Antonin Dvo?ak
Zakladne informacie
Narodenie	8. september 1841 Nelahozeves , Rakuske cisarstvo (dnes ?esko )
Umrtie	1. maj 1904 (62 rokov) Praha , Rakusko-Uhorsko (dnes ?esko )
Narodnos?	?eska
Obdobie tvorby	1860  ?  1903
Hudobny smer	klasicko-romanticka synteza
Dielo
Po?et diel	206
?a?iskove ?anre	symfonia , koncert, komorna hudba , opera , piese?, zborova tvorba
K?u?ove diela Slovanske tance (1878) Symfonia ?. 7 (1884 ? 1885) Symfonia ?. 9 "Z Noveho sveta" (1893) Violon?elovy koncert (1894 ? 1895) Rusalka (1900)
Odkazy
Webstranka	Antonin Dvo?ak na antonin-dvorak.cz
Antonin Dvo?ak multimedialny obsah na commons
Hudobny portal   Biograficky portal

Antonin Dvo?ak (* 8. september 1841 , Nelahozeves ^[1] ? † 1. maj 1904 , Praha ) bol ?esky hudobny skladate? obdobia romantizmu . Je svetovo najznamej?im a najhranej?im ?eskym skladate?om vobec. ^{[2] [3]}

Je po ?om pomenovany impaktny krater Dvo?ak na planete Merkur ^{[4] [5]} a planetka 2055 Dvo?ak .

Charakteristika tvorby [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hoci bol mlady Dvo?ak o?areny Wagnerom , jeho diela poukazuju skor na romantiku tradi?neho zamerania.

V neskor?om obdobi ho ovplyvnil i jeho priate? Brahms , s ktorym ho mo?eme zaradi? do prudu tzv. klasicko-romantickej syntezy.

Zasadnym in?pira?nym zdrojom bola ?eska ?udova piese? a slovanska tematika. Skladate? sa prid??al tradi?nych foriem a postupov, jeho in?trumentacia taktie? vychadza zo zau?ivanych modelov, hoci treba poveda?, ?e je ve?mi u?inna a na vybornej urovni.

Najsilnej?ou skladate?ovou strankou bola v?ak mimoriadna a prakticky nevy?erpate?na melodicka invencia, ktora poukazuje na ve?keho genia. Charakter Dvo?akovych diel je preva?ne optimisticky, s ve?kou mierou spontannosti a vrucnosti.

Antonin Dvo?ak sa svojou tvorbou zaradil k vrcholnym svetovym skladate?skym zjavom. Neustaly dopyt po jeho dielach a ich v?eobecna ob?ubenos? su dokazom jeho kompozi?neho majstrovstva a umeleckej nad?asovosti. Hu?evnatos?, s akou systematicky zdokona?oval svoje skladby a va?niva laska k hudbe, ktoru pretavuje i do svojich piesni, je obdivuhodna i dnes.

Skladate? aj teraz po vy?e 100 rokoch po smrti zostava mohutnym pilierom, o ktory sa opiera vyvoj novodobej ?eskej i slovenskej hudby, nachadzajuc v ?om podnety obzvla?? plodne a v?estranne. Zostane bohatym zdrojom krasy, z ktorej sa ?udstvo bude moc? te?i? a pou?ova? v ka?dom ?ase.

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa ako prvy ^[6] zo ?trnastich deti, z ktorych sa osem do?ilo dospelosti ^[7] do rodiny masiara Franti?ka. Maly Toni?ek sa za?al u? v utlom veku znamenito oha?a? sla?ikom malych husli?iek, s tu?enim jeho buduceho talentu . Ten si v?imol jeho stryko Antonin Zdenek s u?ite?om hudby Antoninom Liehmannom, pri jeho u?eni sa za masiara v Zlonicich. V?aka ich podpore sa mlady Antonin ocitol v cirkevnom ustave v tzv. organovej ?kole.

V ?estnastich rokoch ( 1857 ) odi?iel do Prahy ?tudova? organovu ?kolu, kde absolvoval v roku 1859 . Od roku 1862 hral na viole v orchestri Prozatimniho divadla , od roku 1866 pod vedenim Bed?icha Smetanu ^[8] . V tomto orchestri zostal do roku 1871 ^[9] .

Prve jeho diela vznikli e?te bez kontroly a vedomia verejnosti. Su to skladby komorne, symfonie, piesne, om?e a dokonca aj dve opery ( Alfred a Kra? a uhliar ). Antonin Dvo?ak ve?mi obdivoval tvorbu Wagnera a Liszta , ale rozhodol sa nevyda? sa ich cestou.

Z vyrazoveho omamenia nemeckych novoromantikov mu pomahalo oslobodi? sa hlavne rastuce dielo Bed?icha Smetanu . Po skladbach komornych a orchestralnych pre?iel Antonin Dvo?ak v roku 1870 k pies?am. Do povedomia pra?skej verejnosti vo?iel 10. decembra 1871 pies?ou Spominanie na sukromnom ve?ierku Dr. L. Prochazku.

Mlady Dvo?ak o?aril svojimi klavirnymi Moravskymi dvojspevmi Johannesa Brahmsa ^[10] ,. Ziskal tak vplyvneho priate?a, ktory mu dopomohol k medzinarodnemu uspechu tym, ?e ho odporu?il svojmu berlinskemu vydavate?ovi Fritzovi Simrockovi. Po vzrastajucom uspechu bol Dvo?ak pozvany do Ameriky , kde posobil ako profesor na konzervatoriu v New Yorku , v rokoch 1892  ?  1895 ako jeho riadite?. V USA sa mu v?ak neprestalo cnie? za domovom, preto sa v roku 1895 vratil spa? do ?iech. Po navrate sa stal profesorom na pra?skom konzervatoriu ^[11] , kde vychoval rad vyznamnych ?eskych skladate?ov, ako napr. Vit?zslav Novak , Oskar Nedbal a Josef Suk star?i . Josef Suk sa zoznamil a neskor, v roku 1897 , o?enil s Dvo?akovou dcerou Otiliou, stal sa tak jeho za?om.

Dvo?ak zomrel nahle, 1. maja 1904 v Prahe, ako slavny a svetovo uznavany skladate?, na mozgovu m?tvicu ^[12] . 5. maja bol pochovany na Vy?ehradskom cintorine ^[13] .

Osobnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dvo?ak bol pobo?ny mu?, nekomplikovana a laskava osobnos?. Tieto vlastnosti, vzacne v umeleckej sfere, z neho robia jedneho z najvyrovnanej?ich skladate?ov v dejinach. Medzi jeho za?uby patrili najma ?eleznice a chov holubov. Dokazal stravi? dlhe hodiny na ?elezni?nych staniciach, kde fascinovane pozoroval prichadzajuce lokomotivy. V tejto sfere postupne ziskal preh?ad porovnate?ny s odbornikom. Skladate? trpel agorafobiou , ktora sa vystup?ovala hlavne v poslednych rokoch ?ivota.

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dvo?ak s uspechom zasiahol do v?etkych oblasti hudobnej tvorby. U? za svojho ?ivota sa preslavil hlavne v?aka orchestralnym skladbam, z ktorych najslavnej?i je Violon?elovy koncert h-mol a Symfonia ?. 9 "Z Noveho sveta" , ktora patri vo svetovom meradle k najob?ubenej?im a piatim naj?astej?ie uvadzanym symfoniam. ?asto interpretovane su aj Symfonia ?. 8 a Symfonia ?. 7 , ktora je odbornikmi pova?ovana za najprepracovanej?ie a najcennej?ie Dvo?akovo symfonicke dielo. Nezaostava v?ak ani komorna tvorba, z ktorej vynika Sla?ikove kvarteto F-dur "Americke" a mno?stvo krasnych pies?ovych cyklov. Je aj tvorcom viacerych opier. Najznamej?ia Rusalka , ktora v?ak vo svete nebola dodnes v plnej miere docenena (s vynimkou slavnej arie M?si?ku na nebi hlubokem ). Pri vokalnych dielach nemo?no obis? chramovu hudbu ( Stabat Mater a ?al?ie). Skladate?ov melodicky dar je pri?inou toho, ?e sa mnohe jeho skladby stali a? notoricky zname, ako napriklad jeho Humoreska ?. 7 .

Pre podrobnej?i preh?ad pozri Zoznam diel Antonina Dvo?aka

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Matri?ni zaznam o narozeni a k?tu
2. ↑ Exhibitions: Antonin Dvo?ak Archivovane 2011-06-16 na Wayback Machine , ?eske muzeum hudby
3. ↑ Facts: Antonin Dvorak , Prague Minos Guide
4. ↑ Crater Dvorak on Mercury Gazetteer of Planetary Nomenclature, IAU , USGS , NASA
5. ↑ ?eska jmena ve vesmiru , VTM , cit. 5. 12. 2013
6. ↑ ?ernu?ak (1963), s. 276 "...prvorozeny syn Franti?ka D. (1814/94) a matky Anny, rozene z Uh? u Velvar (1820/82)"
7. ↑ Hughes, s. 24
8. ↑ Burghauser (2006), s. 13 ( "... od roku 1866 pak pod Bed?ichem Smetanou, ktery vyst?idal Mayra ve vedeni opery." )
9. ↑ ?ernu?ak (1963), s. 276 ( "...setrval v orch. do 1871" )
10. ↑ Burghauser (2006), s. 35 ( "Do?lo k n?mu z podn?tu Eduarda Hanslicka... a sd?luje mu, ?e se Brahms jako ?len poroty o jeho dila velmi zajima." )
11. ↑ ?ernu?ak (1963), s. 278 ( "... nastoupil op?t jako prof. pra?ske kons. [od X. 1895]" )
12. ↑ ?ernu?ak (1963), s. 279 ( "Zem?el, ran?n mozkovou mrtvici..." )
13. ↑ Schonzeler, s. 194

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Antonin Dvo?ak

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• komplexni informace o Antoninu Dvo?akovi: ?ivotopis, uplny seznam d?l, galerie, databaze nahravek, autografy...