mexicanum v u??om zmysle.

Larva ako samostatny druh [ upravi? | upravi? zdroj ]

V minulosti (v 1. polovici 19. storo?ia) sa larva tohto druhu (resp. skor vy??ie spominaneho druhu Ambystoma tigrinum v ?ir?om zmysle) mylne pova?ovala za samostatny druh spravidla ozna?ovany ako Siredon pisciformis . Rozli?ovali sa teda dva druhy: Siredon pisciformis a Ambystoma tigrinum ( Ambystoma mexicanum ). ^{[11] [12]}

Neskor, ke? u? bolo jasne, ?e obidva udajne druhy su len jeden druh, sa isty ?as nazvom axolot(e)l ozna?ovala len larva (teda byvaly "druh" Siredon pisciformis ). ^[6]

Vedecke nazvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vedecke nazvy druhu su: ^{[10] [12]}

• Ambystoma mexicanum
• Amblystoma mexicanum
• Ambystoma edule
• Amblystoma weismanni
• Axolotus pisciformis
• Axolotl pisciformis
• Axolotes guttata
• Axoloteles guttatus
• Stegoporus pisciformis
• Stegoporus mexicanus
• Stegoporus mexicanum
• Siren axolotl
• Siren pisciformis
• Sirenodon pisciformis
• Siredon pisciformis
• Siredon mexicanus
• Siredon mexicanum
• Siredon alba
• Siredon axolotl
• Siredon edule
• Siredon Humboldtii
• Gyrinus mexicanus
• Triton mexicanus
• Philhydrus pisciformis
• Phyllhydrus pisciformis
• Hypochton pisciformis
• Hemitriton mexicanum
• Necturus axolotel ^[13]

Vyhynutie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 2010 do?lo k takmer uplnemu vyhynutiu axolotlov mexickych ?ijucich v prirode z dovodu urbanizacie v meste Mexiko a naslednemu zne?isteniu vod. V su?asnosti sa ozna?uje ako ohrozeny druh, vo vo?nej prirode s klesajucou populaciou, a je zakonom chraneny.

Vyznam [ upravi? | upravi? zdroj ]

Axolotly mexicke sa vo vedeckom vyskume pou?ivaju najma pre svoju schopnos? regeneracie kon?atin.

Opis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Va??inou su tmaveho sfarbenia, maju ?iroku hlavu, po stranach im vy?nievaju ha?ikovite ?iabre . Na chvoste je vidite?ny ko?ny lem. Predne kon?atiny maju ?tyri, zadne pa? prstov. Maju ve?ku schopnos? regeneracie . Vonkaj?ie ?iabre sa pou?ivaju na dychanie , hoci axolotl mo?e na vha?anie kyslika do p?uc vyu?i? aj licnu pumpu (preh?ta vzduch z hladiny).

Axolotly mexicke maju ?tyri pigmenta?ne geny ; ke? mutuju , vytvaraju rozne farebne varianty. Normalne divoke axolotly mexicke su hnede/palene so zlatymi ?kvrnami a podtonmi oliv. ?tyri mutantne farby su leukisticka (svetloru?ova s ?iernymi o?ami), albino (zlata so zlatymi o?ami), axantska (siva s ?iernymi o?ami) a melanoidna (?ierny jedinec s minimalnymi tmavo-modrymi ?kvrnami).

Axolotly mexicke maju aj ur?itu obmedzenu schopnos? meni? svoju farbu a vylep?i? tak svoju kamufla?; robia to zmenou relativnej ve?kosti a hrubky svojich melanoforov .

Starostlivos? v zajati [ upravi? | upravi? zdroj ]

Axolotl mexicky patri k ?ivo?ichom, ktore su chovane v zajati. Idealna teplota na ich chov je 16 a? 18 °C, pri?om teplota vy??ia ako 24 °C im mo?e sposobi? zrychlenie metabolizmu veduce a? k smrti . Ni??ie teploty naopak sposobuju pomal?i metabolizmus a nezdravo zni?enu chu? do jedla. ?kodlivy je tie? chlor z be?neho vodovodneho kohutika. Vy?aduje si zhruba 40 cm vysoku nadr? s h?bkou vody najmenej 15 cm. Axolotly mexicke travia va??inu ?asu v spodnych ?astiach nadr?e. Su zna?anlive aj s inymi druhmi axolotlov.

Maju rady skor masitu stravu, napriklad mrazene patentky, men?ie rybky, da??ovky , ?i ine ?ervy. Najlep?ie je ho k?mi? pinzetou, aby chovate? presne vedel, ko?ko toho axolotl mexicky zo?erie; prive?a stravy by mu mohlo privodi? zdravotne problemy. K?mi sa zvy?ajne ka?dy de?, hoci pre?ije aj dva dni bez jedla. Vhodne je, aby ?trk v nadr?i bol jemny, preto?e axolotl mexicky patri k druhom ?ivo?ichov, ktori zjedia v?etko ?o sa im hybe pri ustach a be?ny ?trk v akvariu by sa im mohol ?a??ie stravi?. V zajati a za dobrych podmienok sa zvykne do?i? aj 25 rokov.

Rozmno?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pohlavne zrele byvaju zvy?ajne okolo 14 a? 25 mesiacov. V obdobi rozmno?ovania samec vypusti spermatofor , ktory nasledne sami?ka nasaje do kloaky . Po vnutornom oplodneni sami?ka kladie vaji?ka na vodne rastliny.

Zvla?tnos?ou je, ?e dosiahnu sexualnu zrelos? bez toho, aby pre?li metamorfozou . Mnohe druhy su bu? uplne neotenicke alebo maju neotenicke populacie.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Axolotl mexicky
• Wikidruhy ponukaju informacie na temu Axolotl mexicky

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Axolotl mexicky na anglickej Wikipedii.