An?lus (z nem. Anschluss (sudoby pravopis Anschluß ) = pripojenie, spoj) bolo pripojenie, resp. anexia Rakuska nacistickym Nemeckom v roku 1938 .

Udalosti z 12. marca 1938 boli vyvrcholenim snah zjednoti? nemecky hovoriace obyvate?stvo ako jeden narod a jednym z prvych krokov v usili Adolfa Hitlera o expanziu Nemecka. An?lus, napriek svojej popularite v Rakusku i Nemecku, bol zinscenovany Nemeckom. An?lusu predchadzalo obdobie rastuceho politickeho tlaku Nemecka na Rakusko, ktory vy?adoval uznanie rakuskej Narodnosocialistickej strany a neskor ich podiel na vlade. Nemecko poskytovalo podporu rakuskej Narodnosocialistickej strane (rakuskym nacistom) v boji o uchopenie moci vedeniu rakuskych fa?istov. Rakusky kancelar Kurt Schuschnigg ako posledny ?ah na zachranu rakuskej nezavislosti vyhlasil referendum o nezavislosti alebo zjednoteni s Nemeckom.

Hoci o?akaval, ?e Rakusko si zvoli zachovanie samostatnosti, dobre naplanovany vnutorny prevrat vedeny rakuskou nacistickou stranou 11. marca vo Viedni znemo?nil konanie plebiscitu. Moc bola narychlo odovzdana Nemecku a Wehrmacht obsadil uzemie Rakuska. ?tatny prevrat zaru?il, ?e an?lus bol bezproblemovy, nedo?lo k ?iadnym stretom. Strany Dohody vyhlasili protesty iba diplomaticky a ni? konkretne sa nepodniklo na zabranenie an?lusu, hoci na papieri bola Dohoda poverena doh?adom nad dodr?iavanim podmienok Versaillskej zmluvy z r. 1919 , ktora vyslovne zakazovala zjednotenie Nemecka a Rakuska.

An?lus nasledoval po remilitarizacii Porynia a vrateni Sarska Nemecku - oblasti, ktora bola pod vladou Spolo?nosti narodov 15 rokov na zaklade podmienok Versaillskej zmluvy. Neskor v roku 1938 nasledovalo obsadenie Sudetska na zaklade Mnichovskej dohody , obsadenie zvy?ku ?eska a vyhlasenie Protektoratu ?echy a Morava a napadnutie Po?ska , ?im sa za?ala druha svetova vojna .

Rakusko prestalo existova? ako nezavisly ?tat a? do obnovenia do?asnej rakuskej vlady 27. aprila 1945 a jeho nasledneho uznania Spojencami. Plnu suverenitu v?ak Rakusko opa? ziskalo a? v roku 1955 .

Situacia pred An?lusom [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uvahy o zjednoteni Nemcov v jednom ?tate sa datuju od rozpadu Svatej ri?e rimskej v roku 1806 . Pred rokom 1866 prevladal nazor, ?e zjednotenie mo?e uspie? len pod vedenim Rakuska. Vzostup Pruska a rivalita s medzi nim a Rakuskom v?ak celkom znemo?nila uvahy o vytvoreni ve?keho Nemecka. Bolo tie? nemyslite?ne, aby sa mnohonarodne Rakusko-Uhorsko vzdalo svojich nenemeckych oblasti, ?i dokonca sa podriadilo Prusku. Po serii konfliktov (ako bola rakusko-pruska vojna , 1866 ) bolo Rakusko celkom vylu?ene zo zasahovania do nemeckych veci a 18. januara 1871 bolo vyhlasene Nemecke cisarstvo . Hlavou ?tatu bol Viliam I. a kancelarom Otto von Bismarck . Prave Bismarck bol k?u?ovou osobnos?ou zjednotenia Nemecka, aj ke? do?asnym rie?enim bolo len tzv. "male Nemecko" ( Kleindeutsche Losung ), teda Nemecko bez nemecky hovoriacich ?asti Rakusko-Uhorska. Rakusky cisar nemal zaujem o vstup do Bismarckovej Druhej ri?e i z dovodu, ?e by sa stal cisarom druhej kategorie, tj. podriadeny cisarovi v Berline . Po rozpade Rakusko-Uhorska v roku 1918 mnohi Raku?ania dufali v spojenie s Nemeckom. Versaillska mierova zmluva (1919) a Saint-Germainska zmluva (1919) v?ak explicitne vylu?ovali za?lenenie Rakuska do nemeckeho ?tatu z obav Anglicka a Francuzska pre silnym Nemeckom. Rovnako rakusky partikularizmus, najma v radoch ??achty, hral vyznamnu ulohu, ke??e Rakusko bolo rimskokatolicke , kym Nemecko bolo riadene protestantmi .

Za?iatkom 30. rokov 20. storo?ia zostavala podpora zjednotenia Nemecka a Rakuska stale ohromna a rakuska vlada skumala mo?nosti zavedenia colnej unie s Nemeckom (1931).

An?lus [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hitlerove prve kroky [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1938 mal Hitler uplne skonsolidovanu moc v Nemecku a za?al rie?i? dlho planovanu expanziu. Po dlhotrvajucom tlaku Nemecka sa Hitler 12. februara 1938 stretol v bavorskom Berchtesgadene so Schuschniggom a ?iadal ho o zru?enie zakazu politickych stran, obnovenie v?etkych stranickych slobod, prepustenie v?etkych vaznenych nacistickych ?inite?ov a umo?nenie tychto ?inite?ov podie?a? sa na moci. V pripade nesplnenia po?iadaviek pohrozil vojenskym zasahom. Schuschnigg Hitlerovi vyhovel a za noveho ministra vnutra vymenoval Arthura Seyss-Inquarta , pro-nacistickeho pravnika a Edmunda Glaise-Horstenaua za ministra bez kresla. ^[1]

U? pred stretnutim vo februari bol Schuschnigg pod va?nym tlakom. V januari Nemecko ?iadalo vymenu na poste na?elnika generalneho ?tabu. Vrchny velite? rakuskych ozbrojenych sil Alfred Jansa spolu so svojimi spolupracovnikmi bol autorom planu na obranu Rakuska pred pripadnym utokom z Nemecka, ?o bola situacia, ktorej sa Hitler chcel vyhnu?. Na zaklade dohody z Berchtesgadenu Jansa odstupil 17. februara. ^[2]

V priebehu nasledujucich ty?d?ov si Schuschnigg uvedomil, ?e jeho novi ministri pracuju na prevzati vlady. Schuschnigg sa sna?il ziska? podporu Raku?anov a podnieti? ich k vlastenectvu. Po prvy raz od 12. februara 1934 (obdobia rakuskej ob?ianskej vojny) bolo povolene zhroma??ovanie komunistov a socialistov. Komunisti, vo svetle natlaku hitlerovskeho Nemecka, vyslovili Schuschniggovi bezpodmiene?nu podporu, socialisti naopak ?iadali ?al?ie ustupky, kym mu boli ochotni vyhovie?.

Schuschnigg vyhlasuje referendum [ upravi? | upravi? zdroj ]

9. marca , ako posledny krok pre zachranu samostatnosti krajiny, vyhlasil Schuschnigg referendum o nezavislosti Rakuska, naplanovane na 13. marca. V snahe znemo?ni? mladym voli?ov sympatizujucim s nacizmom voli? ur?il minimalny vek na u?as? v plebiscite na 24 rokov. Usporiadanie referenda bolo ve?mi riskantnym ?inom a v priebehu nasledujuceho d?a bolo jasne, ?e Hitler sa nebude len prizera? ako Rakusko odhlasuje zachovanie svojej nezavislosti. Hitler vyhlasil, ?e plebiscit by bol podvod a Nemecko by ho neakceptovalo. Nemecke ministerstvo propagandy zarove? vydalo spravu o tom, ?e v Rakusku sa za?ali nepokoje a ve?ka ?as? obyvate?stva po?aduje, aby nemecke sily nastolili poriadok. Schuschnigg okam?ite verejne vyhlasil, ?e spravy o nepokojoch su nepravdive.

11. marca poslal Hitler Schuschniggovi ultimatum, aby odovzdal moc rakuskym nacistom alebo ?elil napadnutiu. Ultimatum malo vypr?a? na poludnie, no bolo pred??ene o ?al?ie dve hodiny. Bez ?akania na odpove? Hitler podpisal rozkaz k napadnutiu Rakuska o jednej popoludni a o nieko?ko hodin ho dostal aj Hermann Goring .

Schuschnigg sa zufalo sna?il ziska? podporu na obranu Rakuska, ale uvedomiac si, ?e ani Spojene kra?ovstvo , ani Francuzsko nezasiahnu, e?te v ten ve?er rezignoval. Svoju rezignaciu ohlasil v rozhlasovom prejave, pri?om vyhlasil, ?e odovzdal moc nacistom, aby sa vyhol krviprelievaniu. Medzi?asom rakusky prezident Wilhelm Miklas odmietol vymenova? Seyss-Inquarta za noveho kancelara a po?iadal inych politikov (Michael Skubl, Sigismund Schilhawsky), aby prevzali urad. Nacisti v?ak v priebehu nieko?kych hodin ziskali kontrolu nad Vied?ou , v?itane kontroly nad ministerstvom vnutra a policiou. Miklas stale odmietal vymenova? nacisticku vladu a Seyss-Inquart tak nemohol posla? Hitlerovi telegram so ?iados?ou o intervenciu. Okolo 22:00 Hitlerovi a Goringovi do?la trpezlivos?, dal rozkaz k invazii a zverejnil falo?ny telegram v ktorom rakuska vlada ?iadala Nemecko o zasah. Okolo polnoci, ke? u? takmer v?etky dole?ite in?titucie boli v rukach nacistov a politicki predstavitelia stareho re?imu boli zatknuti, Miklas kone?ne kapituloval a vymenoval Arthura Seyss-Inquarta za kancelara.

Vstup nemeckych jednotiek do Rakuska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rano 12. marca 8. armada nemeckeho wehrmachtu prekro?ila rakusko-nemecku hranicu. Nemci nenarazili na odpor rakuskej armady, naopak, vitali ich davmi ?udi hitlerovskymi pozdravmi, nacistickymi zastavami a kvetmi. Tato invazia bez jedineho vystrelu bola ozna?ena ako Blumenkrieg (vojna kvetov). Napriek tomu ?lo o vyznamny test pripravenosti vojska. Invazne jednotky boli slabo organizovane a viazla koordinacia, ?o bolo pou?enim pre nemeckych velite?ov pri ?al?ich vojenskych operaciach, ako bolo napr. rozbitie ?esko-Slovenska.

Hitler prekro?il rakuske hranice popoludni vo svojom rodnom meste Braunau am Inn v hornom Rakusku, v tesnom susedstve Bavorska. Ve?er dorazil do Lincu a bol vrelo privitany na radnici. Atmosfera bola taka silna, ?e Goring v ten ve?er v telefonate poznamenal: "V Rakusku su neuverite?ne oslavy. Sami sme si nemysleli, ?e sympatie budu take intenzivne."

Hitlerova nasledna cesta po Rakusku sa zmenila na triumfalne turne, ktore vyvrcholilo vo Viedni 2. aprila, ke? sa asi 200 000 Raku?anov zhroma?dilo na historickom Namesti hrdinov ( Heldenplatz ) pri Hitlerovom vyhlaseni an?lusu. ^[3] Hitler to neskor komentoval: "Ur?ite zapadne noviny vraveli, ?e sme do Rakuska vtrhli brutalnym sposobom. Mo?em poveda? len to?ko, ?e ani v hodine smrti sa nezastavia pred l?ami. Po?as svojho politickeho boja som si ziskal lasku svojho naroda, no ke? som prekro?il byvale hranice (Rakuska), zaplavil ma taky prud lasky, aky som nikdy neza?il. Nepri?li sme ako tyrani, ale ako osloboditelia." ^[4]

An?lus bol okam?ite podporeny zakonom z 13. marca , ktory mal by? ratifikovany v referende. Rakusko sa stalo provinciou Ostmark (Vychodna marka) a Seyss-Inquart bol menovany guvernerom. Plebiscit sa konal 10. aprila a oficialne pripojenie podporilo 99,73% voli?ov. ^[5]

Hitlerove brutalne metody likvidacie akejko?vek opozicie boli e?te v ty?d?och pred referendom ihne? uvedene do praxe. E?te predtym, ako prvy nemecky vojak vstupil na podu Rakuska, priletel Heinrich Himmler a nieko?ko dostojnikov SS do Viedne, aby zatkli prominentnych predstavite?ov prvej rakuskej republiky ako boli Richard Schmitz , Leopold Figl , Friedrich Hillegeist a Franz Olah . Po?as nieko?kych ty?d?ov medzi an?lusom a referendom boli socialni demokrati, komunisti a ?al?i potencialni politicki odporcovia, rovnako tie? ?idia zhroma?deni a uvazneni, alebo odoslani do koncentra?nych taborov . V priebehu nieko?kych dni po 12. marci bolo zatknutych 70 000 ?udi. Referendum sa konalo pod tlakom intenzivnej propagandy a s obmedzenim volebneho prava asi 400 000 obyvate?om (takmer 10% voli?skej zakladne), najma byvalym ?lenom ?avicovych stran a ?idom. ^[5]

Aj ke? sa historici zhoduju, ?e vysledky referenda neboli zmanipulovane, samotny proces bol neslobodny a nie tajny. Uradnici boli pritomni priamo pri volebnych kabinkach a listky sa im odovzdavali priamo do ruk (teda nie do volebnych urien). V niektorych od?ahlych oblastiach Rakuska sa konalo povodne naplanovane referendum o nezavislosti Rakuska 13. marca, napriek pritomnosti Wehrmachtu v Rakusku - trvalo a? tri dni kym nemecke vojska okupovali cele uzemie Rakuska. Napr. v obci Innervillgraten 95% obyvate?ov hlasovalo za nezavislos? Rakuska. ^[1]

Rakusko zostalo su?as?ou Tretej ri?e do konca druhej svetovej vojny , ke? do?asna vlada vyhlasila an?lus za neplatny a zru?eny ( null und nichtig ) 27. aprila 1945 . Po vojne spojenci pristupovali k Rakusku ako k separatnej krajine, no suverenita Rakuska nebola obnovena a? do roku 1955 , po prijati dohody o rakuskom ?tate a deklaracii neutrality . Tieto dohody boli nevyhnutne, vzh?adom na prebiehajucu studenu vojnu a spor Sovietskeho zvazu s byvalymi spojencami o buducu zahrani?nu politiku Rakuska.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]