Anna Jagelovska
(alebo
Jagellonska
) (*
23. jul
1503
,
Budin
? †
27. januar
1547
,
Praha
), bola rimska, ?eska a uhorska kra?ovna, man?elka rimsko-nemeckeho cisara, ?eskeho a uhorskeho kra?a
Ferdinanda I. Habsburskeho
.
Dcera ?eskeho a uhorskeho kra?a
Vladislava Jagelovskeho
a
Anny z Foix
bola u? v detstve pris?ubena prislu?nikovi habsburskej dynastie. Toto spojenie medzi
Habsburgovcami
a
Jagelovcami
bolo pripravovane v mno?stve dohod a definitivne potvrdene v tzv. viedenskych soba?nych zmluvach, uzavretych vo Viedenskom Novom Meste v roku
1515
medzi cisarom
Maximilianom I.
a Vladislavom Jagelovskym. Na ich zaklade sa Vladislavov syn
?udovit
o?enil s Maximilianovou vnu?kou
Mariou Habsburskou
a Vladislavova dcera Anna si vzala za man?ela arcivojvodu Ferdinanda.
26. maja
1521
sa konala dohodnuta svadba. Ke?
29.8.
1526
na
moha?skom
bojovom poli zahynul Annin brat ?udovit panovnictvo v ?echach a v Uhorsku pre?lo na jej man?ela Ferdinanda. Tento akt znamenal zalo?enie stredoeuropskej habsburskej monarchie.
Ferdinandovou snahou bolo uplatnenie dedi?skych narokov svojej man?elky na ?esky tron, ktoru jej otec vo vynose z r. 1510 prehlasil za pripadnu dedi?ku ?eskej koruny. No tieto naroky boli bez vyhrad uznane iba vo ved?aj?ich krajinach Koruny ?eskej ? na
Morave
, v
Sliezsku
a
Lu?ici
. ?eske stavy odmietli uzna? Annine a Ferdinandove naroky a trvali na volite?nosti tronu.
V osobnom ?ivote Anna vynikala ve?kou humannos?ou a ??achetnos?ou. Zasadzovala sa za potreby nemajetnych, prihovarala sa za rie?enie problemov chudakov a prenasledovanych. Bola ve?mi zru?nou ?enou. Ve?mi pekne vy?ivala, Napriek tomu, ?e patrila k najvy??ej aristokracii bola ve?mi skromna, ?o sa prejavovalo napr. pri vybere oble?enia. Milovala prirodu, ve?a ?asu travila v zahradach. Je o nej zname, ?e sa zaslu?ila o opravu
Svatovitskej katedraly
, po?kodenej po ni?ivom po?iari v r.
1541
.
Man?elstvo Anny a Ferdinanda, hoci vzniklo ako dosledok dynastickych dohod, bolo ve?mi harmonicke, zalo?ene na silnom citovom vz?ahu a u? pre ich su?asnikov sa stalo mnohokrat vyzdvihovanym a isto i idealizovanym prikladom vzorneho su?itia v panovnickej rodine. O svoje po?etne potomstvo sa prikladne starali a dopriali im i vynimo?ne vzdelanie. Ferdinand dal pre man?elku vybudova? na
Pra?skom hrade
znamy
letohradok kra?ovnej Anny
(dodnes patri k najkraj?im
renesan?nym
skvostom Prahy), a upravi? zamocku zahradu, ktora mala nielen okrasnu ale i u?itkovu funkciu. Vzacne rastliny i cudzokrajne plodiny dovtedy v ?echach nezname (
pomaran?e
, figy,
citrony
, jedle ga?tany) obdivovali nav?tevnici z roznych kon?in Europy.
Annino nahle umrtie po porode za?iatkom r. 1547 (pri porode poslednej dcery) silne poznamenalo ?al?i Ferdinandov ?ivot. Do konca ?ivota truchlil a u? sa viac neo?enil. Anna bola pochovana vo Svatovitskej katedrale v Prahe a jej man?el, ktory ju pre?il o 17 rokov, si prial by? pochovany po jej boku. Dnes su ulo?eni v tomto chrame spolu so synom Maximilianom pod renesan?nym mramorovym nahrobkom od holandskeho sochara Alexandra Collina.
V man?elstve Anny a Ferdinanda sa narodilo celkom 15 deti, z ktorych sa iba tri nedo?ili dospelosti:
- Tibor Simanyi:
Er schuf das Reich: Ferdinand von Habsburg
. Amalthea, Wien 1987