Alexander Trizuljak

Prida? odkazy
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Alexander Trizuljak
Narodenie 15. maj 1921
Varin , ?SR
Umrtie 15. oktober 1990 (69 rokov)
Bratislava , ?SFR
Narodnos? slovenska
Zamestnanie sochar
Alma mater SV?T
AVU
Man?elka Eva Trizuljakova
Deti 8
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Alexander Trizuljak

Doc. Alexander Trizuljak (* 15. maj 1921 , Varin ? † 15. oktober 1990 , Bratislava ) bol slovensky sochar , pedagog a organizator vytvarneho ?ivota na Slovensku. [1]

?ivotopis, dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Trizuljak sa narodil vo Varine. Jeho otec bol ro?nik a aj ke? v rodine bolo deva? deti, otec si dal ve?mi zale?a? na kvalitnom vzdelani svojich troch synov. Boli prvi z dediny, ktori i?li ?tudova? na stredne ?koly a neskor ziskali i vysoko?kolske vzdelanie. [2] V rokoch 1943 ? 44 ?tudoval na vytvarnom oddeleni Slovenskej vysokej ?kole technickej v Bratislave (u M. Schurmanna a J. Kostku) a v rokoch 1945 ? 49 socharstvo na Akademii vytvarnych umeni v Prahe (u K. Pokorneho). [1] [3]

V rokoch 1949-1972 posobil ako pedagog na V?VU v Bratislave (najprv ako asistent Jozefa Kostku [2] ). V roku 1964 ziskal titul docent. Po?as normalizacie bol odsunuty z verejneho ?ivota, vo svojej tvorbe pokra?oval v ustrani od roku 1972 ako slobodny umelec. [3]

Po za?iato?nych ?anrovych pracach s ?udskym, civilnym nametom lasky, materstva, ??astia a utrpenia vytvoril v 50. rokoch nieko?ko rozmernych plastik (napr. Detvan, 1957), v ktorych si overil cit pre monumentalny rozvrh plastickej hmoty, ?o potom uplatnil pri koncipovani jeho najznamej?ej sochy. Sedem metrova socha sovietskeho vojaka vzty?ujuceho vlajku na obelisku bratislavskeho Slavina , ktory je centralnou ?as?ou 39,5 metrov vysokeho pamatnika, ktory vytvoril v rokoch 1957 a? 60. Pamatnik Vi?azstva nad fa?izmom slavnostne odhalili na jar roku 1960. Svojim vyznamom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou v historii slovenskeho socharstva nemal a dodnes nema konkurenciu. [2]

Za?iatkom 60. rokov sa v jeho tvorbe usta?uje ?al?ia vyvinova etapa, ktorej vyraz je podmieneny vyu?ivanim novych materialov - kovov. Po kompoziciach tvarovo redukovanych, ale s dynamickou vnutornou osnovou (Kone, Milenci, My?lienka, okolo 1960; Slncovy ko?, 1963-65) vyustil Trizuljakov zaujem o vytvarne vyu?itie kovovych technickych prvkov do poloh dekorativno-kon?truktivistickych s vyraznou priestorovo-znakovou symbolikou (Raketostroj, po 1963; Kvet, hlinik, 1966).

Jeho zasluhou boli zalo?ene viacere slovenske galerie, vratane Galerie mesta Bratislavy (GMB), galerii v Tren?ine , Nitre ?i v Humennom. [4] Trizuljak podporoval kulturny ?ivot na Slovensku, vratane svojho ?lenstva v organiza?nom vybore medzinarodnej vystavy mladych umelcov Biennale Danubius v Bratislave a stal pri zrode slovenskych strednych umeleckych ?kol. Z jeho iniciativy vznikol Slovensky fond vytvarnych umeni , ako aj dnes u? neexistujuce dielne Umeleckych remesiel v Bratislave. Trizuljak zalo?il tradiciu pravidelneho socharskeho podujatia Socha pie??anskych parkov , ktora sa za?ala jeho subornou vystavou v Pie??anoch v roku 1961. [5] [4] Bol tie? zakladate?om Sympozia v kove v Ko?iciach a sympozii v ma?be a v dreve v priestoroch ka?tie?a v Moravanoch nad Vahom . [4]

V roku 1960 bol zvoleny tie? sa poslanca krajskeho narodneho vyboru v Bratislave.

Vybrana tvorba [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Víťazný vojak na Slavíne, Bratislava (1957-1960)
    Vi?azny vojak na Slavine , Bratislava (1957-1960)
  • Milenci, Piešťany (1967)
    Milenci , Pie??any (1967)
  • Brankár, Trenčín
    Brankar , Tren?in

V roku 2015 [6] a 2021 [7] boli odhalene jeho sochy, ktore boli stiahnute z verejnych priestranstiev.

Rodina [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeho man?elka Eva bola tie? umelky?ou, akademickou maliarkou a tie? nosite?kou ceny Fra Angelica. Aj viacere z jeho deti sa vydali umeleckou cestou.

Ocenenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Narodna cena za socharstvo (1951)
  • Cena Cypriana Majernika (1966)
  • Zaslu?ily umelec ?SSR (1985)
  • Cena Fra Angelica (2006, in memoriam)

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ a b http://www.katnoviny.sk/Kn_2001/19_2001/kultura.htm
  2. ↑ a b c TRIZULJAKOVA, Pavla Lazarkova. Fenomen Trizuljak. .ty?de? (Bratislava: W PRESS), 2011-09-25. Dostupne online [cit. 2019-12-09]. ISSN   1336-653X .
  3. ↑ a b Trizuljak, Alexander [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2021-05-17]. Dostupne online.
  4. ↑ a b c Trizuljak patril k najtalentovanej?im socharom svojej generacie [online]. Teraz.sk, 15.10.2015, [cit. 2018-12-18]. Dostupne online.
  5. ↑ Bronzove suso?ie Milenci [online]. Rezort Pie??any, [cit. 2018-12-18]. Dostupne online. Archivovane 2018-12-19 z  originalu.
  6. ↑ BRATISLAVA, S. T. U.. Na STU odhalili pamatnik J. Murga?ovi [online]. www.stuba.sk, [cit. 2021-05-17]. Dostupne online.
  7. ↑ TERAZ.SK. Po polstoro?i znovu osadia v Pie??anoch sochu Alexandra Trizuljaka [online]. TERAZ.sk, 2021-05-10, [cit. 2021-05-17]. Dostupne online.
  8. ↑ MAREK TRIZULJAK,  7.6.1953, Bratislava, http://www.uvuo.eu/trizuljak_soubory/trizuljak_text.htm Archivovane 2009-10-16 na Wayback Machine
  9. ↑ Pavla Lazarkova Trizuljakova: Odev je pre m?a chodiacou sochou. zena.sme.sk (Petit Press). Dostupne online [cit. 2017-10-23].

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexander_Trizuljak&oldid=7686732 “