z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Nosna raketa
Ariane 5
bola su?as?ou
vesmirneho
programu
Europskej vesmirnej agentury
. Raketa bola kon?truovana najma na vyna?anie
telekomunika?nych dru?ic
na
geostacionarnu drahu
z kozmodromu
Kourou
vo
Francuzskej Guyane
na americkom kontinente. Slu?ila do roku
2023
a absolvovala 117 ?tartov, z toho 112 uspe?nych. Okrem ineho vyniesla do kozmu aj
Vesmirny ?alekoh?ad Jamesa Webba
.
Nosna raketa Ariane 5 sa kon?truk?ne ve?mi podobala americkej rakete
Titan 3
. Hmotnos? celej rakety dosahovala takmer 700 ton. Nosnos? na geostacionarnu drahu predstavovala 6 200 kg pri ?tarte s jednou dru?icou a alebo 5 700 kg pri ?tarte s viacerymi dru?icami naraz.
Centralny (prvy stupe?) nosnej rakety Ariane 5 sa ozna?uje ako
H-155
a poha?a ho kryogenny motor
Vulcain Mk. 1
s ?ahom 1 440 kN. Po?as svojej ?innosti motor spotrebuje pribli?ne 150 ton pohonnej zmesi, ktoru tvori kvapalny
kyslik
a kvapalny
vodik
.
Spolo?ne s centralnym stup?om pracovali pri ?tarte aj dva mohutne urych?ovacie motory
P-230
na
pevne pohonne latky
. Ka?dy z tychto motorov vyvinul ?ah 5,4 MN a za 130 sekund svojho chodu spotreboval 240 ton
HTPB
.
Druhy stupe?
L-9
slu?il na kone?ne navedenie u?ito?neho za?a?enia na po?adovanu
obe?nu drahu
okolo Zeme. Pohonnu jednotku tvoril motor
Aestus
s ?ahom 27 kN. Ako pohonna zmes sa vyu?ival
monometylhydrazin
a
oxid dusi?ity
.
Prvy testovaci let Ariane-5 zo d?a
4. juna
1996
bol neuspe?ny a skon?il nieko?ko desiatok sekund po ?tarte exploziou vo vy?ke 3500 metrov a to vratane dru?ic Cluster za 500 milionov dolarov.
Druhy testovaci let bol uspe?nej?i. Raketa od?tartovala vo ?tvrtok
30. oktobra
1997
o 14:34 SE? z kozmodromu Kourou vo Francuzskej Guyane. Na obe?nu drahu sa tak dostali dve nefunk?ne makety a maly experimentalny vedecky satelit. Raketa v?ak vypla o 7 sekund skor a dosiahla vy?ku iba 27 000 km namiesto planovanych 35 000 km.
Treti testovaci, tzv. kvalifika?ny let od?tartoval
21. oktobra
1998
a bol uspe?ny. Preto bola raketa kvalifikovana na komer?ne lety.
Raketa Ariane 5 s ozna?enim AR-503 absolvovala prvy uspe?ny komer?ny let
10. decembra
1999
, na obe?nu drahu vyniesla dru?icu
XMM
.