Anton Srholec
slovensky katolicky k?az, spisovate? a charitativny pracovnik
Anton Srholec v roku 2014
Biograficke udaje
Narodenie	12.6.1929 12. jun 1929 Skalica , ?esko-Slovensko
Umrtie	7. januar 2016 (86 rokov) Bratislava , Slovensko
Svatenia
Cirkev	rimskokatolicka
Reho?nik
Reho?a	Saleziani Don Bosca (SDB)
Vstup	1946
Ve?ne s?uby	9. august 1964 (35 rokov)
K?az
K?azska vysviacka	17. maj 1970 (40 rokov) Rim Pavol VI. 262. rimsky biskup
Odkazy
Anton Srholec
Biograficky portal

Dr. h. c. Anton Srholec , (* 12. jun 1929 , Skalica ? † 7. januar 2016 , Bratislava ^[1] ) bol slovensky rimskokatolicky k?az a salezian , spisovate? a charitativny pracovnik, filantrop, zakladate? a riadite? resocializa?neho centra Resoty.

Priprava na k?azstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Anton Srholec sa narodil ako jedno zo siedmich deti rodi?ov maloro?nikov. ?tudoval na gymnaziu v Skalici, v Trnave a v ?a?tine . U? v roku 1946 vstupil do salezianskej spolo?nosti s cie?om venova? sa vychove chudobnej mlade?e. Nako?ko v roku 1950 komunisticky re?im rozpustil v?etky reho?ne spolo?nosti, mohol maturova? v roku 1951 v Bratislave u? ako civilna osoba. Ke??e mu nebolo v tom ?ase umo?nene ?tudova? teologiu , pre ktoru bol rozhodnuty, v roku 1951 sa pokusil v skupine vedenej k?azom Titusom Zemanom (ako mnoho inych mladych ?udi) ilegalne prekro?i? hranice, aby v cudzine mohol dosiahnu? svoj cie?. Utek sa z dovodu rozvodnenej rieky Moravy nevydaril, preto bol v skupine asi 20 podobne ob?alovanych bohoslovcov a k?azov odsudeny za trestny ?in pokusu o nepovolene prekro?enie ?tatnych hranic. Pojednavanie sa konalo pred ?tatnym sudom v Bratislave, a skupina bola odsudena spolu na 289 rokov vazenia. Anton Srholec na dvanas? rokov. Vo vazeni stravil desa? rokov. Preva?nu ?as? z toho v uranovych baniach v Jachymove . (Pobyt v tomto pracovnom tabore opisal vo svojej knihe Svetlo z hlbin jachymovskych lagrov . Kniha neskor vy?la aj v preklade do slovinskeho , nemeckeho a anglickeho jazyka.) Z vazenia ho prepustili s posudkom: ?Schopny vykonava? akuko?vek manualnu pracu.“

Po navrate z vazenia bol e?te desa? rokov robotnikom . Neprijali ho ani za skladnika do tovarne, preto pracoval na stavbach, v tovarni na vyrobu betonovych prefabrikatov a pri vysokych peciach v Ostravskych oceliar?ach. Vo vazeni, aj ako robotnik stale ?tudoval. Predov?etkym teologiu. V Ostrave mu bolo umo?nene ?tudova? aj cudzie jazyky, urobil si tam aj ?tatne sku?ky z jazyka anglickeho a nemeckeho. Po dva roky sa hlasil do k?azskeho seminara v Bratislave, ale nedali mu ani len odpove?.

V roku 1969 , v obdobi tzv. Pra?skej jari , dostal povolenie odis? na tri mesiace do Talianska . Tamoj?i pobyt si pred??il na jeden rok, aby mohol dokon?i? teologicke ?tudia na Pape?skej salezianskej univerzite v Turine . Za k?aza ho vysvatil, spolu s nieko?kymi mladymi mu?mi z roznych inych narodov, pape? Pavol VI. d?a 17. maja 1970 v Rime .

Rozhodnutie a praca k?aza [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je pozoruhodne, ?e v dobe, ke? desa?tisice ?udi z ?esko-Slovenska emigrovali, Anton Srholec, i pri jeho znalostiach cudzich jazykov, ?o by mu u?ah?ilo pobyt v emigracii, sa vratil domov v presved?eni, ?e tu mo?e by? oso?nej?i pre Cirkev i pre narod.

Po navrate, sice u? ako k?az, nemohol posobi? v duchovnej slu?be. Zamestnal sa ako kostolnik v Blumentalskom kostole v Bratislave, kde mu neskor tamoj?i dekan (kanonik Ladislav Mogyorossi) vybavil od ?tatnej spravy povolenie vypomaha? i v k?azskych pracach v tamoj?om kostole. Srholec kladol hlavny doraz na vystupenia v kaz?ach , osobitne na kulturu slova, a zameriaval sa hlavne na po?uvajucu mlade?. V tej dobe oslovil tisice mladych ?udi. Blumental sa stal oazou v normalizujucej sa Bratislave. ?tatna bezpe?nos? , ktora ho neustale sledovala, nemohla dovoli? toto ovplyv?ovanie mlade?e, preto mu zastupcovia ?tatnej moci odobrali suhlas pre Bratislavu, a biskup ho s ich vedomim poslal za spravcu farnosti do Perneka . Jedneho ve?era roku 1975 niekto zaklopal na farske dvere v Perneku s prosbou, ?e chce da? tajne pokrsti? die?a. Po otvoreni neznami mu?i Srholca napadli, zbili, a od va?nej?ich zraneni ho zachranili iba susedia. Nako?ko napriek tomu do Perneka chodilo ve?a veriacich priate?ov, po troch rokoch ho prelo?ili do Ve?keho Zalu?ia a nakoniec, doslova za trest, do Zahorskej Vsi . V roku 1985 mu odobrali ?tatny suhlas na celkove u?inkovanie v duchovnej sprave s uvedenim dovodov, ?e jeho ?innos? sa nezhoduje s predstavami Uradu pre veci cirkevne. Bol vy?etrovany pre svoju aktivnu u?as? na slavnostiach na Velehrade , kde na puti 7. jula 1985 zorganizoval mlade?nicky program. Stal sa opa? robotnikom. Posledne ?tyri roky pred dochodkom pracoval ako robotnik v sklade, najprv v Ru?inovskej nemocnici v Bratislave a potom v Doprastave.

?ivot na dochodku [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1989 vyu?il Anton Srholec pravo pracujuceho ob?ana a odi?iel do starobneho dochodku. Ako dochodca bol ?inny v Slovenskom Helsinskom vybore pre prava men?in v slovenskej sekcii Spolo?nosti pre vedu a umenie, bol ?lenom rady Konta nadeje, bol ?inny v Konfederacii politickych vaz?ov a v inych spolo?enskych a socialnych organizaciach. Bol tie? ?lenom Medzinarodneho ekumenickeho zdru?enia (IEF), Teologickeho fora, kde sa stretaval s podobne zmy??ajucimi teologmi na slovenskej urovni. Podporoval pokrok teologickeho vyskumu ako prispevok k obrode slovenskeho naroda a duchovnej obnove, ?im sa sna?il prispie? k uskuto?neniu zasad Druheho vatikanskeho koncilu na Slovensku. Nako?ko ovladal nemecky jazyk, zu?ast?oval sa teologickych seminarov v Nemecku , kde mal ve?a vzacnych priate?ov (napr. biskup Kamphaus z Limburgu, nebohy teolog Karl Rahner, rakuska ve?vyslanky?a Gabriele Matznerova Holzerova) a delil sa s nimi o svoje skusenosti so ?ivotom pod?a viery v skromnej?ich podmienkach svojej malej krajiny.

V roku 1992 americki veriaci ocenili jeho zaslu?nu ?innos? v prospech Cirkvi a zariadili mu pozvanie americkeho prezidenta Clintona na modlitbu s ra?ajkami ( Prayer breakfast ).

Od roku 1992 sa venoval bezdomovcom , pre ktorych zriadil domov v bratislavskej mestskej ?asti Podunajske Biskupice , za ktory vzal na seba zodpovednos?. V domove zvanom RESOTY je ubytovanych 60 bezdomovcov a 40 ich dochadza ambulantne. Je to ne?tatne ob?ianske zdru?enie , ktore ?ije zo socialnych prispevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov. K Srholcovi sa hlasili i ti, ktori su na okraji v spolo?nosti, v cirkvi, alebo inak?ie postihnuti ob?ania.

Popri socialnej ?innosti sa venoval publicistike. Prispieval do roznych periodik, venoval sa predna?kovej a poradenskej ?innosti pri socialnych projektoch, hlavne, ?o sa tyka bezdomovcov.

Po?as komunistickeho re?imu ve?a rokov podporoval a pisal do samizdatovych ?asopisov. Vtedy napisal kni?o?ky: Experiment lasky , Nova rodina v novom svete (1989) a Ka?dodenne zamyslenia .

Umrtie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zomrel vo veku 86 rokov ?ivota 7. januara 2016 v rannych hodinach v Bratislave po 68 rokoch reho?neho ?ivota, z ktorych bol 45 rokov k?azom.

Posledna rozlu?ka sa konala 12. januara 2016 v Kostole Nanebovzatia Panny Marie (Blumental) v Bratislave a Kostole sv. Michala v Skalici , kde je aj pochovany. ^[2]

Zadu?nu svatu om?u koncelebroval bratislavsky pomocny biskup Jozef Ha?ko spolu so salezianskym provincialom Jozefom I?oldom a katolickym k?azom Janom Sucha?om .

Vyznamenania [ upravi? | upravi? zdroj ]

• V juni 1999 Trnavska univerzita v Trnave mu udelila titul Dr.h.c. za pracu v socialnej sfere.
• V septembri 1999 mesto Skalica mu udelilo ?estne ob?ianstvo mesta.
• V oktobri 1999 dostal Cenu kardinala Koniga ako ocenenie za pracu pre vieru a slobodu.
• V rokoch 1995, 1999, 2002 a 2003 bol laureatom, v roku 2001 hlavnym laureatom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady.
• V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster prepo?i?al ?tatne vyznamenanie Rad ?udovita ?tura II. triedy.
• V roku 2004 mu Ustredie slovenskej kres?anskej inteligencie udelilo cyrilometodsku medailu.
• V roku 2012 mu bolo udelene ocenenie Filantrop roka
• V roku 2014 mu 17. novembra bola udelena Cena Pamati Naroda v Narodnim Divadle v Prahe
• V roku 2015 mu 1. februara bolo udelene Kri?ta?ove kridlo  – mimoriadna cena za celo?ivotne dielo.
• V roku 2015 mu bola udelena v Rakusku cena Leopolda Kunschaka za pracu v socialnej oblasti a aktivitu v oblasti ?udskych prav po?as komunistickeho re?imu. ^[3]
• V roku 2015 mu bolo udelene ocenenie Biela vrana . ^[4]

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ka?dodenne zamyslenia. Pre?ov : Vydavate?stvo Michala Va?ka 1995, 192 s.
• Svetlo z hlbin jachymovskych lagrov. Pre?ov : Vydavate?stvo Michala Va?ka 1996, 162 s.
• Ako ?erstvy chlieb. Pre?ov : Vydavate?stvo Michala Va?ka 2009. 294 s.
• Sviato?ne pozdravy. Bratislava : Slovart, 2014, 196 s.

Kniha rozhovorov [ upravi? | upravi? zdroj ]

• CHRAPPA, Pi?ta Vandal ? ZAJAC, Matu? ? SRHOLEC, Anton: Anton Srholec ? bezdomovec z povolania. Limerick, Bratislava, 2015, 272 s.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Anton Srholec
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Anton Srholec

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• RESOTY ? resocializa?na komunita Antona Srholca (www.resoty.sk)