Doc.
Alexander Trizuljak
(*
15. maj
1921
,
Varin
? †
15. oktober
1990
,
Bratislava
) bol slovensky
sochar
, pedagog a organizator vytvarneho ?ivota na Slovensku.
[1]
Trizuljak sa narodil vo Varine. Jeho otec bol ro?nik a aj ke? v rodine bolo deva? deti, otec si dal ve?mi zale?a? na kvalitnom vzdelani svojich troch synov. Boli prvi z dediny, ktori i?li ?tudova? na stredne ?koly a neskor ziskali i vysoko?kolske vzdelanie.
[2]
V rokoch 1943 ? 44 ?tudoval na vytvarnom oddeleni
Slovenskej vysokej ?kole technickej
v Bratislave (u M. Schurmanna a J. Kostku) a v rokoch 1945 ? 49 socharstvo na
Akademii vytvarnych umeni
v Prahe (u K. Pokorneho).
[1]
[3]
V rokoch 1949-1972 posobil ako pedagog na
V?VU
v Bratislave (najprv ako asistent
Jozefa Kostku
[2]
). V roku 1964 ziskal titul docent. Po?as normalizacie bol odsunuty z verejneho ?ivota, vo svojej tvorbe pokra?oval v ustrani od roku 1972 ako slobodny umelec.
[3]
Po za?iato?nych ?anrovych pracach s ?udskym, civilnym nametom lasky, materstva, ??astia a utrpenia vytvoril v 50. rokoch nieko?ko rozmernych plastik (napr. Detvan, 1957), v ktorych si overil cit pre monumentalny rozvrh plastickej hmoty, ?o potom uplatnil pri koncipovani jeho najznamej?ej sochy. Sedem metrova socha sovietskeho vojaka vzty?ujuceho vlajku na
obelisku
bratislavskeho
Slavina
, ktory je centralnou ?as?ou 39,5 metrov vysokeho pamatnika, ktory vytvoril v rokoch 1957 a? 60. Pamatnik Vi?azstva nad fa?izmom slavnostne odhalili na jar roku 1960. Svojim vyznamom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou v historii slovenskeho socharstva nemal a dodnes nema konkurenciu.
[2]
Za?iatkom 60. rokov sa v jeho tvorbe usta?uje ?al?ia vyvinova etapa, ktorej vyraz je podmieneny vyu?ivanim novych materialov - kovov. Po kompoziciach tvarovo redukovanych, ale s dynamickou vnutornou osnovou (Kone, Milenci, My?lienka, okolo 1960; Slncovy ko?, 1963-65) vyustil Trizuljakov zaujem o vytvarne vyu?itie kovovych technickych prvkov do poloh dekorativno-kon?truktivistickych s vyraznou priestorovo-znakovou symbolikou (Raketostroj, po 1963; Kvet, hlinik, 1966).
Jeho zasluhou boli zalo?ene viacere slovenske galerie, vratane
Galerie mesta Bratislavy
(GMB), galerii v
Tren?ine
,
Nitre
?i v Humennom.
[4]
Trizuljak podporoval kulturny ?ivot na Slovensku, vratane svojho ?lenstva v organiza?nom vybore medzinarodnej vystavy mladych umelcov Biennale Danubius v Bratislave a stal pri zrode slovenskych strednych umeleckych ?kol. Z jeho iniciativy vznikol
Slovensky fond vytvarnych umeni
, ako aj dnes u? neexistujuce dielne Umeleckych remesiel v Bratislave. Trizuljak zalo?il tradiciu pravidelneho socharskeho podujatia
Socha pie??anskych parkov
, ktora sa za?ala jeho subornou vystavou v Pie??anoch v roku 1961.
[5]
[4]
Bol tie? zakladate?om
Sympozia v kove
v
Ko?iciach
a sympozii
v ma?be
a
v dreve
v priestoroch
ka?tie?a
v
Moravanoch nad Vahom
.
[4]
V roku 1960 bol zvoleny tie? sa poslanca krajskeho narodneho vyboru v Bratislave.
-
Vi?azny vojak na Slavine
, Bratislava (1957-1960)
-
Milenci
, Pie??any (1967)
-
Brankar
, Tren?in
V roku 2015
[6]
a 2021
[7]
boli odhalene jeho sochy, ktore boli stiahnute z verejnych priestranstiev.
Jeho man?elka
Eva
bola tie? umelky?ou, akademickou maliarkou a tie? nosite?kou ceny Fra Angelica. Aj viacere z jeho deti sa vydali umeleckou cestou.
- man?elka
Eva
(* 1926 – † 2018)
- deti:
- Narodna cena za socharstvo (1951)
- Cena Cypriana Majernika (1966)
- Zaslu?ily umelec ?SSR (1985)
- Cena Fra Angelica (2006, in memoriam)
- ↑
a
b
http://www.katnoviny.sk/Kn_2001/19_2001/kultura.htm
- ↑
a
b
c
TRIZULJAKOVA, Pavla Lazarkova. Fenomen Trizuljak.
.ty?de?
(Bratislava: W PRESS), 2011-09-25.
Dostupne online
[cit. 2019-12-09].
ISSN
1336-653X
.
- ↑
a
b
Trizuljak, Alexander
[online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2021-05-17].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
Trizuljak patril k najtalentovanej?im socharom svojej generacie
[online]. Teraz.sk, 15.10.2015, [cit. 2018-12-18].
Dostupne online.
- ↑
Bronzove suso?ie Milenci
[online]. Rezort Pie??any, [cit. 2018-12-18].
Dostupne online.
Archivovane 2018-12-19 z
originalu.
- ↑
BRATISLAVA, S. T. U..
Na STU odhalili pamatnik J. Murga?ovi
[online]. www.stuba.sk, [cit. 2021-05-17].
Dostupne online.
- ↑
TERAZ.SK.
Po polstoro?i znovu osadia v Pie??anoch sochu Alexandra Trizuljaka
[online]. TERAZ.sk, 2021-05-10, [cit. 2021-05-17].
Dostupne online.
- ↑
MAREK TRIZULJAK, 7.6.1953, Bratislava,
http://www.uvuo.eu/trizuljak_soubory/trizuljak_text.htm
Archivovane
2009-10-16 na
Wayback Machine
- ↑
Pavla Lazarkova Trizuljakova: Odev je pre m?a chodiacou sochou.
zena.sme.sk
(Petit Press).
Dostupne online
[cit. 2017-10-23].