Apollo 8

Znak misie
Udaje o misii
Nazov misie:	Apollo 8
COSPAR ID :	1968-118A
Velite?sky modul:	CM-103
Servisny modul:	SM-103
Lunarny modul:	LM test article B (za?a? simulujuca lunarny modul)
Nosna raketa :	Saturn V SA-503
Volaci znak :	Apollo 8
Posadka:	3
Kozmodrom (rampa):	Kennedyho vesmirne stredisko ( LC-39A )
?tart:	21. december 1968 , 12:51:00,672 UTC
Pristatie:	27. december 1968, 15:51:42 UTC severna oblas? Ticheho oceanu; 1 600 km juhozapadne od Honolulu 08°07′30″S 165°01′12″Z  /  8,12500°S 165,02000°Z  / 8.12500; -165.02000  ( Miesto pristatia Apolla 8 )
Trvanie:	6 dni, 3 hodiny, 42 sekund
Po?et obehov Mesiaca:	10
?as na orbite Mesiaca:	20 hodin, 10 minut, 13 sekund
Hmotnos? :	28 870 kg (velite?sky+servisny modul pri ?tarte) 5 621 kg (velite?sky modul) 23 250 kg (servisny modul) 9 000 kg (LM test article B)
Fotografia posadky
Z?ava doprava: Lovell, Anders a Borman
Navigacia
Predchadzajuca misia Nasledujuca misia Apollo 7 Apollo 9
Kozmonauticky portal

Apollo 8 bolo druhym americkym pilotovanym kozmickym letom v ramci programu Apollo . Zarove? i?lo o prvy pilotovany let s pou?itim rakety Saturn V . Do historie svetovej kozmonautiky sa zapisal tym, ?e 24. decembra 1968 po?as tejto misie ?udska posadka po prvykrat vstupila na obe?nu drahu Mesiaca .

Kozmicka lo? Apollo sa pri tejto misii skladala len z velite?skeho a servisneho modulu . Lunarny modul e?te nebol su?as?ou zostavy, ale namiesto neho sa nachadzalo na poslednom stupni prislu?ne za?a?enie. ?lenovia troj?lennej posadky velite? Frank Borman , pilot velite?skeho modulu Jim Lovell a pilot lunarneho modulu William Anders sa zapisali do historie ako prvi ?udia, ktori sa dostali mimo nizku obe?nu drahu okolo Zeme . Astronauti kozmickej lode Apollo 8 boli tie? prvymi ?u?mi, ktori sa od Zeme vzdialili nato?ko, ?e poh?ad na Zem sa zmestil do zorneho po?a ?udskeho oka a videli ju na?ivo ako celok. Po?as 10 obletov Mesiaca vykonali mno?stvo cennej vedeckej prace, ktora mala ve?ky vyznam pri nasledujucich pilotovanych misiach k Mesiacu.

Posadka [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Frank F. Borman II (2), velite?
• James A. Lovell, Jr. (3), pilot velite?skeho modulu
• William A. Anders (1), pilot lunarneho modulu

(V zatvorkach je uvedeny celkovy po?et letov do vesmiru vratane tejto misie.)

Zalo?na posadka [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Neil A. Armstrong , velite?
• Edwin E. Aldrin, Jr. , pilot velite?skeho modulu
• Fred W. Haise, Jr. , pilot lunarneho modulu

Podporna posadka [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ken Mattingly (CAPCOM)
• Vance D. Brand (CAPCOM)
• Gerald P. Carr (CAPCOM)
• John S. Bull
• Michael Collins (CAPCOM)
• Neil A. Armstrong (CAPCOM)
• Edwin ?Buzz“ E. Aldrin, Jr. (CAPCOM)
• Fred W. Haise, Jr. (CAPCOM)

Letovi riaditelia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Clifford E. Charlesworth , zeleny tim
• Glynn Lunney , ?ierny tim
• Milton Windler , hnedy tim

Emblem misie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Trojuholnikovy tvar emblemu symbolizuje velite?sky modul kozmickej lode Apollo . ?ervena osmi?ka predstavuje ?islo letu. Umiestnenie Zeme a Mesiaca v ?isle letu je symbolom cie?a misie, ?i?e obletu Mesiaca. V neposlednom rade osmi?ka predstavuje aj trajektoriu letu. V spodnej ?asti ?islice sa nachadzaju mena astronautov . ^[1]

Pripravy na let [ upravi? | upravi? zdroj ]

D?a 20. novembra 1967 NASA zverejnila zlo?enie posadok misii Apollo 8 a 9 , ktore mali nasledova? po Apolle 7 , ?i?e prvom pilotovanom lete programu Apollo . Velite?om Apolla 8 sa stal Jim McDivitt , pilotom velite?skeho modulu David Scott a pilotom lunarneho modulu Russell Schweickart . V zalo?nej posadke sa za?ali pripravova? Pete Conrad , Richard Gordon a Alan Bean . Hlavnym cie?om Apolla 8 bola prva pilotovana sku?ka lunarneho modulu na obe?nej drahe Zeme. Za velite?a Apolla 9 bol ur?eny Frank Borman , pilotom velite?skeho modulu sa stal Michael Collins a pilotom lunarneho modulu William Anders . Zalo?nou posadkou sa stali Neil Armstrong , Jim Lovell a Edwin ?Buzz“ Aldrin . Apollo 9 malo simulova? na vysoko eliptickej obe?nej drahe Zeme v?etky kroky a ukony skuto?neho pristatia na Mesiaci. ^[2]

Ciele tychto misii a zostavy posadok sa ?oskoro zmenili. Vyroba lunarneho modulu pre jeho prvy pilotovany let na obe?nej drahe Zeme sa neustale zdr?iavala a ?oraz viac bolo zrejme, ?e jeho prvy let sa oneskori. Vycvik posadok medzitym pokra?oval. V juli 1968 v?ak vypadol z hlavnej posadky Apolla 9 Michael Collins kvoli operacii kostnych vyrastkov na chrbtici, ktoru podstupil 23. augusta . Collinsovo miesto nahradil Jim Lovell zo zalo?nej posadky a na Lovellovo miesto sa posunul Aldrin, ?i?e stal sa zalo?nym pilotom velite?skeho modulu. Na uvo?nene miesto zalo?neho pilota lunarneho modulu bol dosadeny Fred Haise . D?a 9. augusta 1968 sa oficialne rozhodlo, ?e nasledujuci pilotovany let programu Apollo, ?i?e Apollo 8, poleti v pripade uspechu Apolla 7 k Mesiacu. Riadite? operacii letovych posadok Deke Slayton si 10. augusta zavolal do svojej kancelarie Jima McDivitta, velite?a Apolla 8, a oznamil mu, ?e jeho posadka sa presuva na Apollo 9 a k Mesiacu poleti Bormanova posadka s Apollom 8 bez lunarneho modulu. McDivitt s tym bez problemov suhlasil, preto?e posledne dva roky participoval na vyvoji lunarneho modulu a chcel by? tak prvym, kto v ?om poleti. O dva dni neskor si Slayton zavolal do kancelarie Franka Bormana. Predostrel mu ponuku na zru?enie jeho planovaneho letu na vysoko excentricku obe?nu drahu Zeme vymenou za misiu na obe?nu drahu Mesiaca. Borman, v?dy stru?ny a jasny, mu povedal jedine slovo: ?Ano.“ Verejnos? sa o tychto planoch zatia? nedozvedela. V oktobri 1968 Apollo 7 uspe?ne otestovalo velite?sky a servisny modul kozmickej lode Apollo na obe?nej drahe Zeme. D?a 28. oktobra NASA vo svojej tla?ovej sprave uviedla, ?e Apollo 8 je momentalne planovane ako misia na obe?nu drahu Zeme pomocou rakety Saturn V s tym, ?e na zaklade vyhodnotenia misie Apollo 7 sa cie? letu mo?e zmeni? na jeden z troch scenarov, medzi ktorymi boli let na vysoko elipticku obe?nu drahu Zeme, oblet Mesiaca a let na obe?nu drahu Mesiaca . D?a 11. novembra sa definitivne rozhodlo, ?e Apollo 8 prvykrat zamieri aj s ?udskou posadkou na obe?nu drahu Mesiaca. Nasledujuci de? to NASA oznamila verejnosti.

Medzitym pokra?ovali aj pripravy kozmickej lode a nosnej rakety pre let, ktory potom letel ako Apollo 8. E?te na konci decembra 1967 za?ali na Kennedyho vesmirne stredisko prichadza? prve ?asti nosnej rakety Saturn V s vyrobnym ?islom SA-503 a zarove? sa za?alo s jej zostavovanim vo Vehicle Assembly Building (VAB) na pohyblivom vypu??acom zariadeni . D?a 9. januara 1968 pri?la na kozmodrom za?a? simulujuca lunarny modul ( LM test article B ). Vtedy sa e?te po?italo s tym, ?e pojde o ?al?iu nepilotovanu sku?ku nosnej rakety Saturn V. Aj napriek ?iasto?nemu neuspechu bezpilotneho letu Apollo 6 sa vedenie NASA rozhodlo, ?e ?al?i let u? bude pilotovany. Dovodom bola cena 280 milionov dolarov , ktoru stal ka?dy ?tart tejto rakety. Na konci aprila 1968 sa tak raketa Saturn V (SA-503) musela rozobra?, aby sa jej druhy stupe? mohol otestova? pre nadchadzajuci pilotovany let. Druhy stupe? sa zo sku?ok vratil 27. juna a v zostavovani rakety sa pokra?ovalo od 6. augusta . O ?es? dni neskor pri?iel na kozmodrom servisny modul lode Apollo a o ?al?ie dva dni aj velite?sky modul. Nasledne za?ali ich sku?ky vo vakuovej komore. V auguste sa tie? dokon?ilo zostavovanie rakety. Koncom septembra sa sku?ky velite?skeho a servisneho modulu skon?ili a za?alo sa s monta?ou lode Apollo. D?a 7. oktobra sa kompletne zostavena kozmicka lo? premiestnila do monta?nej haly VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. Cela zostava sa napokon 9. oktobra presunula na ?tartovaci komplex 39A a 19. novembra bol dokon?eny celkovy test systemov nosnej rakety. V priebehu 10. a 11. decembra sa uskuto?nilo sku?obne odpo?itavanie. V pondelok 16. decembra astronauti Frank Borman, Jim Lovell a William Anders absolvovali dokladnu lekarsku prehliadku, ktora trvala tri hodiny a dopadla k ve?kej spokojnosti lekarov i posadky. Ke??e v USA vtedy prave vy?i?ala hongkonska chripka , v?etkych troch proti nej zao?kovali a spolu s nimi aj va??inu pozemneho personalu. V priebehu odpo?itavania sa objavila jedina porucha. Pri kontrole sa v zasobe kvapalneho kyslika pre palivove ?lanky zistili stopy dusika . Kyslik bol preto v priebehu jedneho zo ?iestich planovanych preru?eni priprav vymeneny. Pod?a nazoru riadite?a priprav ?tartu Roccoa Petroneho k zne?isteniu do?lo pravdepodobne v pozemnom zariadeni, ktore sa chladilo kvapalnym dusikom. D?a 19. decembra o 20:51:00 miestneho ?asu, ?i?e 28 hodin pred planovanym ?tartom, sa za?alo finalne odpo?itavanie. ^{[3] [4]}

Priebeh letu [ upravi? | upravi? zdroj ]

V sobotu 21. decembra 1968 o 02:36 miestneho ?asu astronautov prebudil Deke Slayton. Vzapati Frank Borman, Jim Lovell a William Anders absolvovali kratku lekarsku prehliadku a okolo 03:35 sa usadili k ra?ajkam. Tradi?ne sa podaval filet mignon , mie?ane vaji?ka , toast , kava a ?aj . Pri ra?ajkach im spolo?nosti robili riadite? programu Apollo George Low , Deke Slayton, zalo?ny velite? Neil Armstrong, zalo?ny pilot velite?skeho modulu Edwin ?Buzz“ Aldrin, astronaut Harrison Schmitt a Charles Buckley, ktory bol riadite?om bezpe?nostnej slu?by Kennedyho vesmirneho strediska. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov a o 04:32 astronauti vy?li z Budovy pilotovanych letov ( Manned Spacecraft Operations Building ), zamavali pritomnym a spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do ?pecialne upravenej dodavky, ktora ich doviezla k 14 km vzdialenemu ?tartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodavky vystupil pri Stredisku riadenia ?tartu ( Launch Control Center ). Velite? Frank Borman nastupil do velite?skeho modulu o 04:58 ako prvy, o 05:02 ho nasledoval pilot lunarneho modulu William Anders a o 05:07 napokon pilot velite?skeho modulu Jim Lovell. O 05:34 do?lo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode. ^[5]

Posledne pripravy pred ?tartom prebehli bez zvla?tnych udalosti. Misia Apollo 8 od?tartovala 21. decembra 1968 o 07:51:00,672 miestneho ?asu (12:51:00,672 svetoveho ?asu ) zo ?tartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmirnom stredisku . Za?ih motorov rakety sa uskuto?nil presne na za?iatku ?tartovacieho okna . O 11 minut a 32 sekund kozmicka lo? dosiahla nizku parkovaciu obe?nu drahu okolo Zeme vo vy?ke 184,40 ? 185,18 km nad povrchom. ?V?etko vyzera uplne rovnako ako pred tromi rokmi,“ oznamil velite? Borman. Pri spojeni so sledovacou stanicou na Kanarskych ostrovoch v ?ase 21 minut po ?tarte Lovell hlasil, ?e v?etky systemy pracuju normalne. ?V?etko vyzera dobre,“ suhlasi Houston , ?lo? aj treti stupe?.“ Takmer cele dva oblety okolo Zeme mali astronauti ?as na pripravu re?tartu tretieho stup?a S-IVB. V?etky previerky prebehli v poriadku. O povoleni na let k Mesiacu rozhodovali v Houstone traja mu?i: letovy riadite? William Schneider , riadite? oddelenia letovych operacii Christopher ?Chris“ Kraft a veduci zmeny Clifford Charlesworth . Let v?ak prebiehal uplne bez problemov ? s vynimkou zistenia va??ej spotreby kyslika nedo?lo k ?iadnym odchylkam od normalu ? a tak rozhodnutie nebolo ?a?ke. Houston ohlasil: ?V poriadku. Mo?ete vykona? TLI [manever navedenia na drahu k Mesiacu].“ Borman odpovedal: ?Rozumiem.“ V ?ase 2 hodiny, 50 minut, 37,1 sekundy po ?tarte, teda ku koncu druheho obletu Zeme, posadka opa? zapalila motor tretieho stup?a S-IVB a Apollo 8 zamierilo k Mesiacu. Obyvatelia Havajskych ostrovov mohli vo?nym okom sledova? po dobu piatich minut plame? ??ahajuci z trysky motora J-2 . V tom okamihu sa americki astronauti stali najrychlej?imi ?u?mi sveta a kratko nato prekonali vy?kovy rekord lode Gemini 11 . Ke? sa Apollo ?oraz viac vz?a?ovalo od Zeme, pilot velite?skeho modulu Jim Lovell ohlasil pozemnym staniciam: ?Vidim su?asne Gibraltar aj Floridu. Zo stredneho okna mo?em vidie? celu Zem a? dole k Argentine a ?ile... Zem u? vidime skoro ako kotu?.“ ?Povedzte ?u?om v Oh?ovej zemi, nech si vytiahnu pla?tenky,“ Borman preru?il Lovellovo hlasenie. ?Vyzera to tam na burku.“ Takmer tri a pol hodiny po ?tarte astronauti oddelili kozmicku lo? od stup?a S-IVB. Apollo 8 a S-IVB sa od seba vz?a?ovali ve?mi pomaly, tak?e posadka sa obavala, aby nedo?lo k vzajomnej zra?ke. Preto sa za?ihom motor?ekov reaktivneho riadiaceho systemu ( Reactive Control System , RCS ) vzdialili asi na 900 m pred tym, ne? riadiace stredisko vyslalo povel pre S-IVB k vypusteniu zvy?kov paliva. Oblak plynu, najma zvy?kov kyslika, ktory sa pri tom utvoril, umo?nil anglickemu amaterskemu astronomovi Henrymu Hatfieldovi vyfotografova? Apollo vo vzdialenosti 30 000 km od Zeme. Asi o 23. hodine ve?er si astronauti vyzliekli ?a?ke skafandre a prvykrat sa najedli. Odbornici z NASA pripravili pre posadku ?pecialnu dietu obsahujucu 2 500 kalorii na de?. Jedla boli upravene troma sposobmi ? dehydrovane, pra?kove alebo len rozdelene do jednotlivych sust ? v?etko zabalene v sa?koch z plastickej hmoty. Jedna denna porcia stala vtedy asi 50 dolarov, pri?om stravovanie pochopite?ne platila NASA a nie astronauti. ^{[4] [6]}

Pri lete k Mesiacu sa po?italo so ?tyrmi korekciami ozna?enymi MC-1 a? MC-4, preto?e lo? nebolo mo?ne navies? na drahu k Mesiacu uplne perfektne. Zo ?tatistickeho rozboru chyb prace jednotlivych systemov rakety a ich vplyvu na kone?nu drahu kozmickej lode sa v letovom plane povodne po?italo s prvou korekciou drahy asi o 30 m/s . Pri lete Apolla 8 v?ak bolo navedenie na translunarnu drahu tak perfektne, ?e astronauti mohli prvu korekciu odlo?i? o dve hodiny bez toho, aby tym prili? narastla odchylka drahy. Dokonca aj potom sta?ilo zmeni? rychlos? iba o 7,5 m/s. K tak malej korekcii mohli pou?i? bu? motor?eky RCS, alebo hlavny motor SPS servisneho modulu. Rozhodli sa pre druhe rie?enie, preto?e im umo?nilo vysku?a? motor SPS, najdole?itej?ie zariadenie, ktore mali na palube. Rodiny astronautov medzitym neustale dostavali informacie o priebehu letu. Man?elky dostali od Strediska pilotovanych letov v Houstone male reproduktory, ktore boli priamo napojene na riadiace stredisko a dovo?ovali im v ktoruko?vek dennu alebo no?nu hodinu priamo po?uva? rozhovory Apolla 8 so Zemou. Svet sa v?ak o jednom probleme dozvedel a? o nieko?ko hodin neskor. Napriek tomu, ?e astronautov zao?kovali proti hongkonskej chripke, velite? Borman bol infikovany inym kme?om chripkoveho virusu , ktory mu sposobil ?aludo?ne a ?revne ?a?kosti spojene s horu?kou . Anders tie? poci?oval nevo?nos?. Ke??e sa Borman rozhodol pou?i? pre oznamenie svojho zdravotneho stavu neverejny spojovaci kanal, dozvedeli sa o tom aj lekari NASA so zna?nym oneskorenim, a? ke? im technici prehrali zaznam z pasky . Dr. Berry v?etkym ?lenom posadky naordinoval na vzdialenos? 200 000 km tabletky proti hna?ke a morskej chorobe. ^{[4] [6]}

Ne? sa za?al prvy zo serie televiznych prenosov, bol u? zdravotny stav astronautov uspokojivy. ?Nieko?ko hodin som odpo?ival a teraz sa citim ove?a lep?ie,“ povedal Borman Dr. Berrymu. V prvom televiznom prenose astronauti ukazali divakom na Zemi, ako vyzera ich planeta zo vzdialenosti 220 000 km. Vzh?adom k tomu, ?e sa im na kameru nepodarilo nasadi? teleobjektiv , bol obraz pre?iareny a nejasny. Av?ak obrazky z kabiny boli vynikajuce. Anders predvadzal, ako sa zubna kefka vzna?a v beztia?ovom stave . Ke? sa objavil v zabere Lovell, Borman si neodpustil poznamku, ?e sa ka?dy mo?e presved?i?, ako pilot velite?skeho modulu vedie v pretekoch o najdlh?ie fuzy. Lovell sa len usmial do kamery a povedal: ?V?etko najlep?ie, mami,“ zagratuloval svojej matke k 73. narodeninam. Pri zabere na Zem velite? opisoval farby: ?Je to nadherny poh?ad, prevlada modre pozadie s hustou pokryvkou mra?ien.“ Na zaver prveho vysielania Borman s?ubil, ?e sa pokusi zlep?i? kvalitu zaberov. ?Sna? sa nam za pomoci pozemneho strediska podari s tym teleobjektivom nie?o urobi? a nabuduce vam Zem uka?eme lep?ie.“ TV vysielanie prijimala stanica Goldstone v Kalifornii . Do Europy prenos ?iel cez satelit ATS-3 , do vychodnej Azie cez ATS-1 . Jednou z hlavnych uloh pilota velite?skeho modulu Jima Lovella bola navigacia pod?a hviezd . V pripade, ?e by do?lo k strate spojenia s Houstonom, mohla prave astronomicka navigacia ako jedina bezpe?ne dovies? kozmicku lo? spa? na Zem. Na treti de? letu Lovell vykonal viacero merani, na zaklade ktorych vypo?ital, ?e bez ?al?ej korekcie sa astronauti pribli?ia k Mesiacu na 122 km. V Houstone vy?lo z pozemnych merani 130 km, ?o bola vyborna zhoda. Lovell si pritom s?a?oval, ?e svietiace Slnko mu znemo??ovalo presne ur?i? polohu mesa?neho horizontu a ?alej mal problemy s identifikaciou hviezd v blizkosti Slnka. Za?al sa tie? prejavova? stary problem v?etkych americkych kozmickych lodi ? na oknach kabiny sa za?ala hromadi? ne?istota. Preto?e draha lode sa prakticky neli?ila od po?adovanej, bola korekcia MC-3, rovnako ako predchadzajuca MC-2, zru?ena. Druhe televizne vysielanie za?alo 23. decembra okolo osmej hodiny ve?er svetoveho ?asu. Pozemne stredisko venovalo zna?nu pozornos? priprave prenosu a podarilo sa tie? opravi? teleobjektiv. K zvy?eniu kontrastu astronauti zarove? pou?ili ?erveny filter. ?V strede zaberu je Ju?na Amerika a? po mys Horn; vidim tie? Kalifornsky zaliv a juhozapadnu ?as? USA,“ komentoval Lovell. ?Nad severovychodnou ?as?ou ?tatov sa tiahnu mraky. Zda sa, ?e na vychodnom pobre?i mate jasno. Nad ?as?ou Mexika tie? vidim oblaky. ?as? Strednej Ameriky je bez mra?ien.“ ?Aby ste si urobili predstavu o farbach,“ pokra?oval, ?moria maju farbu v?etkych mo?nych odtie?ov pari?skej modrej. Mraky su samozrejme ?iarivo biele. Pevniny su v?eobecne hnedaste, od tmavohnedej po svetlohnedu. Predstavujem si, ?e keby som bol nejaky osamely cestovate? z inej planety, ?a?ko by som mohol z tejto vzdialenosti odhadnu?, ?i je tato planeta obyvana alebo nie je. ?a?ke by tie? bolo rozhodnutie, ?i prista? na tom modrom alebo na hnedom.“ ?Rad?ej dufaj, ?e pristaneme na tej modrej ?asti,“ sko?il mu do re?i Borman. ^{[4] [6]}

Pomaly sa bli?il ?al?i kriticky okamih letu. V ?ase 55 hodin a 38 minut po ?tarte Apollo 8 vstupilo do gravita?nej sfery Mesiaca. Na ?tedry de? o 01:31 UTC astronauti vykonali korekciu MC-4. K zmene rychlosti o 0,7 m/s sta?il len 12-sekundovy za?ih ?tyroch motor?ekov RCS. Astronauti a riadiace stredisko za?ali s kontrolou v?etkych ?asti lode pred povolenim manevru LOI (Lunar Orbit Insertion ? usadenie na obe?nu drahu Mesiaca). Keby nie?o nebolo v poriadku, posadka mohla pokra?ova? po pasivnej drahe, ktora by ich bez ve?kych korekcii bezpe?ne priviedla do pristavacieho koridoru na Zemi. ?Dufam, ?e nas poriadne obhliadnete,“ odporu?al Borman riadiacemu stredisku. ?Chceme od vas perfektnu kozmicku lo? ne? pojdeme na to LOI.“ Napriek poruche v pozemnych telemetrickych linkach sa podarilo v?etko zvladnu? v?as. Astronauti pripravili palubny po?ita? na vykonanie manevru za pomoci Houstonu, odkia? im kolega Ken Mattingly odovzdal potrebne udaje pre manever LOI i TEI-1 a TEI-2 (Trans-Earth injection ? uvedenie na drahu k Zemi. ?islo udava, na konci ktoreho obletu sa ma manever vykona?. TEI-1 a TEI-2 boli manevre pre pripad nudze). ?Tu Houston, 68:04,“ ozval sa z riadiaceho strediska astronaut Gerald ?Jerry“ Carr , ?povo?ujeme LOI.“ Borman odpovedal svojim obvyklym lakonickym sposobom: ?OK, Apollo 8 ide na to.“ ?Letite na najlep?om stroji, aky sme mohli zohna?,“ uistil posadku Carr. Riadite? zmeny v riadiacom stredisku Glynn Lunney medzitym obchadzal jednotlive riadiace pulty. ?Dve minuty a pa?desiat sekund do straty spojenia,“ hlasil Carr. ?Uvidime sa na druhej strane... jedna minuta do LOS [strata signalu]. V?etky systemy pracuju dobre... tak u? sa to pe?ie. ??astnu cestu, chlapci!“ ?Tak v?aka, pechota,“ ozval sa Andersov hlas. ?Dovidenia na druhej strane!“ Potom u? po strohom Bormanovom ?roger“ (rozumiem) nastalo ticho. Apollo 8 zmizlo za Mesiacom. Napatie v riadiacom stredisku rastlo. Bli?il sa jeden z rozhodujucich okamihov letu. ??es?desiat deva? hodin a osem minut po ?tarte,“ ozyva sa hovorca strediska John McLeish. ?Do za?iatku manevru LOI zostava pa?desiat sekund. V tomto okamihu vykonava velite? lode Borman poslednu kontrolu palubnych zariadeni... palubny po?ita? mo?e zru?i? manever v T-5 sekund... teraz u? ma pracova? motor.“ Na vysledok manevru musel Houston e?te dlho ?aka?. ?Ak bol manever zru?eny, Apollo sa objavi v T+69:22. Predpokladany ?as pre AOS [zachytenie radioveho signalu] po navedeni na drahu okolo Mesiaca je 69:32,“ oznamilo riadiace stredisko. Okrem obav o spravnu funkciu motora tu bola e?te, hoci ve?mi nepravdepodobna, mo?nos? zra?ky s poslednym stup?om S-IVB, ktory sa bli?il k Mesiacu z opa?nej strany. Pod?a vypo?tu sa Apollo a prazdny stupe? mali minu? o 3 500 km. ?Jedna minuta do AOS,“ ozval sa opa? McLeish. Sekundy ubiehaju. ?Poku?ame sa nadviaza? spojenie.“ Ubehlo u? 45 sekund od planovaneho okamihu zachytenia signalu. ?Zachytili sme signal, ale doteraz nemame fonicke spojenie,“ hlasilo stredisko. ?Skumame telemetricke udaje a v?etko vyzera v poriadku. Tlak v nadr?iach je normalny. Mame ich! Apollo 8 je na drahe okolo Mesiaca!“ Vzapati sa ozval aj Lovell: ?Sme radi, ?e vas zase po?ujeme.“ Av?ak prve slova, ktore pri?li na Zem od Mesiaca, neboli plne poetickeho nad?enia, ale i?lo o vy?erpavajuce revizie v?etkych systemov kozmickej lode a a? potom bol ?as na vlastne dojmy. ^{[4] [6]}

?Mesiac je uplne ?edivy,“ opisoval poh?ad Lovell. ??iadna farba. Vyzera ako zo sadry alebo nejakeho ?edeho piesku. Vidime dos? podrobnosti. More hojnosti nie je tak vyrazne ako pri poh?ade zo Zeme. Nekontrastuje tak s okolitymi kratermi. Kratery su zaoblene... vyzeraju, zvla?? tie okruhle, ako by boli vytvorene pri naraze meteoritu alebo ineho telesa. Ten Langrenus ale dostal pekny krater. A k nemu e?te centralny kopec. Valy kratera su terasovite. Vidim ?es? a? sedem stup?ov. Teraz sa dostavame nad More hojnosti a u? tu mame starych znamych Messiera a Pickeringa, o ktorych som to?ko po?ul na Zemi.“ Pozorovanie im v?ak s?a?ovali zne?istene okna. ?Okno v prieleze je uplne zamrznute,“ kon?tatuje Lovell. ?Delim sa s Billom o stretavacie okienko... pozeram sa prave na 2P-2,“ hlasi Lovell nad Morom pokoja ( Mare Tranquillitatis ) jednu z vybranych oblasti na buduce pristatie. ?Je poriadne ve?ka,“ dodava sarkasticky. ?To mysli samozrejme relativne,“ vysvet?uje Anders. Lovell si tie? v?imol zaujimavy ukaz, ktory predchadzal vychodu slnka nad Mesiacom. ?Ne? vyjde slnko, zrete?ne je vidie? jeho svetlo. Ma taky vejarovity tvar. Tvori suvisly opar nad miestom, kde vyjde. V okamihu vychodu slnka ukaz zmizne.“ Kapitan lode Borman mal iny zaujem: ?Zatia? ?o sa chlapci pozerali na Mesiac, chcel som sa uisti?, ?i je motor SPS v poriadku. ?o keby ste mi s tym pomohli, ak mo?ete?“ vy?iadal si vysledky rozboru telemetrickych dat o stave celej lode. V?etko bolo v poriadku a posadka dostala povolenie k druhemu obletu Mesiaca. V ?ase, kedy sa pohybovali mimo dosahu pozemnych sledovacich stanic, pripravovali prvy televizny prenos z obe?nej drahy Mesiaca . Na ?tedry de? na poludnie tak za?al treti televizny program z paluby Apolla 8. Signal zachytavala stanica pri Madride . Na pozemskych obrazovkach sa najprv objavili niektore utvary odvratenej strany Mesiaca , okrem ineho krater Ciolkovskij, neskor krater Messier na privratenej strane, ktory tentoraz pozem??ania videli z uplne novej perspektivy. Na konci druheho obletu Mesiaca, v ?ase, ke? opa? boli nad odvratenou stranou, posadka opa? zni?ila rychlos? svojej lode, ?im pre?la na takmer kruhovu drahu vo vy?ke 112,3 ? 112,6 km. Teraz mohli astronauti pristupi? k splneniu hlavneho vedeckeho programu letu, snimkovaniu povrchu Mesiaca. K dispozicii mali zasobu ?iernobieleho filmu Panatomic X na 600 snimok a 512 snimok farebneho materialu. Na fotografovanie scenerii, osvetlenych len odrazenym svetlom zo Zeme, pou?ivali material s vysokou citlivos?ou. Pre 16 mm kameru Maurer mali na palube 360 ??m ?iernobieleho a 70 m farebneho filmu. V priebehu ?iesteho obletu Mesiaca sa na astronautoch za?ala prejavova? unava. Do?lo dokonca k nieko?kym omylom pri obsluhe palubneho po?ita?a, ktory v?ak Lovellove ?preklepy“ v?dy objavil a nedal sa pomyli?. ?Rozhodol som sa zru?i? v?etky ?al?ie experimenty,“ oznamil Borman riadiacemu stredisku, ?sme prili? unaveni. Budem hore, budem udr?iava? lo? vo vertikalnej polohe, ale chcem, aby si Bill a Jim trochu oddychli.“ O desa? minut neskor u? hlasil, ?e Lovell spi a chrape. ?To u? vieme,“ kon?tatuje Houston, ?po?ujeme ho a? sem.“ Neskor, ke? sa Borman pytal, ake maju v Houstone po?asie a ke? mu odpovedali, ?e im tu pekne svieti Mesiac, poznamenal: ?Prave si hovorime, ?e nam tu pekne svieti Zem.“ ^{[4] [6]}

Ke? sa Apollo 8 po deviaty raz vynorilo spoza Mesiaca, za?al ?tvrty televizny prenos. ?Hlasi sa vam Apollo 8 s priamym prenosom od Mesiaca,“ privital divakov Borman. ?Ka?dy z nas vidime Mesiac trochu inak. Na m?a posobi ako ?ira, opustena m?tva rozloha ni?oho, pripominajuca najskor more pemzy. Nie je to prili? pohostinne miesto pre ?ivot ?i pracu.“ ?Moje dojmy su podobne,“ pokra?oval Lovell. ?Ta ?ira pu?? posobi sk?u?ujuco a neustale vam pripomina, ?o mate dole na Zemi. Tu vam Zem pripada ako ve?kolepa oaza v pustom vesmire... ?oho sme si zvla?? v?imli, a ?o nemo?ete pozorova? zo Zeme, su male, jasne impaktne kratery, ktore vynikaju na mesa?nom povrchu.“ ?Obzor je ostro ohrani?eny,“ ujal sa slova Anders. ?Nebo je uplne ?ierne a Mesiac je ve?mi jasny.“ ?Skuto?ne sa mi zda, ?e najlep?ie sa da povrch Mesiaca opisa? ako ?iernobiela pu??, absolutne bez farieb,“ hovori Lovell. ?Obloha nie je o ni? privetivej?ia,“ pokra?oval Anders. ?Je to pusta ?iernota, bez hviezd, ak letime nad osvetlenou ?as?ou Mesiaca... z po?etnych kraterov na povrchu tejto planety je vidno, ?e po miliony rokov ju bombardovali male asteroidy a meteority, tak?e ka?dy jej ?tvorcovy centimeter je po?obany ako od kiahni.“ ?Jeden z najzaujimavej?ich rysov povrchu je zaoblenos? va??iny kraterov, su bez ostrych, rozoklanych skal,“ ohlasil sa Lovell. ?Iba najnov?ie utvary su ostro ohrani?ene, ne? ich zeroduje da?? mikrometeoritov.“ Potom sa astronauti na chvi?u odml?ali. Na obrazovkach pomaly ubiehala mesa?na krajina, ne? sa opa? ozval Andersov hlas. ?Bli?ime sa k lunarnemu vychodu slnka a posadka Apolla 8 ma pripravene posolstvo pre v?etkych ?udi dole na Zemi: Genezis, kapitola prva, ver? 1-10. Na po?iatku stvoril Boh nebo a zem. Zem v?ak bola pusta a prazdna, tma bola nad priepas?ou a Duch Bo?i sa vzna?al nad vodami. Tu povedal Boh: ?Bu? svetlo!‘ a bolo svetlo. Boh videl, ?e svetlo je dobre; i oddelil svetlo od tmy.“ Pred zrakmi milionov ?udi na Zemi sa medzitym objavuje rozhranie osvetlenej a neosvetlenej ?asti Mesiaca, ?i?e terminator . Slova sa ujima Lovell: ?A Boh nazval svetlo ?d?om‘ a tmu nazval ?nocou‘. A nastal ve?er, a nastalo rano, de? prvy. Potom Boh povedal: ?Bu? obloha uprostred vod a sta? sa delidlom medzi vodami a vodami!‘ I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktore boli pod oblohou, od vod, ktore boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu ?nebom‘. A nastal ve?er, a nastalo rano, de? druhy.“ Do tretice prevzal slovo velite? Borman: ?Potom Boh povedal: ?Vody, ktore ste pod nebom, zhroma?dite sa na jedno miesto a uka? sa su?!‘ A stalo sa tak. A Boh nazval su? ?zemou‘ a zhroma?di?te vod nazval ?morom‘. A Boh videl, ?e je to dobre... a od posadky Apolla 8 e?te dobru noc, ve?a ??astia, ??astne a vesele Vianoce a Boh vam ?ehnaj, vam v?etkym na dobrej Zemi!“ ^{[4] [6]}

Ke? Apollo za?alo desiaty oblet, napatie v kabine aj Houstone sa zvy?ovalo. Pri poslednom prelete za odvratenou stranou Mesiaca mali astronauti znovu uvies? do ?innosti motor SPS, aby im dodal rychlos? na cestu spa? k Zemi. ?V?etky systemy pracuju normalne, Apollo,“ oznamil Houston. Borman sa opa? ozval len stru?nym: ?Rozumiem.“ V ?ase, ke? bolo Apollo 8 bez spojenia so Zemou, hovorca strediska komentoval: ?Pracovnici tu v riadiacom stredisku rovnako ako ostatni ?udia na svete ?akaju.“ Po polhodinovom nutenom odml?ani sa ozval Lovellov hlas. ?Dovolil by som si vam oznami?, ?e je tu Santa Claus.“ ?Schva?ujeme. Vy to viete najlep?ie.“ V tejto faze letu zachytavala signaly z lode australska stanica Honeysuckle Creek ne?aleko Canberry . Preto?e kvalita spojenia po vykonani manevru TEI nebola dobra, riadiace stredisko nariadilo lep?ie nasmerova? antenu na kozmickej lodi. Po 20 minutach sledovania drahy Houston astronautom oznamil, ?e letia po takmer idealnej trajektorii . Pod?a predbe?neho vypo?tu bude potrebna len korekcia o 1,2 m/s. Pravdepodobne najva??iu rados? z uspe?ne vykonaneho manevru mali rodiny astronautov. Ke??e posadka bola ve?mi unavena, zmenila pracovny plan. Hodinu potom, ?o Apollo 8 opustilo drahu okolo Mesiaca, Borman a Lovell spali. ?Sme ve?mi unaveni, nemo?eme robi? ni? ine, ne? sa is? vyspa?,“ ospravedl?oval sa velite?. ?Naposledy sme spali len dve hodiny.“ Neskor sa sna?il zaspa? aj Anders. ?Chceme sa vrati? do normalneho denneho cyklu. Mo?em si zobra? Seconol [pra?ok na spanie]?“ ?OK, to je dobry napad,“ schva?uju doktori. D?a 25. decembra bola najskor na programe mala korekcia drahy, ve?er sa uskuto?nil piaty televizny prenos. Frank Borman v ?om predvadzal palubnu dosku lode, ukazoval indikatory rychlosti, polohy a naviga?ne zariadenie. Potom sa na obrazovke objavilo Lovellovo sedadlo, ?alekoh?ad a sexant a Anders predvadzal pripravu jedla. V zavere predstavenia kamera mierila na americku vlajo?ku na Lovellovom ramene a astronauti ?u?om na Zemi opa? za?elali ??astne a vesele Vianoce. Cesta spa? prebiehala bez zvla?tnych udalosti. Oproti dramatickym momentom letu v okoli Mesiaca bola pre astronautov a? nudna, a tak si ?as kratili roznymi sposobmi. ?Tak sme nejako zabudli na tu s?ubenu muziku. E?te ju chcete?“ ozval sa z riadiaceho strediska ich kolega Michael Collins . Ke? pustil z pasky viano?ne koledy, Anders zaprotestoval: ?Ma? tam blbu rychlos?. ?o keby si nam to rad?ej zaspieval?“ ?Tak dobre. Len si sko?im pre harmoniku.“ ^{[4] [6]}

Rano 26. decembra , ke? sa u? posadka trochu zrekreovala, astronauti sa najedli a vypo?uli si spravy pripravene personalom riadiaceho strediska. Lovell sa opa? vratil k svojej rutinnej praci, ?i?e naviga?nym meraniam. Draha lode bola tak vyborna, ?e ?al?ia korekcia MC-6 sa mohla vynecha?. Pozemne stredisko sa sna?ilo vyu?i? dobru naladu a nezamestnanos? posadky k uskuto?neniu niektorych neplanovanych experimentov. K podobnym ?iadostiam do?lo aj pri lete Apolla 7 a viedlo to k zna?nym rozporom s velite?om Schirrom . Posadka osmi?ky sa v?ak spravala celkom inak. ?OK,“ povedal Borman, ke? ho Jerry Carr vyzval, aby na pol hodinu zmenil orientaciu lode a namieril ju na Polarku . ?Viete, ?o si o tom myslim. Rad to urobim. Je to sice take hranie, ale mne hranie nevadi. Boli ste na nas, chlapci, dobri, ?i sa teda chcete pol hodinu hra?, no tak sa hra? budeme.“ Ke? v?ak pustili hudobnu kulisu, ozval sa Anders: ?Nepo?ujem to sice presne, ale zda sa mi, ?e je to nie?o, ?o nezna?am. Zda sa mi to, alebo skuto?ne pu??ate hudbu?“ ?To sa ti nie?o zda,“ odpovedalo stredisko. ?Tak to, prosim vas, nehovorte doktorom,“ prosil Bill. ?U? je neskoro, u? to po?uli.“ ?Ach ano,“ povzdychol si Anders. ?To u? na m?a idu tie pocity odtrhnutia.“ Po referate meteorologov o situacii v oblasti pristatia mal Borman vecnu pripomienku. ?Len tam nerobte tak ve?ke vlny.“ ?Dobre, pozrieme sa do kufra, ?i mame na sklade men?ie.“ V?etky systemy na?alej pracovali spo?ahlivo. Lovell len upozornil, ?e teraz musi opatrnej?ie manipulova? so stabiliza?nymi tryskami, ke??e lo? bola po ubytku paliva ove?a citlivej?ia. Ve?er posadka organizovala posledne, ?i?e u? ?ieste televizne predstavenie. Apollo 8 bolo v tej dobe 180 000 km od Zeme. Na?a planeta mala odtia? zdanlivy priemer 4°, tak?e pri pou?iti teleobjektivu so zornym uhlom 9° zemegu?a zap??ala polovicu obrazovky. Posledna korekcia drahy MC-7 sa mala pod?a planu uskuto?ni? dve hodiny pred vstupom do atmosfery . Draha Apolla 8 v?ak bola tak presna, ?e korekcia by predstavovala len asi 0,1 m/s. Z toho dovodu sa aj tato operacia vynechala. ^{[4] [6]}

Bli?ilo sa pristatie. Velite?sky modul, ktory sa oddelil od servisneho modulu, nasledne vstupil do hornych vrstiev atmosfery. Kabina sa skryla v oblaku ?eravej plazmy a radiove spojenie sa tak preru?ilo. Hoci sa kozmicka lo? bli?ila k Zemi takmer druhou kozmickou rychlos?ou , maximalne pre?a?enie po?as zostupu bolo len 6,8 g, a to v?aka manevrovacim schopnostiam velite?skej sekcie. K obnoveniu radioveho spojenia s posadkou do?lo trochu neskor, asi dve minuty po planovanom okamihu. ?Vyzera to s nami dobre,“ uistil riadiace stredisko jeden z astronautov. ?Bola to pekna ohniva gu?a, ?e,“ dodal druhy. ?Padaky su vonku!“ Kabina klesala rychlos?ou u? len 9 m/s. Velite?sky modul Apolla 8 pristal v piatok 27. decembra 1968 o 15:51:42 UTC na hladine Ticheho oceanu . Miesto pristatia sa nachadzalo asi 2,5 km od planovaneho bodu a 1 600 km juhozapadne od Honolulu . Vrtu?nik potom astronautov prepravil na palubu lietadlovej lode USS Yorktown , ktora vyzdvihla aj velite?sky modul. ^{[4] [6]}

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• VITEK, Antonin, LALA, Petr. Mala encyklopedie kosmonautiky . 1. vyd. Praha : Mlada fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Apollo 8

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Oficialna stranka (po anglicky)
• Apollo 8 na strankach spacefacts.de (po anglicky)
• Apollo 8 v Malej encyklopedii kozmonautiky (po ?esky)