Anglicka ob?ianska vojna
(po
angl.
English Civil War
) bola seria
ob?ianskych vojen
a politickych machinacii medzi rojalistami a parlamentaristami v
Anglickom kra?ovstve
[pozn. 2]
v rokoch 1642 a? 1651. Boje boli su?as?ou ?ir?ich
vojen troch kra?ovstiev
z rokov 1639 a? 1653 a pozostavali z
prvej anglickej ob?ianskej vojny
a
druhej anglickej ob?ianskej vojny
.
Anglo-?kotska vojna
v rokoch 1650 a? 1652 sa niekedy ozna?uje ako
Tretia anglicka
ob?ianska vojna
.
Hoci konflikty v troch kra?ovstvach Anglicku,
?kotsku
a
Irsku
mali podobne ?rty, ka?dy z nich mal svoje vlastne ?pecificke problemy a ciele. Prva anglicka ob?ianska vojna sa viedla predov?etkym o spravne rozlo?enie sil medzi
parlamentom
a
Karolom I.
Skon?ila sa v juni 1646 pora?kou rojalistov a kra?om vo vazbe.
Vi?azstvo v?ak odhalilo parlamentne rozpory v otazke povahy politickeho usporiadania. Drviva va??ina i?la do vojny v roku 1642 s cie?om presadi? pravo parlamentu podie?a? sa na vlade, nie zru?i? monarchiu, ?o znamenalo, ?e Karlovo odmietanie ustupkov viedlo k patovej situacii. Obavy z politickeho vplyvu radikalov v ramci novovzniknutej armady, ako bol
Oliver Cromwell
, viedli k spojenectvu medzi umiernenymi parlamentaristami a rojalistami, ktorych podporovali covenanti. Pora?ka rojalistov v druhej anglickej ob?ianskej vojne v roku 1648 viedla k
poprave Karola I.
v januari 1649 a k vytvoreniu
Anglickeho spolo?enstva
.
V roku 1650 bol
Karol II.
korunovany za ?kotskeho kra?a vymenou za suhlas s vytvorenim
presbyterianskej
cirkvi v Anglicku aj v ?kotsku. Nasledna anglicko-?kotska vojna sa skon?ila vi?azstvom parlamentaristov pri
Worcesteri
3. septembra 1651. Irsko aj ?kotsko boli za?lenene do Spolo?enstva narodov a Britania sa stala unitarnym ?tatom a? do
re?tauracie Stuartovcov
v roku 1660.
Pojem ?anglicka ob?ianska vojna“ sa naj?astej?ie vyskytuje v jednotnom ?isle, ale historici ?asto rozde?uju konflikt na dve alebo tri samostatne vojny. Tieto vojny sa neobmedzovali len na
Anglicko
, preto?e
Wales
(ktory bol pripojeny k
Anglickemu kra?ovstvu
) bol postihnuty rovnakou politickou nestabilitou. Konflikty zah??ali aj vojny so
?kotskom
a
Irskom
a ob?ianske vojny v nich. Niektori historici uprednost?uju termin ?britske ob?ianske vojny“. Od re?tauracie a? do 19. storo?ia sa pre ob?ianske vojny be?ne pou?ival vyraz ?povstanie“ alebo ?ve?ke povstanie“.
[1]
Vojny zah??ajuce v?etky ?tyri krajiny su zname ako
vojny troch kra?ovstiev
. Na za?iatku 19. storo?ia ich sir
Walter Scott
ozna?oval ako ?Ve?ku ob?iansku vojnu“.
[2]
Encyclopædia Britannica
z roku 1911 nazvala seriu konfliktov ?Ve?kou vzburou“.
[3]
Niektori historici, najma
marxisti
ako
Christopher Hill
(1912 - 2003), uprednost?ovali termin ?
anglicka revolucia
“.
[4]
Ka?da strana mala geograficku ba?tu. K rojalistickym oblastiam patril vidiek, grofstva, katedralne mesto Oxford a menej hospodarsky rozvinute oblasti severneho a zapadneho Anglicka. Silne stranky parlamentu zah??ali priemyselne centra, pristavy a hospodarsky vyspele oblasti ju?neho a vychodneho Anglicka vratane zvy?nych katedralnych miest (okrem Yorku, Chesteru a Worcesteru). Lacey Baldwin Smith hovori, ?e ?slova
?udnaty, bohaty a vzbureny
akoby i?li ruka v ruke“.
[5]
[6]
Mnohi dostojnici a veterani bojovali v europskych vojnach, najma v
osemdesiatro?nej vojne
medzi ?panielmi a Nizozemcami, ktora sa za?ala v roku 1568, ako aj v predchadzajucich fazach
tridsa?ro?nej vojny
, ktora sa za?ala v roku 1618 a skon?ila v roku 1648.
[7]
Tato vojna mala pre Angli?anov nevidany rozsah. Po?as sezonnych ?a?eni malo by? v poli 120 000 a? 150 000 vojakov, ?o bol vy??i podiel obyvate?stva, ne? bojovalo v Nemecku po?as tridsa?ro?nej vojny.
[8]
Hlavna bojova taktika sa stala znamou ako pechota s pikami a strelami. Obe strany sa zoradili oproti sebe, pri?om v strede stali pe?ie brigady
mu?ketierov
. Ti nosili mu?kety matchlock, nepresnu zbra?, ktora v?ak mohla by? smrtiaca na vzdialenos? a? 300 metrov. Mu?ketieri sa zoradili do troch radov, pri?om prvy k?a?al, druhy sa kr?il a treti stal. Niekedy sa vojaci rozdelili do dvoch skupin, ?o umo?nilo jednej z nich nabija?, zatia? ?o druha strie?ala.
[9]
Medzi mu?ketiermi boli aj pikenyri, ktori niesli 4 a? 5,5 m dlhe
piky
, ktorych hlavnym u?elom bolo chrani? mu?ketierov pred utokmi jazdy. Po oboch stranach pechoty bolo rozmiestnene jazdectvo, pri?om prave kridlo viedol
generalporu?ik
a ?ave generalny komisar. Jeho hlavnym cie?om bolo rozohna? jazdectvo protivnika, potom sa obrati? a premoc? jeho pechotu.
[10]
[11]
Zru?nos? a rychlos? rojalistickych jazdcov na ko?och viedli k mnohym prvym vi?azstvam.
Princ Ruprecht
, ktory velil kra?ovskej kavalerii, pou?ival taktiku, ktoru sa nau?il po?as bojov v nizozemskej armade, ke? jazdci v plnej rychlosti uto?ili na pechotu protivnika a tesne pred narazom vystrelili z pi?tole.
[10]
[12]
- ↑
Hoci je ve?mi ?a?ke ur?i? po?et obeti akejko?vek vojny, odhaduje sa, ?e konflikt v Anglicku a Walese si vy?iadal pribli?ne 85 000 bojovych obeti a ?al?ich 127 000 nebojovych obeti (vratane pribli?ne 40 000 civilistov).
- ↑
Vtedy zah??alo okrem dne?neho
Anglicka
aj
Wales
.
- ↑
WORDEN, Blair.
The English Civil Wars, 1640-1660
. [s.l.] : Weidenfeld & Nicolson, 2009. Google-Books-ID: o4nuPQAACAAJ.
Dostupne online.
ISBN
978-0-297-84888-2
. S. 2. (po anglicky)
- ↑
Sir Walter Scott (1771-1832) - Waverley, or, 'Tis sixty years since; v. 2 / printed by James Ballantyne.
[online]. www.rct.uk, [cit. 2024-06-07].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
1911 Encyclopædia Britannica/Great Rebellion - Wikisource, the free online library
[online]. en.wikisource.org, [cit. 2024-06-07].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
HILL, Christopher.
World Turned Upside Down: Radical Ideas During the English Revolution
. London : Penguin Group USA, 1984-01-01.
Dostupne online.
ISBN
978-0-14-013732-3
. (English)
- ↑
SMITH, Lacey Baldwin.
This Realm of England, 1399 to 1688
. [s.l.] : D.C. Heath, 1983. Google-Books-ID: Gu8WAQAAIAAJ.
Dostupne online.
ISBN
978-0-669-04378-5
. (po anglicky)
- ↑
HUGHES, Ann. The King, the Parliament, and the Localities during the English Civil War.
Journal of British Studies
, 1985, ro?. 24, ?is. 2, s. 236?263.
Dostupne online
[cit. 2024-06-07].
ISSN
0021-9371
.
- ↑
BAKER, Anthony.
A Battlefield Atlas of the English Civil War
. [s.l.] : Promotional Reprint Company, 1986. Google-Books-ID: CxxutgAACAAJ.
Dostupne online.
ISBN
978-1-85648-334-6
. (po anglicky)
- ↑
OUTRAM, Quentin. The Demographic Impact of Early Modern Warfare.
Social Science History
, 2002, ro?. 26, ?is. 2, s. 245?272.
Dostupne online
[cit. 2024-06-07].
ISSN
0145-5532
.
- ↑
BURNE, Alfred Higgins; YOUNG, Peter.
The Great Civil War: A Military History of the First Civil War, 1642-1646
. [s.l.] : Windrush Press, 1998. Google-Books-ID: xr3jGwAACAAJ.
Dostupne online.
ISBN
978-1-900624-22-0
. (po anglicky)
- ↑
a
b
Civil War: Tactics
[online]. Spartacus Educational, [cit. 2024-06-07].
Dostupne online.
- ↑
GAUNT, Peter.
The English Civil War: A Military History
. London (GB) : I.B.Tauris, 2014-07-31.
Dostupne online.
ISBN
978-1-84885-881-7
. (English)
- ↑
YOUNG, Peter.
Men-At-Arms #14: The English Civil War Armies
. [s.l.] : Osprey, 1977., 1973-01-01. (First Edition.)
Dostupne online.
(English)
- CHURCHILL, Winston Spencer.
Dejiny anglicky hovoriacich narodov. Diel druhy: Novy svet
. Praha: ?esky spisovate?, 1998. s. 306. Prel. Radka Ederova a Eva K?istkova.
ISBN 80-7203-174-0
.
- MORGAN, Kenneth O. a kol.
Dejiny Britania
. Praha: Lidove noviny, 2002. s. 639. Prel. Ivo ?moldas.
ISBN 80-7106-347-9
.
- MUNCK, Thomas.
Europa sedemnasteho storo?ia, 1598-1700
. Praha: Vy?ehrad, 2002. s. 468. Prel. Vit?zslav Kremlik, Ingrid Vichnarova, Michaela hlasnik.
ISBN 80-7021-508-9
.
- Poli?ensky, Josef.
Dejiny Britania
. Praha: Nakladate?stvo Svoboda, 1982.
- TUMIS, Stanislav. Posobenie radikalnych sekt za anglickej revolucie.
Historicky obzor
, 2010, 21 (1/2), s. 13-27. ISSN 1210-6097.
- VODI?KA, Pavel. Koruna verzus parlament.
Historicky obzor
, 2005, 16 (9/10), s. 194-204. ISSN 1210-6097.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
English Civil War
na anglickej Wikipedii.